{"id":1195,"date":"2024-09-30T10:46:36","date_gmt":"2024-09-30T10:46:36","guid":{"rendered":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/?page_id=1195"},"modified":"2024-11-25T18:36:13","modified_gmt":"2024-11-25T18:36:13","slug":"literatura-pre-deti","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/literatura-pre-deti\/","title":{"rendered":"literat\u00fara pre deti"},"content":{"rendered":"\n

jazyky hravo<\/a> \u2013 \u010do hovor\u00ed veda<\/a> \u2013 vplyv prostredia<\/a> – literat\u00fara pre deti<\/p>\n\n\n\n

Deti mlad\u0161ieho \u0161kolsk\u00e9ho veku ch\u00e1pu jednotliv\u00e9 jazykov\u00e9 javy v kontexte, nie jednotlivo ako abstraktn\u00e9 pojmy. Najlep\u0161\u00ed verb\u00e1lny v\u00fdznamov\u00fd kontext predstavuje literat\u00fara pre deti. Ponuka jej \u017e\u00e1nrov je ve\u013emi pestr\u00e1, u\u010ditelia m\u00f4\u017eu pou\u017e\u00edva\u0165 jazykolamy, riekanky spojen\u00e9 s fyzick\u00fdmi \u010dinnos\u0165ami, detsk\u00e9 pesni\u010dky, pr\u00edbehy pre deti a, samozrejme, rozpr\u00e1vky. Dejov\u00e9 z\u00e1pletky v rozpr\u00e1vkach sa dedia z gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu, a z\u00e1rove\u0148 prestupuj\u00fa geografick\u00e9 hranice. S\u00fa univerz\u00e1lne, a preto s\u00fa prirodzen\u00fdmi formami pozn\u00e1vania jazyka. Ich po\u010d\u00favan\u00edm si deti osvojuj\u00fa nov\u00fa slovn\u00fa z\u00e1sobu a gramatiku v prirodzenom a pre ne p\u00fatavom kontexte (B\u00e9re\u0161ov\u00e1, 2016<\/a>, s. 45-49).<\/p>\n\n\n\n

Ako u\u010di\u0165 cudz\u00ed jazyk literat\u00farou pre deti?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Je dos\u0165 pravdepodobn\u00e9, \u017ee sp\u00e1ja\u0165 u\u010denie sa \u017eiakov v prv\u00fdch ro\u010dn\u00edkoch s klasickou cudzojazy\u010dnou literat\u00farou mnoh\u00fdch zaraz\u00ed a vyvol\u00e1 protichodn\u00e9 pocity. Ak\u00fa rolu zohr\u00e1va liter\u00e1rny text v cudzojazy\u010dnej v\u00fdu\u010dbe, ve\u010f sa \u017eiak pr\u00e1ve u\u010d\u00ed \u010d\u00edta\u0165 svoje prv\u00e9 vety aj v materinskom jazyku? Ako sa mu podar\u00ed zvl\u00e1dnu\u0165 tak\u00e9 ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo cudz\u00edch slov a ako je mo\u017en\u00e9 vtesna\u0165 do u\u010diva cudzieho jazyka tak\u00fa \u010dasovo n\u00e1ro\u010dn\u00fa \u010dinnos\u0165, akou je pr\u00e1ca s literat\u00farou? U\u010ditelia zvykn\u00fa by\u0165 \u201ecel\u00ed \u0161\u0165astn\u00ed\u201c, ke\u010f sa im nejako podar\u00ed prebra\u0165 napl\u00e1novan\u00e9 u\u010divo do konca \u0161kolsk\u00e9ho roka. Pou\u017e\u00edvanie autentick\u00e9ho materi\u00e1lu, ktor\u00fd sa nenach\u00e1dza v u\u010debnici, b\u00fdva v\u017edy pozna\u010den\u00e9 ur\u010ditou obavou riskova\u0165 \u201emetodick\u00e9 zlyhanie\u201c na hodine. Prevl\u00e1da mienka, \u017ee \u017eiak vo veku 6 \u2013 10 rokov nie je schopn\u00fd zvl\u00e1dnu\u0165 autentick\u00e9 liter\u00e1rne dielo v cudzom jazyku, ke\u010f\u017ee aj v materinskom je iba za\u010d\u00ednaj\u00facim \u010ditate\u013eom. Na\u0161\u0165astie existuje ve\u013ea pr\u00edkladov, ktor\u00e9 ukazuj\u00fa, \u017ee oboznamovanie sa s liter\u00e1rnym dielom a sprostredkovanie z\u00e1\u017eitku z \u010d\u00edtania m\u00f4\u017ee by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou tematick\u00e9ho pl\u00e1nu v\u00fdu\u010dby v ka\u017edom vekovom obdob\u00ed \u017eiaka. Neznamen\u00e1 to pre\u010d\u00edtanie cel\u00e9ho liter\u00e1rneho diela, ale \u201eprivykanie\u201c na autentick\u00fa literat\u00faru, otv\u00e1ranie cesty k \u00faniku do rozpr\u00e1vkov\u00fdch pr\u00edbehov a k l\u00e1ske ku knih\u00e1m. V praxi ide o dve f\u00e1zy: 1. oboznamovanie sa s literat\u00farou prostredn\u00edctvom doplnkov\u00fdch materi\u00e1lov na \u010d\u00edtanie a 2. tvoriv\u00fd pr\u00edstup k textu, v ktorom je detsk\u00fd \u010ditate\u013e v poz\u00edcii autora. Pod\u013ea McRaea (1991)<\/a> Literature with a small \u201el\u201c (Literat\u00fara s mal\u00fdm \u201el\u201c) jazyk bu\u010f nie\u010do reprezentuje (reprezenta\u010dn\u00e1 \u00faloha), alebo na nie\u010do poukazuje (referen\u010dn\u00e1 \u00faloha). \u201eReprezentat\u00edvny jazyk otv\u00e1ra br\u00e1ny, poz\u00fdva, motivuje, prenik\u00e1 na\u0161\u00edm vn\u00fatorn\u00fdm svetom z na\u0161ich predst\u00e1v cez na\u0161e em\u00f3cie, od radosti po sm\u00fatok, \u010doho referen\u010dn\u00fd jazyk nie je schopn\u00fd. Referen\u010dn\u00fd jazyk informuje, ale reprezentat\u00edvny jazyk n\u00e1s povzn\u00e1\u0161a\u201c (McRae 1991<\/a>, s.3).<\/p>\n\n\n\n

