{"id":1019,"date":"2024-09-27T05:36:40","date_gmt":"2024-09-27T05:36:40","guid":{"rendered":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/?page_id=1019"},"modified":"2024-11-25T18:41:09","modified_gmt":"2024-11-25T18:41:09","slug":"dorazom-na-rozmyslanie","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/dorazom-na-rozmyslanie\/","title":{"rendered":"cez strat\u00e9gie u\u010denia sa"},"content":{"rendered":"\n

jazyky hravo<\/a> \u2013 ako u\u010di\u0165<\/a> \u2013 auton\u00f3mnos\u0165<\/a> – cez strat\u00e9gie u\u010denia sa<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

\u010co s\u00fa strat\u00e9gie u\u010denia sa?<\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n

\u201eStrat\u00e9gie u\u010denia sa mo\u017eno charakterizova\u0165 ako nau\u010den\u00e9 \u010di vytvoren\u00e9 prejavy spr\u00e1vania, konkr\u00e9tne postupy a met\u00f3dy, ako \u010dlovek pristupuje k u\u010debnej \u00falohe\u201c (Lojov\u00e1, Strakov\u00e1, 2012<\/a>, s. 121). U\u010debn\u00e1 \u00faloha predstavuje ur\u010dit\u00fa v\u00fdzvu. Kroky, ktor\u00e9 \u017eiak podnik\u00e1, aby sa s touto v\u00fdzvou vysporiadal a \u00falohu efekt\u00edvne vyrie\u0161il, odr\u00e1\u017eaj\u00fa \u00farove\u0148 jeho u\u010debn\u00fdch strat\u00e9gi\u00ed. U\u010denie sa jazyka v ranom veku sa vo v\u0161eobecnosti poklad\u00e1 za jeden zo sp\u00f4sobov z\u00edskavania nov\u00fdch strat\u00e9gi\u00ed u\u010denia sa a rozv\u00edjania myslenia mlad\u0161\u00edch \u017eiakov (Moon, 2000<\/a>).<\/p>\n\n\n\n

Ak\u00e9 r\u00f4zne strat\u00e9gie u\u010denia sa by mal u\u010dite\u013e jazyka rozv\u00edja\u0165?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Pod\u013ea Strakovej (2003<\/a>, s. 31) m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 o:
\u2022 priame u\u010debn\u00e9 strat\u00e9gie,<\/strong> ktor\u00e9 sa priamo podie\u013eaj\u00fa na u\u010den\u00ed sa cudzieho jazyka: a) pam\u00e4\u0165ov\u00e9 (TPR \u2013 zapojenie reakcie cel\u00e9ho tela, sp\u00f4soby pravideln\u00e9ho opakovania a i.), b) kognit\u00edvne (anal\u00fdza, zd\u00f4vod\u0148ovanie, spracov\u00e1vanie a prezent\u00e1cia inform\u00e1ci\u00ed, precvi\u010dovanie a i.), c) kompenza\u010dn\u00e9 (postup v pr\u00edpade jazykovo n\u00e1ro\u010dn\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed);
\u2022 nepriame u\u010debn\u00e9 strat\u00e9gie<\/strong>, vyu\u017eite\u013en\u00e9 aj mimo cudzieho jazyka, spolo\u010dn\u00e9 v\u0161etk\u00fdm oblastiam u\u010denia sa: \u010di u\u017e a) metakognit\u00edvne \u2013 organizovanie vlastn\u00e9ho u\u010denia sa \u2013, alebo b) afekt\u00edvne \u2013 emocion\u00e1lne zvl\u00e1dnutie n\u00e1ro\u010dn\u00fdch u\u010debn\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed, stresu a pod. \u2013, alebo c) soci\u00e1lne \u2013 spolupr\u00e1ca s in\u00fdmi, empatia, kladenie ot\u00e1zok).<\/p>\n\n\n\n

