{"id":1183,"date":"2024-09-30T10:44:42","date_gmt":"2024-09-30T10:44:42","guid":{"rendered":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/?page_id=1183"},"modified":"2024-11-24T20:22:23","modified_gmt":"2024-11-24T20:22:23","slug":"pristup-ucitela","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/pristup-ucitela\/","title":{"rendered":"pr\u00edstup u\u010dite\u013ea"},"content":{"rendered":"\n

jazyky hravo<\/a> – \u010do hovor\u00ed veda<\/a> – vplyv prostredia<\/a> – pr\u00edstup u\u010dite\u013ea<\/p>\n\n\n\n

\u201e\u010ci je rok 1950 alebo 1970 alebo 2008 [alebo 2025], k\u00fdm sa v\u00fdu\u010dba jazykov deje \u2026 v \u0161kole, jej \u00faspech stoj\u00ed a pad\u00e1 na osobnosti u\u010dite\u013ea, na jeho profesion\u00e1lnych kvalit\u00e1ch, na jeho vz\u0165ahu k jazyku a na kritickom vz\u0165ahu k sebe sam\u00e9mu, aby tieto n\u00e1ro\u010dn\u00e9 \u00falohy naplnil.\u201c (Tandlichov\u00e1, 2008<\/a>, s. 11 \u2013 pozn. autora)
U\u010dite\u013e je najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed faktor \u00faspe\u0161n\u00e9ho u\u010denia sa jazyka u \u017eiakov mlad\u0161ieho \u0161kolsk\u00e9ho veku<\/strong>!<\/p>\n\n\n\n

Je zabezpe\u010den\u00e1 profesion\u00e1lna pripravenos\u0165 u\u010dite\u013ea jazyka \u017eiakov v mlad\u0161om \u0161kolskom veku?
<\/strong>Prax posledn\u00fdch desa\u0165ro\u010d\u00ed uk\u00e1zala, \u017ee v pr\u00edpade det\u00ed v pred\u0161kolskom a mlad\u0161om \u0161kolskom veku nie je mo\u017en\u00e9 orientova\u0165 v\u00fdu\u010dbu cudzieho jazyka na jazykov\u00e9 \u0161trukt\u00fary, t. j. gramatick\u00e9 javy jazykov\u00e9ho syst\u00e9mu. Vo vzdel\u00e1vacom syst\u00e9me postupne zlyhali v\u0161etky snahy vytvori\u0165 tak\u00e9 jazykov\u00e9 programy, ktor\u00e9 boli zameran\u00e9 na v\u00fdu\u010dbu jazykov\u00fdch pravidiel, teda gramatick\u00fa spr\u00e1vnos\u0165 re\u010dov\u00fdch prejavov \u017eiakov. U \u017eiakov mlad\u0161ieho \u0161kolsk\u00e9ho veku nemo\u017eno uva\u017eova\u0165 o ich schopnosti pojmov\u00e9ho rozm\u00fd\u0161\u013eania. Nie s\u00fa e\u0161te schopn\u00ed porozumie\u0165 abstraktnosti pojmov. N\u00e1zor, \u017ee ten, kto vie u\u010di\u0165 \u017eiakov star\u0161\u00edch ne\u017e 10 rokov, vie automaticky u\u010di\u0165 jazyk aj mlad\u0161\u00edch \u017eiakov, je myln\u00fd.<\/strong> Rozdiel je v rozsahu, sp\u00f4sobe podania a podstate jazykov\u00e9ho inputu. <\/p>\n\n\n\n