U\u010divo cudzieho jazyka v\u0161ak v\u00e4\u010d\u0161inou tvoria informat\u00edvne, na nie\u010do odkazuj\u00face texty. U n\u00e1s sa naz\u00fdvaj\u00fa aj didaktick\u00e9 texty. Av\u0161ak pod\u013ea McRaea \u201ereprezentat\u00edvna sila necharakterizuje iba t\u00fdch, ktor\u00ed hovoria jazykom na vysokej \u00farovni; teda ju netreba vn\u00edma\u0165 ako luxus\u201c (tamtie\u017e, s. 3-4). McRae hovor\u00ed, \u017ee v literat\u00fare pre deti sa d\u00e1 n\u00e1js\u0165 mnoho textov, ktor\u00e9 poskytn\u00fa z\u00e1\u017eitkov\u00e9 vzory t\u00fdm, ktor\u00ed robia prv\u00e9 kroky u\u010denia sa cudzieho jazyka. Tak\u00fdmi s\u00fa napr\u00edklad takzvan\u00e9 \u201ekr\u00e1tke \u017e\u00e1nre\u201c ako b\u00e1sne, pesni\u010dky, riekanky, jazykolamy, h\u00e1danky, jednoduch\u00e9 vtipy, detsk\u00e9 hry spojen\u00e9 s fyzickou \u010dinnos\u0165ou a, samozrejme, aj r\u00f4zne druhy rozpr\u00e1vok. M\u00e1me na mysli aj literat\u00faru pre deti a ml\u00e1de\u017e, ktor\u00e1 je jazykovo zjednodu\u0161en\u00e1 pre r\u00f4zne \u00farovne ovl\u00e1dania jazyka, najm\u00e4 ak ide o \u017eiakov v jazykovo orientovan\u00fdch triedach alebo \u0161kol\u00e1ch. Ke\u010f\u017ee pojem \u201edetsk\u00e1 literat\u00fara\u201c, resp. literat\u00fara pre deti m\u00e1 by\u0165 o \u201ez\u00edskavan\u00ed z\u00e1\u017eitkov<\/a><\/strong>\u201c, nie je tak odk\u00e1zan\u00e1 na prij\u00edmanie vy\u0161\u0161ej kult\u00fary a m\u00f4\u017ee sa sta\u0165 prirodzenou s\u00fa\u010das\u0165ou v\u00fdu\u010dby. Dokonca \u017eiaci sa m\u00f4\u017eu sta\u0165 produkt\u00edvnymi tvorcami liter\u00e1rnych textov. In\u00fdmi slovami, pr\u00edtomnos\u0165 umeleckej literat\u00fary vo v\u00fdu\u010dbe cudzieho jazyka je v\u00fdznamn\u00fdm pr\u00ednosom, \u010di u\u017e je die\u0165a jej prij\u00edmate\u013eom, alebo aj tvorcom.<\/p>\n\n\n\n

