{"id":1361,"date":"2024-10-07T08:27:03","date_gmt":"2024-10-07T08:27:03","guid":{"rendered":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/?page_id=1361"},"modified":"2025-01-07T18:40:11","modified_gmt":"2025-01-07T18:40:11","slug":"psycho-lingvisticke-teorie","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/psycho-lingvisticke-teorie\/","title":{"rendered":"lingvo-\/psycho-didaktika"},"content":{"rendered":"\n<p><a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/\">jazyky hravo <\/a>\u2013 <a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/na-dokazoch\/\">\u010do hovor\u00ed veda<\/a> &#8211; <a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/z-teorii-ucenia-sa-jazyka\/\">te\u00f3rie osvojovania si jazykov<\/a> &#8211; lingvo-\/psycho-didaktika<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Ako sa deti u\u010dia jazyky?<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>O v\u00fdvine detsk\u00e9ho myslenia s\u00favisiaceho s u\u010den\u00edm sa jazyka m\u00f4\u017eeme z\u00edska\u0165 inform\u00e1cie z dvoch vedn\u00fdch oblast\u00ed: z detskej psychol\u00f3gie a z aplikovanej jazykovedy, tzv. lingvodidaktiky. Ako si die\u0165a osvojuje materinsk\u00fd a ako cudz\u00ed jazyk? V 20. storo\u010d\u00ed sa na tieto ot\u00e1zky sna\u017eilo odpoveda\u0165 nieko\u013eko psychologick\u00fdch, lingvistick\u00fdch a lingvodidaktick\u00fdch te\u00f3ri\u00ed: behaviorizmus, nativizmus, kognitivizmus, kon\u0161truktivizmus, ako aj interakcionizmus. Vedci tvrdia, \u017ee detsk\u00e9 osvojovanie si jazyka sa od in\u00fdch vekov\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed l\u00ed\u0161i v troch l\u00edni\u00e1ch. Deti vo veku do 10\/11 rokov:<\/p>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\">\n<li>sa najefekt\u00edvnej\u0161ie u\u010dia v takom kontexte, v r\u00e1mci ktor\u00e9ho die\u0165a dok\u00e1\u017ee porozumie\u0165 zmyslu \u00fastnej komunik\u00e1cie. Lingvodidaktika t\u00fato my\u0161lienku \u010falej rozv\u00edja.<\/li>\n\n\n\n<li>si osvojuj\u00fa cudz\u00ed jazyk analogick\u00fdm sp\u00f4sobom ako materinsk\u00fd jazyk. \u010c\u00edm s\u00fa mlad\u0161ie, t\u00fdm je u\u017e\u0161\u00ed s\u00favis medzi sp\u00f4sobmi osvojovania si materinsk\u00e9ho a cudzieho jazyka.<\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n<p>Deti maj\u00fa vroden\u00fa dispoz\u00edciu u\u010di\u0165 sa ak\u00fdko\u013evek jazyk, preto sa cudz\u00ed jazyk u\u010dia inak ne\u017e vo vy\u0161\u0161om veku. <strong>Lingvodidaktika<\/strong> objas\u0148uje fakt, \u017ee ke\u010f sa die\u0165a u\u010d\u00ed inak, treba ho aj u\u010di\u0165 inak. Tu treba v\u0161ak hne\u010f doda\u0165, \u017ee odborn\u00edci nie s\u00fa jednotn\u00ed v ot\u00e1zke benefitu \u010do najskor\u0161ieho za\u010diatku u\u010denia sa cudz\u00edch jazykov v \u0161kolskom prostred\u00ed; mo\u017eno o \u0148om hovori\u0165 len v pr\u00edpade zabezpe\u010denia optim\u00e1lnych podmienok u\u010denia. St\u00e1le toti\u017e ost\u00e1va otvoren\u00e1 ot\u00e1zka existencie tzv. kritick\u00e9ho obdobia pre osvojovanie si jazyka.