{"id":1225,"date":"2024-09-30T11:35:23","date_gmt":"2024-09-30T11:35:23","guid":{"rendered":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/?page_id=1225"},"modified":"2024-11-25T18:43:37","modified_gmt":"2024-11-25T18:43:37","slug":"metody","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/metody\/","title":{"rendered":"met\u00f3dy"},"content":{"rendered":"\n

jazyky hravo<\/a> \u2013 ako organizova\u0165 v\u00fdu\u010dbu<\/a> \u2013 mana\u017eova\u0165 v\u00fdu\u010dbu<\/a> – met\u00f3dy<\/p>\n\n\n\n

Jazykov\u00e1 \u00farove\u0148 ur\u010ditej vekovej skupiny sa d\u00e1 \u00faspe\u0161ne rozv\u00edja\u0165 iba tak\u00fdmi met\u00f3dami, ktor\u00e9 s\u00fa typick\u00e9 pre u\u010denie sa det\u00ed v ur\u010ditom veku. U\u010denie sa det\u00ed mlad\u0161ieho \u0161kolsk\u00e9ho veku sa v prvom rade sp\u00e1ja s \u010dinnos\u0165ami. Poznatky z\u00edskavaj\u00fa v interakcii s in\u00fdmi \u013eu\u010fmi, prostredn\u00edctvom zmyslov\u00fdch org\u00e1nov a v re\u00e1lnych alebo simulovan\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch. Pr\u00e1ve preto je pri v\u00fdbere met\u00f3d potrebn\u00e9 re\u0161pektova\u0165 nasledovn\u00e9 z\u00e1sady.<\/p>\n\n\n\n

Deti sa u\u010dia prostredn\u00edctvom \u010dinnost\u00ed (\u010dinnostn\u00e9 multisenzorick\u00e9 u\u010denie sa).<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Deti neust\u00e1le nie\u010do robia. Pr\u00e1ve \u010dinnos\u0165 je to, po\u010das \u010doho sa prirodzene nie\u010do u\u010dia. <\/em>(parafr\u00e1za Holderness, 1991<\/a>, s. 19). Deti do 10.-11. roku \u017eivota sa u\u010dia jazyky inak ne\u017e dospel\u00ed. K\u00fdm dospel\u00fd rob\u00ed to, \u010do sa nau\u010dil, u die\u0165a\u0165a je to opa\u010dne. Die\u0165a sa nau\u010d\u00ed to, \u010do u\u017e robilo. Deti nadob\u00fadaj\u00fa vedomosti o sebe a o svete okolo nich prostredn\u00edctvom \u010dinnost\u00ed. A ke\u010f\u017ee hra je pre ne prirodzenou \u010dinnos\u0165ou, mo\u017eno hru odpor\u00fa\u010da\u0165 ako najlep\u0161iu formu, v ktorej si m\u00f4\u017eu osvoji\u0165 aj jazykov\u00e9 poznatky. Rozvoj re\u010di mal\u00fdch det\u00ed je predov\u0161etk\u00fdm z\u00e1visl\u00fd od prostredia, v ktorom prebieha. Kol\u00edsav\u00e9, hojdav\u00e9 a pohybov\u00e9 hry vo ve\u013ekom napom\u00e1haj\u00fa k rozv\u00edjaniu pou\u017e\u00edvania jazyka (Bruner, 1983, s. 45). Tak\u00e9to s\u00fa napr\u00edklad v angli\u010dtine \u201eRide a Cock Horse\u201c alebo \u201eThis is the Way the Ladies Ride\u201c \u010di v sloven\u010dine \u201eTakto jazdia p\u00e1ni\u2026\u201c. Riekankami a r\u00fdmova\u010dkami nadob\u00fadaj\u00fa prv\u00fa sk\u00fasenos\u0165 s pou\u017e\u00edvan\u00edm jazykov\u00e9ho syst\u00e9mu. Jazyk, ktor\u00fd sa objavuje v pohybov\u00fdch hr\u00e1ch, obsahuje fixn\u00e9 vetn\u00e9 \u0161trukt\u00fary jazyka (napr\u00edklad ako sa tvoria ot\u00e1zky \u010di z\u00e1pory), a z\u00e1rove\u0148 predstavuj\u00fa vzory pre interakcie. Pohybov\u00e1 hra m\u00e1 ve\u013ek\u00fa \u00falohu vo vytv\u00e1ran\u00ed kontextu, potrebn\u00e9ho na n\u00e1cvik hovorenia v cudzom jazyku. Kontext u\u010denia sa v triede nemus\u00ed by\u0165 die\u0165a\u0165u prirodzen\u00fd, a preto treba venova\u0165 pozornos\u0165 jeho tvorbe. Hra m\u00e1 holistick\u00fd vplyv, t. j. v rovnakom \u010dase vpl\u00fdva na rozv\u00edjanie viacer\u00fdch oblast\u00ed, na fyzick\u00fa, citov\u00fa, vnemov\u00fa, spolo\u010densk\u00fa a jazykov\u00fa. Hra v sebe ukr\u00fdva prirodzen\u00e9 podnety na rozvoj re\u010di die\u0165a\u0165a. Kvalitn\u00fa hru mo\u017eno vn\u00edma\u0165 ako projekt, po\u010das ktor\u00e9ho si \u017eiaci vytv\u00e1raj\u00fa vlastn\u00fa rolu v spolupr\u00e1ci s ostatn\u00fdmi. V podstate takmer ka\u017ed\u00fa oblas\u0165 jazyka,ako aj komunika\u010dn\u00e9 zru\u010dnosti, mo\u017eno u det\u00ed rozv\u00edja\u0165 formou hrovej \u00falohy. Namiesto toho, aby u\u010dite\u013e povedal: \u201ePovedz \u201ahru\u0161ka\u2018 anglicky!\u201c alebo: \u201ePovedz anglicky, \u010do vid\u00ed\u0161 na obr\u00e1zku (hru\u0161ku)!\u201c, si \u017eiaci m\u00f4\u017eu zahra\u0165 hru \u201eOvocn\u00fd \u0161al\u00e1t\u201c (Fruit salad), ktor\u00e1 die\u0165a okam\u017eite vtiahne do fyzick\u00e9ho i ment\u00e1lneho pohybu. Die\u0165a sa c\u00edti \u00faspe\u0161ne, \u017ee slovu \u201ehru\u0161ka\u201c rozumie, hra sp\u00e1ja pohyb s rozumovou \u010dinnos\u0165ou.<\/p>\n\n\n\n