Ak\u00e1 je \u00faloha \u201ekr\u00e1tkych \u017e\u00e1nrov\u201c v osvojovan\u00ed si cudzieho jazyka v ranom a mlad\u0161om \u0161kolskom obdob\u00ed?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Deti ve\u013emi rady po\u010d\u00favaj\u00fa a opakuj\u00fa v\u0161etko, \u010do lahod\u00ed sluchu, \u010do je rytmick\u00e9<\/strong>, teda \u010do m\u00e1 r\u00fdm v slove. Rytmick\u00e9 riekanky, vypo\u010d\u00edtavanky, rapotanky, b\u00e1sni\u010dky a pesni\u010dky s\u00fa pre deti zdrojom z\u00e1\u017eitku aj vtedy, ak ich nemaj\u00fa mo\u017enos\u0165 po\u010du\u0165 v materinskom jazyku. Nevad\u00ed, \u017ee die\u0165a po\u010dut\u00e9mu nerozumie, alebo len s\u010dasti rozumie. Napr\u00edklad usp\u00e1vanky spojen\u00e9 s pohybom \u010di texty detsk\u00fdch b\u00e1sni\u010diek \u010dasto obsahuj\u00fa zvukomalebn\u00e9 slov\u00e1, ktor\u00e9 nemaj\u00fa konkr\u00e9tny v\u00fdznam ani v materinskom jazyku. V\u00e4\u010d\u0161ina riekaniek je z logick\u00e9ho a v\u00fdznamov\u00e9ho h\u013eadiska nezmyseln\u00e1 (napr\u00edklad slovensk\u00e1 vy\u010d\u00edtanka: Eniki beniki kliki b\u00e9, aber faber domin\u00e9, elce pelce do pekelce a z pekelce dom, a ty mus\u00ed\u0161 von!). Die\u0165a v nich ale neh\u013ead\u00e1 zmysel, vn\u00edma a hr\u00e1 sa s rytmom re\u010di, ktor\u00e9 tieto slov\u00e1 pon\u00fakaj\u00fa. Bez probl\u00e9mov prijme tieto kr\u00e1tke hrav\u00e9 diela literat\u00fary pre deti. Detsk\u00e1 pozornos\u0165 v prvom rade nesmeruje k v\u00fdznamu a zmysluplnosti textu, teda koherentn\u00e9mu obsahu, ale k tomu, ako to znie, ako to u die\u0165a\u0165a \u201eprovokuje\u201c k pohybu, ktor\u00fd tak miluje.<\/p>\n\n\n\n

Vn\u00edmavos\u0165 r\u00fdmov je d\u00f4le\u017eit\u00fdm faktorom pri neskor\u0161om rozv\u00edjan\u00ed jazykov\u00fdch zru\u010dnost\u00ed. Uvedomovanie si r\u00fdmu a rytmiz\u00e1cie \u2013 za\u010diatky a konce riadkov b\u00e1sne \u2013 ved\u00fa k rozv\u00edjaniu fonematick\u00e9ho uvedomovania. Medzi ran\u00fdm \u201espozn\u00e1van\u00edm\u201c r\u00fdmov, medzi zru\u010dnos\u0165ou vn\u00edma\u0165 a tvori\u0165 r\u00fdmy a zru\u010dnos\u0165ou \u010d\u00edtania je ve\u013emi \u00fazka s\u00favislos\u0165<\/strong> (Goswami, 1995). Die\u0165a, ktor\u00e9 je \u201ecitliv\u00e9\u201c na r\u00fdmy, sa \u013eah\u0161ie zorientuje aj v \u010d\u00edtanom texte. A preto je u\u017eito\u010dn\u00e9, ak \u017eiaci prv\u00fdch ro\u010dn\u00edkov, pr\u00edpadne aj deti v materskej \u0161kole, e\u0161te pred f\u00e1zou skuto\u010dn\u00e9ho \u010d\u00edtania dost\u00e1vaj\u00fa mnoho podnetov na stretnutie sa s r\u00fdmami a aliter\u00e1ciami. Dobr\u00e1 literat\u00fara pre deti v materinskom jazyku alebo v cudzom jazyku z\u00e1rove\u0148 poskytuje de\u0165om etick\u00e9 a emocion\u00e1lne oporn\u00e9 body. Ka\u017ed\u00e1 \u00faloha, ktor\u00e1 obsahuje pr\u00e1cu s hodnotn\u00fdm liter\u00e1rnym textom pre deti, je u\u017eito\u010dn\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