Vo v\u00fdu\u010dbe cudzieho jazyka maj\u00fa v\u00fdznam najm\u00e4 tie strat\u00e9gie u\u010denia sa, ktor\u00e9 \u017eiaka osamostat\u0148uj\u00fa v jeho u\u010den\u00ed sa jazyka, napr\u00edklad aby on s\u00e1m dok\u00e1zal interpretova\u0165 jazykov\u00fd prejav, ktor\u00e9mu je vystaven\u00fd, a spracov\u00e1va\u0165 z\u00edskan\u00e9 inform\u00e1cie.<\/p>\n\n\n\n

\u017diaci by sa mali postupne obozn\u00e1mi\u0165 s r\u00f4znymi strat\u00e9giami u\u010denia sa a vybra\u0165 si postupy, ktor\u00e9 ich najviac in\u0161piruj\u00fa k \u00faspe\u0161n\u00e9mu u\u010deniu sa. Patr\u00ed k nim napr\u00edklad usmernenie, ako vyvodzova\u0165 inform\u00e1cie z kontextu, odli\u0161ova\u0165 podstatn\u00e9 od menej z\u00e1va\u017en\u00e9ho alebo rozpozna\u0165 jazykov\u00fa \u0161trukt\u00faru (Sorani, Tamponi, 1992<\/a>). Mimoriadne treba zd\u00f4razni\u0165 (ako rob\u00ed aj s\u00fa\u010dasn\u00fd \u0160VP<\/a>, 2023) metakognit\u00edvne strat\u00e9gie, ktor\u00e9 ved\u00fa \u017eiakov k vytv\u00e1raniu zvykov a pravideln\u00fdch n\u00e1vykov v organizovan\u00ed u\u010denia sa i k posil\u0148ovaniu zodpovednosti za ich dodr\u017eiavanie. Patr\u00ed sem aj upriamovanie pozornosti \u017eiaka na samotn\u00fd proces u\u010denia sa. \u201ePraktizovan\u00edm a aplikovan\u00edm metakognit\u00edvnych strat\u00e9gi\u00ed sa \u017eiaci st\u00e1vaj\u00fa dobr\u00fdmi \u010ditate\u013emi, schopn\u00fdmi pracova\u0165 s ak\u00fdmko\u013evek textom v r\u00e1mci v\u0161etk\u00fdch vyu\u010dovac\u00edch predmetov. Iba prem\u00fd\u0161\u013ean\u00edm o sp\u00f4sobe vlastn\u00e9ho myslenia a u\u010denia sa a pou\u017e\u00edvan\u00edm metakognit\u00edvnych strat\u00e9gi\u00ed sa \u017eiaci skuto\u010dne u\u010dia\u201c (Heldov\u00e1 a kol., 2011<\/a>). Hoci \u201e\u00farove\u0148 metakogn\u00edcie u \u017eiakov mlad\u0161ieho \u0161kolsk\u00e9ho veku nie je e\u0161te dostato\u010dne rozvinut\u00e1 a \u017eiak nedok\u00e1\u017ee d\u00f4sledne vyhodnocova\u0165 u\u010debn\u00fd proces ako tak\u00fd, je vhodn\u00e9 za\u010da\u0165 s pr\u00edpravou na tento proces budovan\u00edm dobr\u00fdch u\u010debn\u00fdch n\u00e1vykov\u201c (Lojov\u00e1, Strakov\u00e1, 2012<\/a>, s. 215). Mlad\u0161\u00ed \u017eiaci sa predov\u0161etk\u00fdm u\u010dia vyhodnoti\u0165, \u010do sa nau\u010dili, nako\u013eko \u00faspe\u0161ne zvl\u00e1dli u\u010divo.<\/p>\n\n\n\n

Kedy za\u010da\u0165 s rozv\u00edjan\u00edm samostatnosti \u017eiakov prostredn\u00edctvom strat\u00e9gi\u00ed u\u010denia sa?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