Z lingvistick\u00e9ho h\u013eadiska <\/strong>sa od u\u010dite\u013ea jazyka v prim\u00e1rnom vzdel\u00e1van\u00ed o\u010dak\u00e1va minim\u00e1lna \u00farove\u0148 ovl\u00e1dania jazyka B2 (Lojov\u00e1, Strakov\u00e1, 2012,<\/a> s. 45, \u00farove\u0148 definovan\u00e1 v Spolo\u010dnom eur\u00f3pskom referen\u010dnom r\u00e1mci pre jazykov\u00e9 znalosti (SERR, 2017<\/a>). M\u00e1 mo\u017enos\u0165 pou\u017e\u00edva\u0165 jazyk aj v ka\u017edodenn\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch, a tak vytv\u00e1ra\u0165 prirodzen\u00fa atmosf\u00e9ru, d\u00f4le\u017eit\u00fa aj pre podvedom\u00e9 osvojovanie si jazyka. Mus\u00ed ma\u0165 vynikaj\u00facu v\u00fdslovnos\u0165, dok\u00e1\u017ee spont\u00e1nne a plynule pou\u017e\u00edva\u0165 jazyk, aby mohol reagova\u0165 na vzniknut\u00e9 situ\u00e1cie v triede.<\/p>\n\n\n\n

Z pedagogicko-didaktick\u00e9ho h\u013eadiska <\/strong>by mal u\u010dite\u013e ovl\u00e1da\u0165 \u0161pecifik\u00e1 pedagogickej pr\u00e1ce s de\u0165mi mlad\u0161ieho \u0161kolsk\u00e9ho veku. U\u010dite\u013e jazyka by mal
\u201edobre pozna\u0165 \u017eiakov a ich svet, ich v\u00fdvinov\u00e9 i individu\u00e1lne osobitosti a \u00farove\u0148 poznatkov z in\u00fdch predmetov \u2026 prirodzene ich integrova\u0165 do rozv\u00edjania ich cudzojazy\u010dn\u00fdch zru\u010dnost\u00ed a personalizova\u0165 v\u00fdu\u010dbu [cudzieho jazyka ] tak, aby ju \u017eiaci vn\u00edmali ako zmyslupln\u00fa a prirodzene motivuj\u00facu \u2026 Nemenej podstatn\u00e9 je tie\u017e ovl\u00e1danie lingvodidaktick\u00fdch z\u00e1konitost\u00ed a osobitost\u00ed cudzojazy\u010dn\u00e9ho rozvoja mlad\u0161\u00edch \u017eiakov\u201c (Lojov\u00e1, Strakov\u00e1, 2012<\/a>, s. 45).<\/p>\n\n\n\n

Z psychologick\u00e9ho h\u013eadiska<\/strong> by mal u\u010dite\u013e sp\u013a\u0148a\u0165 mno\u017estvo predpokladov t\u00fdkaj\u00facich sa jeho psychickej v\u00fdbavy. Okrem z\u00e1kladnej po\u017eiadavky ment\u00e1lneho zdravia a primeranej \u00farovne IQ a EQ (emocion\u00e1lnej inteligencie) a v\u00fdkonovej motiv\u00e1cie by mal by\u0165 schopn\u00fd primerane pos\u00fadi\u0165 eduka\u010dn\u00fa realitu, t. j. \u010do sa deje v triede, ovl\u00e1da\u0165 svoje konanie, vytv\u00e1ra\u0165 pozit\u00edvne citov\u00e9 v\u00e4zby, optim\u00e1lne komunikova\u0165; mal by prejavova\u0165 snahu po sebapoznan\u00ed, vidite\u013en\u00fa mieru \u010dinorodosti a tvorivosti, odolnos\u0165 vo\u010di z\u00e1\u0165a\u017ei; sp\u013a\u0148a\u0165 po\u017eiadavky na mor\u00e1lne a charakterov\u00e9 vlastnosti osoby pracuj\u00facej v soci\u00e1lnom kontexte, ako aj prejavova\u0165 zmysel pre humor a optimizmus (Karikov\u00e1, 2007<\/a>).<\/p>\n\n\n\n