Pre \u0161k\u00f4lkara a \u017eiaka mlad\u0161ieho \u0161kolsk\u00e9ho veku je u\u017eito\u010dn\u00e9, ak po\u010das akejko\u013evek \u010dinnosti, po\u010das ktorej nie\u010do \u201evyr\u00e1ba\u201c alebo manipuluje s predmetmi, po\u010d\u00fava v pozad\u00ed detsk\u00e9 pesni\u010dky alebo b\u00e1sni\u010dky. R\u00f4zne zvukov\u00e9 nahr\u00e1vky pesni\u010diek a b\u00e1sni\u010diek mu pom\u00e1haj\u00fa \u201enaladi\u0165 sa\u201c na cudz\u00ed jazyk, utv\u00e1ra\u0165 si k nemu vz\u0165ah. Mo\u017eno ich vyu\u017e\u00edva\u0165 v hrov\u00fdch \u010dinnostiach. Napr\u00edklad hudba hr\u00e1 a deti chodia rytmicky dookola. Ke\u010f sa v\u0161ak hudba vypne, stuhn\u00fa ako sochy. Ve\u013emi dobrou \u010dinnos\u0165ou je spolo\u010dn\u00fd tanec s hudbou na uvo\u013enenie nap\u00e4tia a budovanie sebavedomia (napr\u00edklad piese\u0148 Head and shoulders).<\/p>\n\n\n\n

U\u010denie pesni\u010diek a riekaniek sa m\u00e1 uskuto\u010d\u0148ova\u0165 v istej postupnosti<\/strong>, ale z\u00e1rove\u0148 by si deti mali vypo\u010du\u0165 aj cel\u00e9 dielo. Iste, je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby mali mo\u017enos\u0165 krok po kroku spozna\u0165 obsahov\u00fd v\u00fdznam pesni\u010dky alebo b\u00e1sni\u010dky. Av\u0161ak pr\u00e1ca s jazykom nesmie prekry\u0165 \u010daro diela a rados\u0165 pri jeho po\u010d\u00favan\u00ed a pohybovom stv\u00e1r\u0148ovan\u00ed. Je vhodn\u00e9, ak je s\u00fa\u010das\u0165ou n\u00e1cviku detsk\u00fdch b\u00e1sni\u010diek dan\u00e1 jasn\u00e1 in\u0161trukcia u\u010dite\u013eom. Napr\u00edklad, ktor\u00e1 skupina m\u00e1 spieva\u0165 iba refr\u00e9n alebo recitova\u0165 ur\u010den\u00fd ver\u0161 alebo strofu, ak\u00fdmi em\u00f3ciami ho maj\u00fa naplni\u0165. Pr\u00edklady zadan\u00ed: Hovor\/spievaj to smutne, veselo, udivene, nahnevane at\u010f., a tie\u017e, ak\u00e9 pohybov\u00e9 \u010dinnosti maj\u00fa sprev\u00e1dza\u0165 refr\u00e9n piesne \u010di ver\u0161 b\u00e1sne. Ve\u013emi u\u017eito\u010dn\u00fdm sp\u00f4sobom spracovania b\u00e1sne je, ke\u010f u\u010dite\u013e rozdel\u00ed b\u00e1se\u0148 na riadky\/ver\u0161e alebo strofy, nap\u00ed\u0161e ich na karti\u010dky a deti zahraj\u00fa svoju \u201erolu\u201c bu\u010f vo dvojici alebo v skupin\u00e1ch. Jazykov\u00fd benefit je viacn\u00e1sobn\u00fd, ke\u010f deti, t. j. \u201eherci\u201c, pre\u010d\u00edtaj\u00fa a vysvetlia v\u00fdznam ver\u0161a b\u00e1sne. Pokia\u013e ide o in\u00fd typ \u00falohy (h\u013eadanie n\u00e1zvu, pokra\u010dovanie r\u00fdmu a pod.), ostatn\u00ed \u017eiaci m\u00f4\u017eu rie\u0161enie vykr\u00edknu\u0165. Na u\u013eah\u010denie t\u00fdchto \u010dinnost\u00ed je dobr\u00e9, ke\u010f je b\u00e1se\u0148 dobre vidite\u013en\u00e1 pre v\u0161etk\u00fdch, napr\u00edklad na tabuli v dostato\u010dnej ve\u013ekosti. Nevad\u00ed, ak je nap\u00edsan\u00e1 aj v pomie\u0161anom porad\u00ed ver\u0161ov. \u017diaci takto m\u00f4\u017eu \u201ezrekon\u0161truova\u0165\u201c text b\u00e1sne, \u010do im poskytuje pocit \u00faspe\u0161nosti. Nie ka\u017ed\u00e1 b\u00e1se\u0148 je v\u0161ak vhodn\u00e1 v takomto metodickom spracovan\u00ed. Je na u\u010dite\u013eovi, aby na\u0161iel liter\u00e1rne dielo s bohat\u00fdm didaktick\u00fdm potenci\u00e1lom pre atrakt\u00edvne a zmyslupln\u00e9 \u010dinnosti.<\/p>\n\n\n\n