\u201eM\u00f4\u017ee sa za\u010da\u0165 v ktoromko\u013evek veku, av\u0161ak najlep\u0161ie by bolo za\u010da\u0165 od \u00fapln\u00e9ho za\u010diatku \u0161kolskej doch\u00e1dzky\u2026 Pri vhodnom usmer\u0148ovan\u00ed u\u017e 6-7 ro\u010dn\u00e9 deti dok\u00e1\u017eu vedome tvori\u0165 a opisova\u0165 svoje strat\u00e9gie\u201c (Strakov\u00e1, 2003<\/a>; Lojov\u00e1, Strakov\u00e1, 2012<\/a>).<\/p>\n\n\n\n

Mlad\u0161\u00ed \u017eiaci potrebuj\u00fa pri rozvoji svojho auton\u00f3mneho u\u010denia sa podporn\u00e9 u\u010debn\u00e9 prostredie, najm\u00e4 oporu zo strany u\u010dite\u013ea, ktor\u00fd ich vedie k sebapozn\u00e1vaniu, samostatnosti, zodpovednosti za vlastn\u00e9 u\u010denie sa, k schopnosti samostatn\u00e9ho pl\u00e1novania a rozhodovania.<\/p>\n\n\n\n

Ako prakticky rozv\u00edja\u0165 strat\u00e9gie u\u010denia sa po\u010das v\u00fdu\u010dby jazyka?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Uvedieme nieko\u013eko pr\u00edkladov priamych strat\u00e9gi\u00ed u\u010denia sa mlad\u0161\u00edch \u017eiakov a ich rozv\u00edjania na hodin\u00e1ch cudzieho jazyka:
V \u00faloh\u00e1ch, kde je potrebn\u00e9 \u201esp\u00e1ja\u0165 do dvoj\u00edc<\/strong>\u201c, h\u013ead\u00e1 \u017eiak s\u00favislosti medzi dvomi vecami, porovn\u00e1va. Po\u010das rie\u0161enia rob\u00ed komplexn\u00e9 my\u0161lienkov\u00e9 oper\u00e1cie: predpoklad\u00e1 nejak\u00e9 rie\u0161enie, porovn\u00e1va, identifikuje \u00fadaje, overuje a kontroluje. Ide o komplexn\u00fa pr\u00e1cu mozgu, ktor\u00e1 vy\u017eaduje ve\u013ea n\u00e1mahy a s\u00fastredenia. D\u00e1 sa v\u0161ak predpoklada\u0165, \u017ee v\u010faka hlb\u0161iemu rozm\u00fd\u0161\u013eaniu o pojmoch a ich kontexte ostane nov\u00e1 slovn\u00e1 z\u00e1soba lep\u0161ie zafixovan\u00e1 v dlhodobej pam\u00e4ti. V tomto veku dominuje kr\u00e1tkodob\u00e1 pam\u00e4\u0165, preto je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sa my\u0161lienkov\u00e1 \u010dinnos\u0165 objavovala vo viacer\u00fdch \u00faloh\u00e1ch r\u00f4znym sp\u00f4sobom s pou\u017eit\u00edm odli\u0161n\u00fdch strat\u00e9gi\u00ed u\u010denia sa. Tu je namieste zad\u00e1va\u0165 \u00falohy zalo\u017een\u00e9 na viaczmyslovom vn\u00edman\u00ed. Napr\u00edklad, u\u010dite\u013e d\u00e1 \u017eiakom \u00falohu, aby h\u013eadali dvojice slov (so slovn\u00fdmi karti\u010dkami a obr\u00e1zkami), spojili obr\u00e1zky s vetami alebo s textom, zvuk s obr\u00e1zkami alebo slovami (na pracovnom liste).<\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161\u00edmi hrov\u00fdmi formami takejto \u00falohy je pexeso (h\u013eadanie pr\u00edslu\u0161n\u00fdch dvoj\u00edc) alebo posp\u00e1janie domino kariet, ke\u010f pod obr\u00e1zok treba n\u00e1js\u0165 vhodn\u00fd text a domino. My\u0161lienka hry domino je ve\u013emi u\u017eito\u010dn\u00e1 aj v takej \u00falohe, v ktorej \u017eiaci dotv\u00e1raj\u00fa text. Za\u010d\u00edna sa t\u00fdm, \u017ee reprodukuj\u00fa nejak\u00e9 fakty o vopred uvedenej t\u00e9me, zrazu sa zastavia a \u010fal\u0161\u00ed hr\u00e1\u010d mus\u00ed pr\u00edbeh dokon\u010di\u0165 t\u00fdm, \u017ee pre\u010d\u00edta text z vhodnej domino karty. Mal by vedie\u0165 vopred odhadn\u00fa\u0165, ktor\u00e1 karta by to mohla by\u0165. Z\u00e1kladnou podmienkou rie\u0161enia je, \u017ee medzi kartami mus\u00ed by\u0165 kontextu\u00e1lna, tematick\u00e1 a asocia\u010dn\u00e1 s\u00favislos\u0165. Takisto mo\u017eno sp\u00e1ja\u0165 do dvoj\u00edc pesni\u010dky s kreslen\u00fdmi hrav\u00fdmi notami, zn\u00e1zor\u0148uj\u00facimi mel\u00f3diu \u010di rytmick\u00e9 vzorce piesne.<\/p>\n\n\n\n