Na hodin\u00e1ch jazyka sa \u017eiaci v prvom rade stretn\u00fa s hrami, ktor\u00e9 s\u00fa zalo\u017een\u00e9 na po\u010d\u00favan\u00ed s porozumen\u00edm. Na slovn\u00e9 zadania musia \u201eodpoveda\u0165\u201c nejakou \u010dinnos\u0165ou. Ako sme u\u017e uviedli v kap. 2.1, tento metodick\u00fd pr\u00edstup sa naz\u00fdva Total Physical Response (TPR – \u201e\u00fapln\u00e1 fyzick\u00e1 reakcia\u201c). \u017diaci na podnety u\u010dite\u013ea odpovedaj\u00fa fyzick\u00fdmi pohybmi. V angli\u010dtine ide o hru Simon says alebo kreslen\u00fd dikt\u00e1t. Obe poskytuj\u00fa de\u0165om u\u017e v obdob\u00ed pred produkt\u00edvnym pou\u017e\u00edvan\u00edm jazyka istotu v ch\u00e1pan\u00ed cudzieho jazyka. \u010eal\u0161ia skupina hier po\u017eaduje premiestenie sa, ako napr\u00edklad kruhov\u00e9 a skupinov\u00e9 hry, \u010di u\u017e spomenut\u00fd \u201eOvocn\u00fd \u0161al\u00e1t\u201c alebo \u201eBe\u017e a dotkni sa\u201c. Beh\u00e1 sa aj pri \u201eBehacom dikt\u00e1te\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Inou alternat\u00edvou s\u00fa tzv. \u201esadacie\u201c hry, v ktor\u00fdch si deti m\u00f4\u017eu sadn\u00fa\u0165, ak \u201ezahraj\u00fa\u201c (pantomimicky stv\u00e1rnia) v\u00fdznam \u010dasti (riadok) b\u00e1sni\u010dky alebo pesni\u010dky a ostatn\u00e9 deti uh\u00e1dnu. V hre \u201epravda \u2013 nepravda\u201c si m\u00e1 die\u0165a sadn\u00fa\u0165, ak je v\u00fdznam v\u00fdroku \u201epravda\u201c at\u010f. Na n\u00e1cvik p\u00edsania a \u010d\u00edtania mo\u017eno pou\u017ei\u0165 jednoduch\u00e9 hry \u201eShark game\u201c, resp. \u201eHangman\u201c(obesenec), v ktorej \u017eiaci h\u00e1daj\u00fa p\u00edsmen\u00e1 slova alebo slov\u00e1 z vety. Ak neuh\u00e1dnu, postupne kresl\u00ed u\u010dite\u013e na tabu\u013eu obr\u00e1zok. Ve\u013emi vhodn\u00e9 s\u00fa r\u00f4zne druhy hry \u201eBingo\u201c (bingo p\u00edsmen, bingo fonetick\u00fdch znakov, slovn\u00e9 bingo at\u010f.). Na zhrnutie slovnej z\u00e1soby jednej lekcie s\u00fa vynikaj\u00face r\u00f4zne spolo\u010densk\u00e9 hry, ktor\u00e9 sa m\u00f4\u017eu hra\u0165 vo dvojiciach alebo v skupine. Pokia\u013e je v triede k dispoz\u00edcii v\u00e4\u010d\u0161ia hracia plocha, je vhodn\u00e9 hra\u0165 okolo nej na zemi.