Ako sp\u00e1ja\u0165 pr\u00e1cu s liter\u00e1rnym textom a \u010dinnos\u0165ami?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

K\u013e\u00fa\u010dovou formou utv\u00e1rania vz\u0165ahu die\u0165a\u0165a k b\u00e1sni\u010dk\u00e1m a riekank\u00e1m je ich hlasn\u00e1 recit\u00e1cia. Recit\u00e1cia z\u00edskava skuto\u010dn\u00fd zmysel pre deti, ak je spojen\u00e1 s nejakou fyzickou \u010dinnos\u0165ou. Anglick\u00e1 literat\u00fara naz\u00fdva b\u00e1sne spojen\u00e9 s \u010dinnos\u0165ou action rhyme. Tento \u017e\u00e1ner v tradi\u010dnej literat\u00fare pre deti je ve\u013emi bohat\u00fd. Medzi prv\u00e9 liter\u00e1rne z\u00e1\u017eitky patria \u201evy\u010d\u00edtanky\u201c pomocou prstov (po anglicky finger rhymes).<\/p>\n\n\n\n

Samozrejme, mus\u00edme myslie\u0165 aj na to, aby jazykov\u00fd input <\/strong>bol pre deti zrozumite\u013en\u00fd<\/strong>. Je v\u0161ak potrebn\u00e9 d\u00e1va\u0165 pozor, aby pr\u00e1ca s jazykom nenaru\u0161ila \u010daro liter\u00e1rneho dielka. Metodick\u00fd postup je nasledovn\u00fd: najprv v\u017edy predstav\u00edme alebo pre\u010d\u00edtame alebo \u201ezahr\u00e1me\u201c cel\u00fa b\u00e1sni\u010dku, pesni\u010dku, riekanku, a a\u017e n\u00e1sledne sa zaober\u00e1me vysvet\u013eovan\u00edm nov\u00fdch slov, v \u010dom n\u00e1m pr\u00e1ve r\u00fdmova\u010dky prostredn\u00edctvom fyzick\u00fdch \u010dinnost\u00ed pom\u00f4\u017eu.
Detsk\u00e9 hry a piesne sprev\u00e1dzan\u00e9 pohybom poskytuj\u00fa mo\u017enos\u0165 pou\u017ei\u0165 jazyk v ur\u010ditej \u010dinnosti. Nieko\u013eko pr\u00edkladov: v tradi\u010dnej anglickej detskej pesni\u010dke London bridge is falling down dve deti vytvoria br\u00e1nu z r\u00fak a ostatn\u00e9 deti cez \u0148u prech\u00e1dzaj\u00fa. Deti sa \u0148ou podvedome u\u010dia \u0161trukt\u00faru pr\u00edtomn\u00e9ho priebehov\u00e9ho \u010dasu. V hre \u201efarebn\u00fd \u017eralok\u201c zaznej\u00fa tieto dve vety: \u201ePlease, Mr. Crocodile, can I cross your river?\u201c a \u201eNo, unless you are wearing something XY\u201c (XY \u2013 tu sa mus\u00ed poveda\u0165 nejak\u00e1 farba). Je to nielen zauj\u00edmav\u00e1 skupinov\u00e1 hra, ale okrem slovnej z\u00e1soby pom\u00f4\u017ee zafixova\u0165 v detskej pam\u00e4ti z\u00e1kladn\u00e9 gramatick\u00e9 \u0161trukt\u00fary ot\u00e1zky a pr\u00edtomn\u00e9ho priebehov\u00e9ho \u010dasu, a to sme e\u0161te nezmienili spr\u00e1vne pou\u017eitie \u0165a\u017eko prelo\u017eite\u013en\u00e9ho slova unless do viacer\u00fdch jazykov (\u201eiba ak\u201c, \u201epok\u00fdm\u201c, \u201eleda\u201c).<\/p>\n\n\n\n