K \u00faloh\u00e1m sp\u00e1jaj\u00facim viac \u010dast\u00ed spolu mo\u017eno zaradi\u0165 aj \u00falohy, v ktor\u00fdch treba spoji\u0165 \u201eroztrhan\u00e9\u201c slov\u00e1 alebo posklada\u0165 slov\u00e1 do vety, a to bez nahr\u00e1vky \u010di mo\u017enosti nazrie\u0165 do textu v u\u010debnici. Jednoducho slov\u00e1, ktor\u00e9 patria spolu pod\u013ea v\u00fdznamu (napr\u00edklad sloves\u00e1 pohybu a dopravn\u00e9 prostriedky \u2013 riadi\u0165 auto, jazdi\u0165 na koni; denn\u00e9 \u010dinnosti \u2013 um\u00fdva\u0165 zuby, \u010desa\u0165 vlasy, ustla\u0165 poste\u013e). \u017diakom rozdel\u00edme a predlo\u017e\u00edme im s\u00fabor slov v dvoch st\u013apcoch (zvl\u00e1\u0161\u0165 sloves\u00e1 a zvl\u00e1\u0161\u0165 podstatn\u00e9 men\u00e1). \u00dalohou \u017eiakov bude posp\u00e1ja\u0165 slov\u00e1, ktor\u00e9 k sebe patria.<\/p>\n\n\n\n