\u201eRolov\u00e9\u201c hry napom\u00e1haj\u00fa komplexn\u00e9mu rozv\u00edjaniu komunika\u010dn\u00fdch zru\u010dnost\u00ed, slovnej z\u00e1soby, gramatiky a v\u00fdslovnosti. M\u00f4\u017eu sa viaza\u0165 aj ku konkr\u00e9tnym t\u00e9mam (napr\u00edklad nakupovanie v obchode alebo stravovanie mimo domu) alebo k dramatiz\u00e1ci\u00e1m rozpr\u00e1vok. Medzi de\u0165mi maj\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed \u00faspech tie pesni\u010dky a riekanky, pri ktor\u00fdch sa m\u00f4\u017eu pohybova\u0165. Medzi najzn\u00e1mej\u0161ie rozpr\u00e1vky patr\u00ed \u201eRozpr\u00e1vka o repe\u201c, v ktorej deti spolu \u201evy\u0165ahuj\u00fa\u201c repu zo zeme a ka\u017ed\u00e9 die\u0165a hr\u00e1 in\u00fa postavu z rozpr\u00e1vky. Nesmierne d\u00f4le\u017eit\u00fa rolu hr\u00e1 \u201eb\u00e1bkovanie\u201c, ktor\u00e9 nesmel\u0161\u00edm de\u0165om d\u00e1va mo\u017enos\u0165, aby svoje rozpaky \u201eukryli\u201c za z\u00e1stupn\u00fa b\u00e1bku a pomocou nej sa odv\u00e1\u017eili vyjadrova\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Die\u0165a pri plnen\u00ed \u00faloh, ktor\u00e9 s\u00fa ukryt\u00e9 v hre, a pri hrovom opakovan\u00ed bez ve\u013ekej n\u00e1mahy spozn\u00e1 z\u00e1kladn\u00fa \u0161trukt\u00faru jazyka a slovn\u00fa z\u00e1sobu. Hra \u201eWhat\u2019s the time, Mr.Wolf?\u201c pom\u00f4\u017ee de\u0165om osvoji\u0165 si jazykov\u00e9 spojenia pri ot\u00e1zke: \u201eKo\u013eko je hod\u00edn?\u201c, vyjadrovanie \u010dasu (pri obede, pri ve\u010deri at\u010f.). Opakuj\u00face sa slovn\u00e9 spojenia a k nim priraden\u00e9 \u201ekumulat\u00edvne\u201c hry a rozpr\u00e1vky s\u00fa ve\u013emi u\u017eito\u010dn\u00e9 z h\u013eadiska memorovania gramatickej \u0161trukt\u00fary alebo slovn\u00e9ho spojenia. Ako pr\u00edklad uv\u00e1dzame hru: \u201eI\u0161iel som na trh a k\u00fapil som\u2026\u201c, v ktorej hr\u00e1\u010di v\u017edy opakuj\u00fa dovtedy po\u010dut\u00e9 a pridaj\u00fa e\u0161te svoj \u201en\u00e1kup\u201c. Ka\u017ed\u00fd \u010fal\u0161\u00ed \u017eiak mus\u00ed zopakova\u0165 v\u0161etky predch\u00e1dzaj\u00face slovn\u00e9 spojenia. K t\u00fdmto rozpr\u00e1vkam mo\u017eno zaradi\u0165 rozpr\u00e1vku o nen\u00e1sytnej h\u00fasenici (The very hungry caterpillar).<\/p>\n\n\n\n