<\/p>\n\n\n\n<p>Z empirick\u00e9ho h\u013eadiska si jazyk \u2013 tak ako v\u0161etko ostatn\u00e9 \u2013 dok\u00e1\u017eeme osvoji\u0165 len vtedy, ke\u010f s n\u00edm z\u00edskame sk\u00fasenosti. <strong>Behaviorizmus<\/strong> sa zaklad\u00e1 pr\u00e1ve na tejto te\u00f3rii. Behaviorizmus sa sp\u00e1ja s menom B. F. <a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">Skinner (1957)<\/a>, pod\u013ea ktor\u00e9ho u<strong>\u010denie sa jazyka<\/strong> nie je ni\u010d in\u00e9 ako <strong>verb\u00e1lne spr\u00e1vanie<\/strong>, ktor\u00e9 je zalo\u017een\u00e9 na osvojen\u00fdch reflexoch. T\u00e1to hypot\u00e9za hovor\u00ed o tom, \u017ee die\u0165a si osvoj\u00ed jazyk spolu s v\u00fdznamom, teda osvoj\u00ed si ist\u00e9 asocia\u010dn\u00e9 prepojenie medzi slovami a javmi, ktor\u00e9 ich opisuj\u00fa. Pod\u013ea behavioristov u\u010denie sa materinsk\u00e9ho jazyka nie je ni\u010d in\u00e9 ne\u017e <strong>vytv\u00e1ranie a posil\u0148ovanie asocia\u010dn\u00fdch spojen\u00ed<\/strong>. Die\u0165a sa u\u010d\u00ed jazyky od svojho okolia tak, \u017ee napodob\u0148uje hl\u00e1sky a slov\u00e1, ktor\u00e9 po\u010duje, a rodi\u010dia mu pom\u00e1haj\u00fa rozv\u00edja\u0165 si jazyk t\u00fdm, \u017ee ho pozit\u00edvne posil\u0148uj\u00fa v tom, \u010do vyslovuje spr\u00e1vne, pochvalou alebo s\u00fahlasom (<a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">Donaldson, 1978<\/a>, s. 36; <a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">Lojov\u00e1, 2023<\/a>, s. 13).<\/p>\n\n\n\n<p>Tento obraz u\u010denia sa jazyka podstatne zmenil N. <strong>Chomsky<\/strong>, ktor\u00fd uviedol na sc\u00e9nu nov\u00fd pojem \u2013 die\u0165a osvojuj\u00face si jazyk. Ako lep\u0161\u00ed opis jazykov\u00e9ho v\u00fdvinu die\u0165a\u0165a sa preto \u010dasto <strong>namiesto pojmu \u201eu\u010denie sa jazyka\u201c pou\u017e\u00edva v\u00fdraz \u201eosvojovanie si jazyka<\/strong>\u201c. Pod\u013ea Chomskeho si die\u0165a od za\u010diatku svojho v\u00fdvinu osvojuje jazyk tak, \u017ee vn\u00edma jazykov\u00e9 pravidl\u00e1 a na ich z\u00e1klade generuje nov\u00fd jazyk. Chomsky spochyb\u0148uje v\u00fdznam sk\u00fasenost\u00ed, lebo pod\u013ea jeho slov \u201edie\u0165a sa jazyk neu\u010d\u00ed, jazyk sa rozv\u00edja v jeho mozgu\u201c (<a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">Chomsky, 1959<\/a>, s. 47). Pod\u013ea Chomskeho jazykov\u00fd v\u00fdvin nie je zalo\u017een\u00fd na u\u010den\u00ed sa izolovan\u00fdch slov, ktor\u00e9 sa postupne menia na dlh\u0161ie a komplikovanej\u0161ie slov\u00e1. Pr\u00e1ve naopak, die\u0165a vopred o\u010dak\u00e1va ur\u010dit\u00fd pravidlami \u0161trukt\u00farovan\u00fd v\u00fdznam. Z Chomskeho te\u00f3rie vypl\u00fdva, \u017ee ka\u017ed\u00fd jazyk je charakterizovan\u00fd tzv. univerz\u00e1lnou gramatikou (UG \u2013 Universal Grammar) a d\u00e1 sa dek\u00f3dova\u0165 pomocou tzv. n\u00e1stroja osvojovania jazyka (LAD \u2013 Language Acquisition Device). T\u00e1to