Ako vynikaj\u00faci pr\u00edklad pre rozv\u00edjanie kognit\u00edvnych schopnost\u00ed na hodin\u00e1ch jazyka m\u00f4\u017eeme uvies\u0165 \u010dinnos\u0165 so \u0161tvorriadkovou b\u00e1s\u0148ou. Pri prezentovan\u00ed b\u00e1sne s ilustr\u00e1ciami m\u00f4\u017ee u\u010dite\u013e \u017eiakov vies\u0165 k tomu, aby najsk\u00f4r uh\u00e1dli t\u00e9mu b\u00e1sne na z\u00e1klade obr\u00e1zkov, ktor\u00e9 sa b\u00e1sne t\u00fdkaj\u00fa a ktor\u00e9 im pred \u010d\u00edtan\u00edm b\u00e1sne uk\u00e1\u017eeme (tu ide o schopnos\u0165 predikcie \u2013 predpovede<\/strong>). Predikcia je ve\u013emi \u00fa\u010dinn\u00e1 aj pri po\u010d\u00favan\u00ed rozpr\u00e1vok. U\u010dite\u013e m\u00f4\u017ee zakry\u0165 \u010das\u0165 nejak\u00e9ho obr\u00e1zku a sp\u00fdta\u0165 sa det\u00ed, \u010do sa skr\u00fdva v kr\u00edku, pod poste\u013eou, na oblohe at\u010f. M\u00f4\u017ee sa ich sp\u00fdta\u0165 na ich predstavu, \u010do sa bude \u010falej dia\u0165 s jednotliv\u00fdmi postavami z pr\u00edbehu na \u010fal\u0161ej strane. V takomto pr\u00edpade u\u010dite\u013e ne\u010dak\u00e1 odpovede v cel\u00fdch s\u00favisl\u00fdch vet\u00e1ch, ale niekedy iba jedno slovo, ktor\u00e9 potom doplnia do vetnej \u0161trukt\u00fary. Pre rozvoj logiky v jazykov\u00fdch \u0161trukt\u00farach je tie\u017e vhodn\u00e9, ak u\u010dite\u013e v b\u00e1sni, ktor\u00fa predt\u00fdm nap\u00edsal na tabu\u013eu, vyma\u017ee nejak\u00e9 slov\u00ed\u010dka. \u017diaci nevidia cel\u00fa b\u00e1se\u0148. Ich \u00falohou je h\u00e1da\u0165, ak\u00e9 slovk\u00e1 by mohli by\u0165 v ch\u00fdbaj\u00facich medzer\u00e1ch, a tak doplni\u0165 text. Napokon cel\u00fd text nahlas samostatne pre\u010d\u00edta\u0165. V z\u00e1vere m\u00f4\u017ee emocion\u00e1lne silno zap\u00f4sobi\u0165 in\u0161trukcia: \u201eA teraz si zatvorte o\u010di!\u201c Po otvoren\u00ed zistia, \u017ee tabu\u013ea je \u010dist\u00e1, v\u0161etko je zmazan\u00e9, ale oni z nej maj\u00fa \u201epre\u010d\u00edta\u0165\u201c cel\u00fa b\u00e1se\u0148.<\/p>\n\n\n\n

Pre deti je ve\u013emi podnetn\u00e1 predikcia v spojen\u00ed s hmatovou identifik\u00e1ciou predmetov, napr\u00edklad vo vreci s ply\u0161\u00e1kmi je skryt\u00fdch p\u00e4\u0165 mac\u00edkov a dve ove\u010dky, ktor\u00fdch musia hmatom identifikova\u0165. Existuje mnoho verzi\u00ed tejto ve\u013emi z\u00e1bavnej a efekt\u00edvnej \u00falohy, napr\u00edklad u\u010dite\u013e prik\u00e1\u017ee jedn\u00e9mu die\u0165a\u0165u zavrie\u0165 o\u010di. Ostatn\u00e9 deti zvolia nejak\u00fd predmet, ktor\u00fd \u017eiak so zatvoren\u00fdmi alebo previazan\u00fdmi o\u010dami h\u00e1da. \u017diaci pri tom pou\u017e\u00edvaj\u00fa vz\u00e1cne jazykov\u00e9 \u0161trukt\u00fary, napr\u00edklad: \u201em\u00e1 \u0161tyri nohy, kr\u00e1tky\/dlh\u00fd chvost, ve\u013ek\u00fa hlavu, chobot, dlh\u00fd krk at\u010f.\u201c. U\u010dite\u013e tie\u017e m\u00f4\u017ee da\u0165 na t\u00e1cku r\u00f4zne druhy zeleniny a ovocia, zakry\u0165 ich a \u017eiak ich m\u00e1 potom hmatom identifikova\u0165. Tak\u00fdmto sp\u00f4sobom sa deti z\u00e1\u017eitkov\u00fdm sp\u00f4sobom<\/a> m\u00f4\u017eu nau\u010di\u0165 nov\u00e9 opisn\u00e9 pr\u00eddavn\u00e9 men\u00e1 (mal\u00e9, ve\u013ek\u00e9, dlh\u00e9, drsn\u00fd, hladk\u00fd at\u010f.).<\/p>\n\n\n\n