Hra ako spolo\u010densk\u00fd \u017e\u00e1ner rozv\u00edja nielen jazykov\u00fa kompetenciu, ale aj soci\u00e1lnu. T\u00e1 v\u00fdznamne rozv\u00edja vn\u00edmanie fair play, spolupr\u00e1cu, u\u010d\u00ed prij\u00edma\u0165 v\u00fdhry a prehry, trpezlivos\u0165 a re\u0161pektovanie pravidiel.<\/p>\n\n\n\n

Bohat\u00fa paletu r\u00f4znych hier a \u010fal\u0161\u00edch techn\u00edk, vhodn\u00fdch pre v\u00fdu\u010dbu cudzieho jazyka, mo\u017eno n\u00e1js\u0165 napr. v anglick\u00fdch publik\u00e1ci\u00e1ch Readovej<\/a> 500 Activities for the Primary Classroom (2007), Kov\u00e1csovej<\/a> 7×7 Activities: A Methodology Resource Book for Primary teachers of English (2011), Pokriv\u010d\u00e1kovej<\/a> Teaching Techniques for Modern Teachers of English (2013) a in\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n

Deti sa u\u010dia v interakcii s ostatn\u00fdmi.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

U\u010denie sa v interakcii predstavuje v\u00fdznamn\u00fa z\u00e1sadu rozvoja re\u010di die\u0165a\u0165a, ktor\u00e1 by sa mala uplat\u0148ova\u0165 na ka\u017edej hodine. Na tento \u00fa\u010del je ve\u013emi vhodn\u00e9, ak u\u010dite\u013e vedie hodinu v cudzom jazyku s uplatnen\u00edm kooperat\u00edvnych foriem pr\u00e1ce a pracuje s hovoren\u00fdm slovom viac ne\u017e s p\u00edsan\u00fdm. Na dosiahnutie \u00faspechu je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 vytv\u00e1ra\u0165 priate\u013esk\u00fa atmosf\u00e9ru, v ktorej sa \u017eiak neboj\u00ed prejavi\u0165 sa (hypot\u00e9za o n\u00edzkom emocion\u00e1lnom filtri \u2013 Krashen, 1981<\/a>). Ni\u010d nemotivuje die\u0165a k rozpr\u00e1vaniu viac ne\u017e to, \u017ee jeho snaha je ocenen\u00e1 u\u010dite\u013eskou pochvalou. Podmienkou vytvorenia takejto atmosf\u00e9ry je, aby sa u\u010dite\u013e osobne rozpr\u00e1val so \u017eiakom alebo aby sa mu prihov\u00e1ral po\u010das nejakej \u010dinnosti. In\u00fdmi slovami, u\u010dite\u013e sa m\u00e1 sna\u017ei\u0165 o vytvorenie tak\u00e9ho prostredia, ktor\u00e9 simuluje dom\u00e1ce prostredie \u2013 v \u0148om je osvojovanie jazyka pre neho prirodzen\u00e9 a spont\u00e1nne. U\u010dite\u013e by si mal vytvori\u0165 osobn\u00fd vz\u0165ah so \u017eiakom, menovite vyz\u00fdva\u0165, ako i zad\u00e1va\u0165 pokyny \u010di \u00falohy. Aj t\u00e1 najjednoduch\u0161ia \u00faloha sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 interakt\u00edvnou a osobnou. Napr\u00edklad pri osvojovan\u00ed si nov\u00fdch v\u00fdrazov deti stoja v kruhu a u\u010dite\u013e im h\u00e1d\u017ee loptu aj s nov\u00fdm slovom s menovit\u00fdm osloven\u00edm. Potom die\u0165a hod\u00ed loptu sp\u00e4\u0165. Gestikul\u00e1cia, mimika, o\u010dn\u00fd kontakt a neverb\u00e1lny prejav u\u010dite\u013ea je len vtedy osobn\u00fd, ke\u010f je mieren\u00fd priamo na konkr\u00e9tne die\u0165a. K akt\u00edvnej \u00fa\u010dasti na hodine motivuje aj spolo\u010dn\u00e9 priv\u00edtanie sa, \u00favodn\u00e9 ot\u00e1zky typu: \u201eAko sa m\u00e1\u0161? Ako si sa vyspal? at\u010f.\u201c alebo aj spolo\u010dn\u00e9 rozl\u00fa\u010denie sa na konci hodiny. Tieto \u010dinnosti sa stan\u00fa rutinn\u00fdm prvkom hod\u00edn. V \u010fal\u0161\u00edch kapitol\u00e1ch uv\u00e1dzame viac pr\u00edkladov interakt\u00edvneho u\u010denia.<\/p>\n\n\n\n