Ako zabezpe\u010di\u0165 z\u00e1\u017eitok z u\u010denia sa r\u00fdmova\u010diek?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

S\u00fa\u010das\u0165ou anglickej literat\u00fary s\u00fa detsk\u00e9 b\u00e1sni\u010dky pre najmen\u0161\u00edch (nursery rhymes). Pre o nie\u010do star\u0161\u00edch \u017eiakov s\u00fa vhodn\u00e9 p\u00e4\u0165riadkov\u00e9 nonsens b\u00e1sni\u010dky s r\u00fdmom aabba (tzv. limericks). Zru\u010dnos\u0165 r\u00fdmovania a nesk\u00f4r zru\u010dnos\u0165 \u010d\u00edtania sa d\u00e1 dobre rozv\u00edja\u0165 pomocou takej \u010dinnosti, v ktorej treba dokon\u010di\u0165 detsk\u00e9 b\u00e1sni\u010dky pomocou vopred pripraven\u00fdch slov.<\/p>\n\n\n\n

Pre deti je ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e1 a zmyslupln\u00e1 \u010dinnos\u0165, ke\u010f maj\u00fa spomedzi r\u00f4znych alternat\u00edv vyh\u013eada\u0165 slovo, ktor\u00e9 sa do r\u00fdmu najviac hod\u00ed, m\u00e1 potrebn\u00fd po\u010det slab\u00edk a r\u00fdmuje sa, a e\u0161te aj d\u00e1va nejak\u00fd zmysel. Po\u010das rie\u0161enia \u00falohy si deti vytv\u00e1raj\u00fa viacero hypot\u00e9z, mo\u017enost\u00ed, \u010di\u017ee h\u00e1daj\u00fa, ktor\u00e9 slovo je to najvhodnej\u0161ie po ka\u017edej str\u00e1nke. Po\u010das tejto ment\u00e1lnej \u010dinnosti sa dostan\u00fa k ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fdm jazykov\u00fdm inform\u00e1ci\u00e1m, ako je v\u00fdslovnos\u0165 slova, v\u00fdznam slova, slovosled, \u0161trukt\u00fara slova. Napr\u00edklad slov\u00e1 Blake, lake a cake sa r\u00fdmuj\u00fa, a len v\u00fdznam slova rozhodne, ktor\u00e9 kam umiestni\u0165 v ur\u010denom kontexte. Podvedome si osvoja, \u017ee slovo later nemo\u017eno umiestni\u0165 za tropical, v neskor\u0161om obdob\u00ed v\u0161ak pochopia d\u00f4vod, a to, \u017ee za pr\u00eddavn\u00fdm menom nem\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 pr\u00edslovka at\u010f. Tak\u00e9to \u00falohy je dobr\u00e9 zad\u00e1va\u0165 v skupin\u00e1ch. D\u00f4vodom je nielen zvy\u0161ovanie motiv\u00e1cie na pr\u00e1cu s jazykom, ale aj to, aby sa na\u0161lo \u010do najviac spr\u00e1vnych rie\u0161en\u00ed za krat\u0161\u00ed \u010das.<\/p>\n\n\n\n