Deti zmobilizuj\u00fa svoje rozumov\u00e9 schopnosti aj pri \u00faloh\u00e1ch, v ktor\u00fdch treba nie\u010do usporiada\u0165 do skup\u00edn \u010di kateg\u00f3ri\u00ed<\/strong>. Ide o podobn\u00fa \u00falohu ako pri vytv\u00e1ran\u00ed dvoj\u00edc, av\u0161ak tu je potrebn\u00e9 n\u00e1js\u0165 spolo\u010dn\u00e9 znaky. Napr\u00edklad: rozdeli\u0165 do kateg\u00f3ri\u00ed zvierat\u00e1 (dom\u00e1ce \u2013 div\u00e9), oble\u010denie (zimn\u00e9 \u2013 letn\u00e9) at\u010f. K t\u00fdmto \u00faloh\u00e1m patr\u00ed aj aktivita \u201eto, \u010do sem nepatr\u00ed\u201c (the odd-one-out), v ktorej z viacer\u00fdch slov, ktor\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa nejak\u00fa spolo\u010dn\u00fa kateg\u00f3riu, do nej jedno svoj\u00edm v\u00fdznamom nepatr\u00ed, a to treba n\u00e1js\u0165. U\u017e aj \u0161k\u00f4lkari vedia vybra\u0165 to, \u010do tam nepatr\u00ed, napr\u00edklad v skupine slov oko \u2013 \u00fasta \u2013 bicykel \u2013 nos jasne vypad\u00e1va slovo bicykel; ostatn\u00e9 s\u00fa \u010dasti tv\u00e1re. Deti vedia na svojej \u00farovni vysvetli\u0165, pre\u010do tam slovo bicykel nepatr\u00ed. Nesk\u00f4r je mo\u017en\u00e9 \u00falohy modifikova\u0165, zv\u00fd\u0161i\u0165 ich n\u00e1ro\u010dnos\u0165 (gradova\u0165 do r\u00f4znych kognit\u00edvnych \u00farovn\u00ed). Napr\u00edklad \u017eiaci musia vytvori\u0165 skupiny pod\u013ea gramatickej formy (v anglickej rozpr\u00e1vke oddeli\u0165 sloves\u00e1 v minulom \u010dase s koncovkou -ed od in\u00fdch slovies). Toto m\u00f4\u017ee by\u0165 prv\u00fdm krokom k pochopeniu jednoduch\u00e9ho minul\u00e9ho \u010dasu. \u010eal\u0161ou mo\u017enos\u0165ou je nap\u00edsa\u0165 rozpr\u00e1vku alebo b\u00e1se\u0148 dostato\u010dne ve\u013ek\u00fdmi p\u00edsmenami na cel\u00fa stranu papiera, rozstriha\u0165 pod\u013ea riadkov, n\u00e1sledne papieriky pomie\u0161a\u0165, a tak rozda\u0165 de\u0165om. Ich \u00falohou je da\u0165 ich do spr\u00e1vneho poradia. Usporiadanie do spr\u00e1vneho poradia je komplexn\u00e1 zru\u010dnos\u0165, v\u00fdsledkom ktorej m\u00f4\u017ee by\u0165 znovuvytvorenie aj cel\u00e9ho po\u010dut\u00e9ho alebo \u010d\u00edtan\u00e9ho textu. S\u00fa\u010das\u0165ou \u00falohy je da\u0165 do spr\u00e1vneho poradia<\/strong> aj obr\u00e1zky pr\u00edbehu alebo rozpr\u00e1vky. Alternat\u00edvou je rozdelenie viet do kateg\u00f3ri\u00ed po vypo\u010dut\u00ed nahranej verzie textu pod\u013ea toho, ktor\u00e1 postava konkr\u00e9tny text hovor\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Nasleduj\u00faca tabu\u013eka prin\u00e1\u0161a \u010fal\u0161ie metodick\u00e9 n\u00e1mety rozv\u00edjania strat\u00e9gi\u00ed u\u010denia sa na hodin\u00e1ch jazyka:<\/p>\n\n\n\n