D\u00f4le\u017eit\u00fd je vz\u0165ah u\u010dite\u013ea k \u017eiakom, k rodi\u010dom a k sebe.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm znakom s\u00fa\u010dasnej v\u00fdu\u010dby jazykov je fakt, \u017ee v\u00fdu\u010dba nevych\u00e1dza z jazykovej s\u00fastavy, ale d\u00e1va do popredia potreby \u017eiakov. Tento pr\u00edstup sa naz\u00fdva pr\u00edstup zameran\u00fd na \u017eiaka. Na rozdiel od tradi\u010dn\u00e9ho pr\u00edstupu \u017eiak u\u017e viac nie je v poz\u00edcii riaden\u00e9ho, kontrolovan\u00e9ho a hodnoten\u00e9ho objektu vzdel\u00e1vania, ktor\u00e9 sa odohr\u00e1va pod\u013ea vopred predp\u00edsan\u00e9ho r\u00e1mca pod \u201etaktovkou\u201c u\u010dite\u013ea. S\u00fa\u010dasn\u00fd pr\u00edstup zameran\u00fd na \u017eiaka sa prejavuje v tom, \u017ee u\u010dite\u013e poklad\u00e1 die\u0165a za akt\u00edvny subjekt, za vz\u0165ahov\u00fa bytos\u0165. Jeho \u00falohou je facilitova\u0165 \u2013 umo\u017e\u0148ova\u0165 \u017eiakovi vlastn\u00e9 h\u013eadanie, rozhodovanie. U\u010dite\u013e aj \u017eiak sa v procese v\u00fdu\u010dby menia. \u201eSkuto\u010dn\u00fd rozvoj die\u0165a\u0165a si vy\u017eaduje individualiz\u00e1ciu eduka\u010dn\u00e9ho procesu a akt\u00edvne zapojenie die\u0165a\u0165a do\u0148. Je to v\u00fdchova v zmysle rozv\u00edjania a sebarozv\u00edjania osobnosti pod\u013ea jeho mo\u017enost\u00ed a schopnost\u00ed\u201c (Kosov\u00e1, 2005<\/a>, s. 42). \u201ePr\u00edstup zameran\u00fd na \u017eiaka nepristupuje k u\u010diacemu sa jedincovi len ako k objektu pedagogick\u00e9ho p\u00f4sobenia, ale vn\u00edma ho celostne ako komplexn\u00fa integrovan\u00fa bytos\u0165 s vn\u00fatorn\u00fdm potenci\u00e1lom, ktor\u00fd je potrebn\u00e9 odha\u013eova\u0165 a rozv\u00edja\u0165\u201c (Lojov\u00e1, 2022<\/a>, s. 20.) Je nesmierne d\u00f4le\u017eit\u00fd hlavne pri v\u00fdu\u010dbe najmlad\u0161\u00edch \u017eiakov, preto\u017ee ich potreby s\u00fa \u00faplne odli\u0161n\u00e9 od potrieb star\u0161\u00edch \u017eiakov. V\u00fdchodiskov\u00fd bod je v\u017edy cie\u013eov\u00e1 zru\u010dnos\u0165 \u017eiaka, nie jazyk, ktor\u00fd sa vyu\u010duje. Mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee u\u010dite\u013e jazyka \u017eiakov vo veku do 10 rokov nevyu\u010duje jazyk, ale die\u0165a. Ve\u013emi teda z\u00e1le\u017e\u00ed od vz\u0165ahu u\u010dite\u013ea k die\u0165a\u0165u v role \u017eiaka, ako aj k jeho rodi\u010dom \u010di z\u00e1konn\u00fdm z\u00e1stupcom. A v neposlednej miere sa tento pr\u00edstup odr\u00e1\u017ea aj v pr\u00edstupe k sebe.<\/p>\n\n\n\n

1. U\u010dite\u013e vo vz\u0165ahu k \u017eiakom<\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n

Psychologick\u00e9 \u0161t\u00fadie sk\u00famaj\u00face \u017eiakov v ich prekon\u00e1van\u00ed prek\u00e1\u017eok a rizikov\u00fdch faktorov v u\u010den\u00ed sa uk\u00e1zali, \u017ee to dok\u00e1zali len v\u010faka dobr\u00e9mu vz\u0165ahu s aspo\u0148 jedn\u00fdm dospel\u00fdm. Viacer\u00ed vedci zistili, \u017ee vz\u0165ah medzi u\u010dite\u013eom a \u017eiakom je predpokladom toho, \u010di \u017eiak dosiahne svoj potenci\u00e1l (Sanchez, 2017<\/a>; Hattie, 2008 a 2023<\/a>).<\/p>\n\n\n\n