Pokia\u013e ide o \u010dinnosti spojen\u00e9 s r\u00fdmami, je pomerne jednoduch\u00e9 vyzva\u0165 \u017eiakov k tvorbe novej b\u00e1sne tlieskan\u00edm rytmu jednotliv\u00fdch riadkov, t. j. ver\u0161ov alebo vetn\u00fdch \u010dlenov. Rovnako m\u00f4\u017ee u\u010dite\u013e ozna\u010di\u0165 pr\u00edzvu\u010dn\u00e9 a nepr\u00edzvu\u010dn\u00e9 slabiky nejak\u00fdmi znakmi. Vybodkovan\u00edm miesta r\u00fdmu na konci slova sa d\u00e1 vytvori\u0165 4-ver\u0161ov\u00e1 b\u00e1se\u0148, rovnako sa odpor\u00fa\u010da uvies\u0165 slabiky, ktor\u00e9 obsahuj\u00fa r\u00fdm, do inej tabu\u013eky.<\/p>\n\n\n\n

U\u010denie sa b\u00e1sne m\u00f4\u017ee prebieha\u0165 aj neverb\u00e1lne. Najzn\u00e1mej\u0161\u00ed neverb\u00e1lny sp\u00f4sob je asi ten, \u017ee \u017eiaci jednotlivo alebo vo dvojiciach zahraj\u00fa bez slov v\u00fdznam jedn\u00e9ho riadku b\u00e1sne, a ostatn\u00ed \u017eiaci musia uh\u00e1dnu\u0165 a vybra\u0165 z ver\u0161ov umiestnen\u00fdch na tabuli spr\u00e1vny ver\u0161. E\u0161te tvorivej\u0161ia \u00faloha je, ke\u010f ich vyzveme, aby utvorili prv\u00fd alebo posledn\u00fd riadok b\u00e1sne, alebo aby dali b\u00e1sni n\u00e1zov a potom ju porovnali s p\u00f4vodnou b\u00e1s\u0148ou. Ve\u013emi kreat\u00edvna a komplexn\u00e1 je \u00faloha, v ktorej deti dostan\u00fa iba za\u010diato\u010dn\u00e9 p\u00edsmen\u00e1, a tie\u017e t\u00e9mu, na ktor\u00fa sa m\u00e1 b\u00e1se\u0148 nap\u00edsa\u0165. Toto sa odpor\u00fa\u010da robi\u0165 bu\u010f vo dvojiciach, alebo skupinovo, nie individu\u00e1lne. Respekt\u00edve m\u00f4\u017eu dosta\u0165 aj tak\u00fa \u00falohu, aby vytvorili mel\u00f3diu k b\u00e1sni alebo nama\u013eovali \u201en\u00e1lady\u201c danej b\u00e1sne. Vid\u00edme, \u017ee aj jednoduch\u00e1 \u0161tvorver\u0161ov\u00e1 b\u00e1se\u0148 pon\u00faka viacero mo\u017enost\u00ed na rozv\u00edjanie viacer\u00fdch zru\u010dnost\u00ed \u017eiakov.<\/p>\n\n\n\n

Dobr\u00fdm sp\u00f4sobom, ako deti m\u00f4\u017eu nadobudn\u00fa\u0165 pozit\u00edvny z\u00e1\u017eitok s jazykom, je, ke\u010f spolu spievaj\u00fa a opakuj\u00fa nau\u010den\u00e9 pesni\u010dky. Ak e\u0161te nepoznaj\u00fa noty, u\u010dite\u013e im m\u00f4\u017ee obr\u00e1zkami nazna\u010di\u0165 mel\u00f3diu danej pesni\u010dky. Hlavi\u010dky n\u00f4t je dobr\u00e9 nahradi\u0165 obr\u00e1zkami, napr\u00edklad lienkami, ove\u010dkami, duchmi at\u010f., pod\u013ea slovnej z\u00e1soby pesni\u010dky. Hoci ide o pomerne n\u00e1ro\u010dn\u00fa \u00falohu, nad r\u00e1mec vzdel\u00e1vacieho \u0161tandardu, je vhodn\u00fdm doplnen\u00edm v \u0161kol\u00e1ch, kde u\u010ditelia ved\u00fa kluby alebo kr\u00fa\u017eky v cudzom jazyku.<\/p>\n\n\n\n