Deti sa u\u010dia pomocou v\u0161etk\u00fdch zmyslov\u00fdch org\u00e1nov.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

U\u017e v predo\u0161l\u00fdch kapitol\u00e1ch sme ozrejmili, ak\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fa rolu hr\u00e1 u die\u0165a\u0165a zmyslov\u00e9 vn\u00edmanie v procese u\u010denia sa. Z\u00edskanie vedomost\u00ed prostredn\u00edctvom zmyslov\u00fdch org\u00e1nov je d\u00f4le\u017eitou pomocou pri rozv\u00edjan\u00ed re\u010di. Z\u00e1kladn\u00fdm princ\u00edpom je, aby u\u010dite\u013e na ka\u017edej hodine pou\u017e\u00edval vizu\u00e1lnu pom\u00f4cku. Deti z\u00edskavaj\u00fa r\u00f4zne vedomosti a zru\u010dnosti nielen vizu\u00e1lnou cestou, ale takisto pomocou po\u010d\u00favania, dot\u00fdkania sa, ochutn\u00e1vania a ovoniavania. Mo\u017eno pou\u017ei\u0165 aj ich kombin\u00e1cie. Die\u0165a napr\u00edklad z\u00edskava hravou formou vedomosti o zvierat\u00e1ch cez po\u010d\u00favanie zvukov r\u00f4znych zvierat a ich prira\u010fovanie ku karti\u010dk\u00e1m s obr\u00e1zkom alebo n\u00e1zvom zviera\u0165a. Daj\u00fa sa pou\u017ei\u0165 zvuky r\u00f4znych javov (z internetu), napr. s\u00favisiace s po\u010das\u00edm (tich\u00fd d\u00e1\u017e\u010f, b\u00farka, hromy, p\u00edskanie vetra at\u010f.) alebo s dopravou (dopravn\u00e9 prostriedky, auto, elektri\u010dka, vlak, lietadlo at\u010f.), hudobn\u00fdch n\u00e1strojov a pod. Tak\u00e1to \u201ezvukov\u00e1 banka\u201c sa m\u00f4\u017ee kombinova\u0165 s obr\u00e1zkami. Zmyslov\u00e9 org\u00e1ny pom\u00e1haj\u00fa die\u0165a\u0165u vtedy, ke\u010f sa na vyu\u010dovacej hodine stret\u00e1va najm\u00e4 s re\u00e1lnymi vecami a javmi (tzv. \u201ere\u00e1liami\u201c). U\u010denie sa tak\u00fdmto sp\u00f4sobom je nesmierne d\u00f4le\u017eit\u00e9 hlavne v pred\u0161kolskom a mlad\u0161om \u0161kolskom veku. Pomocou z\u00e1\u017eitku<\/a> a sk\u00fasenost\u00ed si \u017eiak ove\u013ea r\u00fdchlej\u0161ie osvoj\u00ed v\u00fdrazy ako sladk\u00fd, slan\u00fd, studen\u00fd, hor\u00faci, \u013ead, ohe\u0148, de\u0148, noc, ne\u017e len v\u00fdkladom v p\u00edsomnej \u010di \u00fastnej podobe.<\/p>\n\n\n\n