schopnos\u0165 je vlastn\u00e1 v\u0161etk\u00fdm \u013eu\u010fom ako s\u00fa\u010das\u0165 ich biologickej, genetickej v\u00fdbavy. Pomocou LAD sa u\u010d\u00edme ako materinsk\u00fd, tak aj cudz\u00ed jazyk. Ke\u010f\u017ee je tu pr\u00edtomn\u00e9 ist\u00e9 biologick\u00e9 programovanie, t\u00e1to te\u00f3ria dostala n\u00e1zov <strong>nativistick\u00e1<\/strong>. Biologick\u00e9 osvojovanie si jazyka objasnili aj in\u00ed autori, napr\u00edklad <a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">Pinker (1999<\/a>, s. 295): \u201eOsvojovanie si jazyka je mo\u017eno tak\u00e1 ist\u00e1 biologick\u00e1 funkcia ako hociktor\u00e1 in\u00e1.\u201c<\/p>\n\n\n\n<p>Po\u010das 20. storo\u010dia mal ve\u013ek\u00fd vplyv na pochopenie v\u00fdvinu re\u010di die\u0165a\u0165a <strong>psychol\u00f3g J. Piaget<\/strong> a jeho vysvetlenie cez <strong>kognit\u00edvne pozn\u00e1vanie<\/strong>, \u017ee osvojovanie jazyka je prepojen\u00e9 s myslen\u00edm (<a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">Piaget a Inhelderov\u00e1, 1997<\/a>). Piaget (tamtie\u017e) hovor\u00ed, \u017ee na\u0161e jazykov\u00e9 schopnosti sa zakladaj\u00fa na procesoch pozn\u00e1vania. Pri pozn\u00e1van\u00ed jazyka dospel\u00fd nehr\u00e1 podstatn\u00fa rolu. Deti maj\u00fa t\u00fato \u010dinnos\u0165 robi\u0165 sam\u00e9. <strong>Kon\u0161truktivistick<\/strong>\u00e9 objasnenie cel\u00e9ho procesu znie: na z\u00e1klade podnetov a predch\u00e1dzaj\u00facich vedomost\u00ed si die\u0165a sam\u00e9 postupne kon\u0161truuje \u010fal\u0161ie vedomosti o svete vr\u00e1tane vedomost\u00ed o jazyku. Kritiku na t\u00fato te\u00f3riu vyslovili L. S. <a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">Vygotsky (1967)<\/a> a J. S.<a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\"> Bruner (1983)<\/a>, pod\u013ea ktor\u00fdch Piaget neberie do \u00favahy, \u017ee die\u0165a vyrast\u00e1 v soci\u00e1lnom kontexte, kde sa u\u010d\u00ed za pomoci dospel\u00fdch. Jazyk sa u neho vyv\u00edja v soci\u00e1lnom kontexte, v interakcii s prostred\u00edm (sociokognit\u00edvna te\u00f3ria). Bruner (1983) prispel k \u010fal\u0161iemu roz\u0161\u00edreniu pozn\u00e1vania v\u00fdvinu re\u010di die\u0165a\u0165a so svoj\u00edm n\u00e1zorom, \u017ee v osvojovan\u00ed si jazyka m\u00e1 v\u00fdrazn\u00fa \u00falohu soci\u00e1lny kontext, vz\u0165ahy s \u013eu\u010fmi okolo die\u0165a\u0165a a interakcia s nimi (tie predstavuj\u00fa strat\u00e9gie re\u010dov\u00e9ho v\u00fdvinu, tzv. LASS \u2013 Language Acquisition Support System). Die\u0165a sa u\u010d\u00ed jazyk v\u010faka vz\u00e1jomn\u00e9mu p\u00f4sobeniu dedi\u010dn\u00fdch predispoz\u00edci\u00ed a prostredia, v ktorom vyrast\u00e1.<\/p>\n\n\n\n<p>V poslednej tretine 20. storo\u010dia S. D. <a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">Krashen (1981; 1982)<\/a> vytvoril synt\u00e9zu Chomsk\u00e9ho biologick\u00e9ho zamerania sa na \u013eudsk\u00fa myse\u013e a prvkov interakt\u00edvneho spozn\u00e1vania prostredia, \u010do je podstatou <strong>sociokognit\u00edvnej te\u00f3rie<\/strong>. Pod\u013ea nej sa die\u0165a dopracuje k pou\u017e\u00edvaniu cudzieho jazyka pomocou sk\u00fasenost\u00ed a precvi\u010dovania.