Preto je logick\u00e9, \u017ee \u201edobr\u00fd\u201c u\u010dite\u013e akt\u00edvne investuje svoju energiu do neust\u00e1leho spozn\u00e1vania z\u00e1kut\u00ed detsk\u00e9ho myslenia a u\u010denia sa jazykov, a n\u00e1sledne do aplikovania efekt\u00edvnych strat\u00e9gi\u00ed, ktor\u00e9 zlep\u0161uj\u00fa schopnos\u0165 detsk\u00e9ho mozgu prij\u00edma\u0165 nov\u00e9 inform\u00e1cie (napr\u00edklad slovn\u00fa z\u00e1sobu) a vyu\u017e\u00edva\u0165 ich v re\u00e1lnych situ\u00e1ci\u00e1ch. Tieto profesion\u00e1lne n\u00e1ro\u010dn\u00e9 \u00falohy si v\u0161ak vy\u017eaduj\u00fa starostliv\u00e9ho a zanieten\u00e9ho u\u010dite\u013ea. Vo viacer\u00fdch \u010dastiach tejto knihy s\u00fa praktick\u00e9 uk\u00e1\u017eky toho, \u010do v\u0161etko m\u00f4\u017ee u\u010dite\u013e vo svojom sprev\u00e1dzan\u00ed \u017eiakov po\u010das u\u010denia sa nov\u00e9ho jazyka vyu\u017ei\u0165.<\/p>\n\n\n\n

U\u010dite\u013e vn\u00edma \u017eiaka nielen na z\u00e1klade jeho intelektov\u00fdch schopnost\u00ed, ale aj na z\u00e1klade jeho osobnosti. Vyu\u010dovanie cudz\u00edch jazykov by mala sprev\u00e1dza\u0165 predov\u0161etk\u00fdm humaniz\u00e1cia. Pod\u013ea Lojovej (2022)<\/a> atmosf\u00e9ra v triede z\u00e1vis\u00ed od pr\u00edstupu u\u010dite\u013ea, ktor\u00fd v \u017eiadnom pr\u00edpade nem\u00e1 \u017eiakom sp\u00f4sobova\u0165 stres alebo in\u00fd patologick\u00fd jav. P\u00f4sobenie u\u010dite\u013ea na \u017eiaka sa prejavuje v tom, \u017ee m\u00e1 \u00faprimne r\u00e1d svojich \u017eiakov a ver\u00ed v ich schopnosti. Taktie\u017e vytv\u00e1ra atmosf\u00e9ru vz\u00e1jomnej d\u00f4very, je empatick\u00fd, starostliv\u00fd, d\u00e1va \u017eiakom pocit, \u017ee je tu pre nich. Tak\u00fdmto p\u00f4soben\u00edm u\u010dite\u013ea si \u017eiaci uvedomuj\u00fa svoju vlastn\u00fa hodnotu a rozv\u00edjaj\u00fa sebapoznanie. U\u010dite\u013e umo\u017e\u0148uje ka\u017ed\u00e9mu \u017eiakovi poc\u00edti\u0165 vzru\u0161enie z intelektu\u00e1lneho i emocion\u00e1lneho objavovania, vzbudzuje ich zvedavos\u0165 a prirodzen\u00fa potrebu u\u010di\u0165 sa, ktor\u00e1 ich bude motivova\u0165 v celo\u017eivotnom u\u010den\u00ed sa. Pr\u00edstup zameran\u00fd na \u017eiaka vy\u017eaduje od u\u010dite\u013ea, aby zast\u00e1val nieko\u013eko poz\u00edci\u00ed (Homolov\u00e1, 2013<\/a>) a Lojov\u00e1 (2019, 2022)<\/a>:<\/p>\n\n\n\n