Zmyslupln\u00e9 u\u010denie sa je fokusovan\u00e9 na t\u00e9mu a na re\u00e1lne komunika\u010dn\u00e9 situ\u00e1cie.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Interakt\u00edvny model, ktor\u00fd sme predstavili na za\u010diatku tejto kapitoly, zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee naj\u00faspe\u0161nej\u0161ou met\u00f3dou na osvojovanie si jazyka s\u00fa komunika\u010dn\u00e9 \u010dinnosti. Tradi\u010dn\u00fd pr\u00edstup zameran\u00fd na formu jazykov\u00e9ho prejavu (napr\u00edklad na gramatiku) nemotivuje die\u0165a ku komunik\u00e1cii. Naopak, u\u010denie sa jazyka zameran\u00e9ho na osoby, veci a javy (prostredie), ktor\u00e9 ho obklopuj\u00fa, umo\u017e\u0148uje udr\u017ea\u0165 z\u00e1ujem o u\u010denie sa. Ide o \u0161ir\u0161\u00ed didaktick\u00fd kontext, ktor\u00fd d\u00e1va \u017eiakovi bohat\u00e9 mo\u017enosti na rozv\u00edjanie soci\u00e1lnych, najm\u00e4 komunika\u010dn\u00fdch zru\u010dnost\u00ed a na vyjadrenie svojich vedomost\u00ed. Tematick\u00e9 vyu\u010dovanie je vhodn\u00e9 na integrovanie \u0161tyroch komunika\u010dn\u00fdch jazykov\u00fdch \u010dinnost\u00ed (po\u010d\u00favanie s porozumen\u00edm, hovorenie, p\u00edsanie, \u010d\u00edtanie) a \u0161tyroch oblast\u00ed vedomost\u00ed (slovn\u00e1 z\u00e1soba, gramatika, v\u00fdslovnos\u0165, pravopis). Pri v\u00fdbere t\u00e9m mus\u00ed u\u010dite\u013e dba\u0165 o to, aby boli motivuj\u00face pre dan\u00fa vekov\u00fa kateg\u00f3riu. Ide\u00e1lna t\u00e9ma zahr\u0148uje viac vyu\u010dovac\u00edch predmetov a oblast\u00ed. \u00daspe\u0161nou t\u00e9mou je napr\u00edklad d\u017eung\u013ea alebo dinosaury, ale aj \u010daj alebo \u010dokol\u00e1da.<\/p>\n\n\n\n

Predch\u00e1dzaj\u00faci<\/a><\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161\u00ed<\/a><\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

jazyky hravo \u2013 ako organizova\u0165 v\u00fdu\u010dbu \u2013 mana\u017eova\u0165 v\u00fdu\u010dbu – met\u00f3dy Jazykov\u00e1 \u00farove\u0148 ur\u010ditej vekovej skupiny sa d\u00e1 \u00faspe\u0161ne rozv\u00edja\u0165 iba tak\u00fdmi met\u00f3dami, ktor\u00e9 s\u00fa typick\u00e9 pre u\u010denie sa det\u00ed v ur\u010ditom veku. U\u010denie sa det\u00ed mlad\u0161ieho \u0161kolsk\u00e9ho veku sa v prvom rade sp\u00e1ja s \u010dinnos\u0165ami. Poznatky z\u00edskavaj\u00fa v interakcii s in\u00fdmi \u013eu\u010fmi, prostredn\u00edctvom zmyslov\u00fdch… \u010c\u00edta\u0165 viac »met\u00f3dy<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","footnotes":""},"class_list":["post-1225","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1225","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1225"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1225\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2236,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1225\/revisions\/2236"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1225"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}