Ako pou\u017e\u00edva\u0165 h\u00e1danky a jazykolamy na hodin\u00e1ch cudzieho jazyka?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Jazykolamy s\u00fa z\u00e1\u017eivn\u00e9 pr\u00e1ve v\u010faka aliter\u00e1cii (opakovanie rovnak\u00fdch alebo zvukovo podobn\u00fdch hl\u00e1sok). Jeden kr\u00e1tky jazykolam m\u00f4\u017ee znamena\u0165 pre za\u010diato\u010dn\u00edka v u\u010den\u00ed sa jazyka skuto\u010dn\u00fd z\u00e1\u017eitok a m\u00f4\u017ee u neho vzbudi\u0165 pocit, \u017ee u\u017e je \u201emajstrom\u201c jazyka, preto\u017ee vie potrebnou r\u00fdchlos\u0165ou poveda\u0165 napr\u00edklad toto: \u201eThree witches watch three watches. But which witch watches which watch?\u201c<\/p>\n\n\n\n

Na nau\u010denie sa tak\u00e9hoto hlavolamu existuje ve\u013emi jednoduch\u00e1 technika na tr\u00e9novanie (nielen) pam\u00e4ti. U\u010dite\u013e nap\u00ed\u0161e text na tabu\u013eu. Po\u017eiada \u017eiakov, aby sa sna\u017eili si ho zapam\u00e4ta\u0165 a n\u00e1sledne na jeho pokyn zavreli o\u010di. Vtedy u\u010dite\u013e zotrie jedno slovo z textu. \u017diaci m\u00f4\u017eu otvori\u0165 o\u010di a znova pre\u010d\u00edtaj\u00fa text. Postupne u\u010dite\u013e vymaz\u00e1va \u010fal\u0161ie slovo za slovom. Pre \u017eiakov je to ve\u013emi z\u00e1\u017eitkov\u00e1 aktivita. V poslednej f\u00e1ze vidia iba pr\u00e1zdnu tabu\u013eu, a aj tak musia text \u201epre\u010d\u00edta\u0165\u201c.<\/p>\n\n\n\n

H\u00e1danky ako kr\u00e1tky liter\u00e1rny \u017e\u00e1ner predstavuj\u00fa podnetn\u00e9 u\u010divo, vhodn\u00e9 aj pre za\u010diato\u010dn\u00edkov. Na ich porozumenie je potrebn\u00e9 ma\u0165 osvojen\u00e9 z\u00e1kladn\u00e9 jazykov\u00e9 \u0161trukt\u00fary. Ve\u013ek\u00fd pozor treba da\u0165 na to, aby obsah h\u00e1daniek nebol ur\u00e1\u017eaj\u00faci (s jemnocitom). Pri h\u00e1dan\u00ed v\u00fdznamu h\u00e1daniek sa \u017eiaci m\u00f4\u017eu oprie\u0165 o svoje doteraj\u0161ie vedomosti, napr\u00edklad z pr\u00edrodovedy (\u017eirafa m\u00e1 dlh\u00fd krk, sova lieta v noci at\u010f.), a dokonca ich obohati\u0165. Existuje mnoho sp\u00f4sobov, ako ich vyu\u017ei\u0165 na vyu\u010dovacej hodine. U\u010dite\u013e m\u00f4\u017ee predlo\u017ei\u0165 pred \u017eiakov zbierku \u201erozpolen\u00fdch\u201c textov h\u00e1daniek, ktor\u00e9 maj\u00fa \u017eiaci pod\u013ea v\u00fdznamu sp\u00e1ja\u0165. T\u00e1to \u00faloha m\u00e1 ve\u013ek\u00fa silu v nadob\u00fadan\u00ed sebavedomia \u017eiakov, najm\u00e4 ke\u010f nesk\u00f4r m\u00f4\u017eu rozpr\u00e1va\u0165 tieto h\u00e1danky t\u00fdm, ktor\u00ed hovoria cudz\u00edm jazykom, alebo aj rodi\u010dom, ktor\u00ed jazyk neovl\u00e1daj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n

Ako postupova\u0165 pri oboznamovan\u00ed \u017eiakov s liter\u00e1rnym dielom v cudzom jazyku?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

U\u010denie prostredn\u00edctvom liter\u00e1rnych pr\u00edbehov v mlad\u0161om \u0161kolskom veku si vy\u017eaduje re\u0161pektovanie troch f\u00e1z v rozsahu cca 30 min\u00fat (Cameron, 2005<\/a>):<\/p>\n\n\n\n