Oblas\u0165 pou\u017eitia<\/td>Namiesto toho, aby…<\/td>rad\u0161ej…<\/td><\/tr>
Pred pr\u00e1cou s nov\u00fdm textom v cudzom jazyku:<\/td>sme \u017eiakom vopred povedali, o \u010dom bude pr\u00edbeh,<\/td>ich povzbudzujme k tomu, aby uh\u00e1dli jeho obsah;<\/td><\/tr>
 <\/td>sme \u017eiakom vysvetlili, pre\u010do je tento text vhodn\u00fd,<\/td>dajme \u017eiakom mo\u017enos\u0165, aby konfrontovali svoje n\u00e1zory;<\/td><\/tr>
 <\/td>sme \u017eiakom dali vopred pripraven\u00fd zoznam nov\u00fdch slov,<\/td>dajme \u017eiakom za \u00falohu vyh\u013eada\u0165 nov\u00fa slovn\u00fa z\u00e1sobu v danej t\u00e9me \u010di texte;<\/td><\/tr>
Po\u010das spracov\u00e1vania textu:<\/td>sme polo\u017eili \u017eiakom kontroln\u00e9 ot\u00e1zky, \u010di text pochopili,<\/td>povzbudzujme \u017eiakov k tomu, aby oni kl\u00e1dli ot\u00e1zky;<\/td><\/tr>
 <\/td>sme \u017eiadali \u017eiakov nap\u00edsa\u0165 slovn\u00fa z\u00e1sobu,<\/td>po\u017eiadajme \u017eiakov, aby navz\u00e1jom u\u010dili slovk\u00e1\/text;<\/td><\/tr>
Pri pou\u017e\u00edvan\u00ed \u010d\u00edtan\u00e9ho textu:<\/td>sme dali \u017eiakom gramatick\u00e9 \u00falohy,<\/td>zapojme \u017eiakov do tvorby tak\u00fdchto \u00faloh;<\/td><\/tr>
Vo f\u00e1ze produkcie:<\/td>sme so \u017eiakmi prekladali alebo im zadali \u00falohu nap\u00edsa\u0165 obsah textu,<\/td>zria\u010fme \u2018graffiti\u2019, stenu\/plag\u00e1t, kde \u017eiaci m\u00f4\u017eu nap\u00edsa\u0165 svoje ob\u013e\u00faben\u00e9 slov\u00e1, v\u00fdrazy, vlastn\u00e9 b\u00e1sne, pesni\u010dky, robi\u0165 interview na z\u00e1klade pre\u010d\u00edtan\u00e9ho textu.<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n\n\n\n

Predch\u00e1dzaj\u00faci<\/a><\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161\u00ed<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

jazyky hravo \u2013 ako u\u010di\u0165 \u2013 auton\u00f3mnos\u0165 – cez strat\u00e9gie u\u010denia sa \u010co s\u00fa strat\u00e9gie u\u010denia sa? \u201eStrat\u00e9gie u\u010denia sa mo\u017eno charakterizova\u0165 ako nau\u010den\u00e9 \u010di vytvoren\u00e9 prejavy spr\u00e1vania, konkr\u00e9tne postupy a met\u00f3dy, ako \u010dlovek pristupuje k u\u010debnej \u00falohe\u201c (Lojov\u00e1, Strakov\u00e1, 2012, s. 121). U\u010debn\u00e1 \u00faloha predstavuje ur\u010dit\u00fa v\u00fdzvu. Kroky, ktor\u00e9 \u017eiak podnik\u00e1, aby sa s… \u010c\u00edta\u0165 viac »cez strat\u00e9gie u\u010denia sa<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","footnotes":""},"class_list":["post-1019","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1019","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1019"}],"version-history":[{"count":16,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1019\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2235,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1019\/revisions\/2235"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1019"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}