<\/p>\n\n\n\n<p>Krashenove my\u0161lienky rozvinuli z\u00e1stancovia <strong>interakcionizmu<\/strong> (napr\u00edklad Long, 1985), ktor\u00ed tvrdia, \u017ee v\u00fdvin re\u010di v\u00fdrazne ovplyv\u0148uje jazykov\u00e9 prostredie. To vpl\u00fdva na v\u0161etky vroden\u00e9 schopnosti die\u0165a\u0165a. Pod\u013ea tejto te\u00f3rie je v\u00fdvin re\u010di pova\u017eovan\u00fd za zlo\u017eit\u00fd proces, v ktorom na seba navz\u00e1jom p\u00f4sobia charakteristiky osobnosti die\u0165a\u0165a a prostredie, v ktorom sa die\u0165a jazyk u\u010d\u00ed. \u201ePodstatn\u00fdm elementom v procese v\u00fdvinu jazykov\u00fdch schopnost\u00ed je jazyk, ktor\u00fd je modifikovan\u00fd tak, aby zodpovedal schopnostiam die\u0165a\u0165a\u201c (<a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">Lightbown, Spada, 1997,<\/a> s. 28). In\u00fdmi slovami, deti potrebuj\u00fa zrozumite\u013en\u00fd input, ur\u010dit\u00fdm sp\u00f4sobom ich \u00farovni prisp\u00f4soben\u00fd jazyk. Vych\u00e1dzaj\u00fa z pr\u00edkladu re\u010di matiek, ktor\u00e9 prisp\u00f4sobuj\u00fa svoj sp\u00f4sob rozpr\u00e1vania sa s de\u0165mi pr\u00e1ve ich detsk\u00fdm schopnostiam.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Psychol\u00f3gia u\u010denia sa jazyka<\/strong> \u201evid\u00ed\u201c spojitos\u0165 medzi vrodenou dispoz\u00edciou \u010dloveka u\u010di\u0165 sa jazyky a u\u010den\u00edm sa v r\u00e1mci interakcie pod vplyvom prostredia. U\u010diaci sa m\u00f4\u017eu vyu\u017ei\u0165 a roz\u0161\u00edri\u0165 mo\u017enosti, ktor\u00e9 maj\u00fa k dispoz\u00edcii, ak s\u00fa veden\u00ed a podporovan\u00ed kvalifikovanou osobou. Pod\u013ea <strong>te\u00f3rie kon\u0161truktivizmu<\/strong> je mo\u017en\u00e9 u\u010divo pochopi\u0165 a nau\u010di\u0165 sa len vtedy, ak sa d\u00e1 spoji\u0165 so znalos\u0165ami, ktor\u00e9 u\u017e u\u010diaci sa m\u00e1. Procesy u\u010denia musia by\u0165 preto zakotven\u00e9 v bohat\u00fdch a autentick\u00fdch u\u010debn\u00fdch prostrediach, aby sa \u017eiaci mohli stret\u00e1va\u0165 s poznatkami, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu prepoji\u0165 s t\u00fdmi, ktor\u00e9 u\u017e maj\u00fa osvojen\u00e9<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Ktor\u00fd zo spomenut\u00fdch teoretick\u00fdch pr\u00edstupov je vhodn\u00fd pre s\u00fa\u010dasn\u00e9ho u\u010dite\u013ea jazyka?<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Z preh\u013eadu te\u00f3ri\u00ed jednozna\u010dne vypl\u00fdva, \u017ee v\u00fdvin detskej re\u010di je skuto\u010dne zlo\u017eit\u00fd proces. Na jeho pochopenie neposta\u010duj\u00fa poznatky len z jednej \u010di dvoch vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch te\u00f3ri\u00ed.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>S\u00fa\u010dasn\u00fd eklektick\u00fd, tzv. postkomunika\u010dn\u00fd pr\u00edstup<\/strong> k v\u00fdu\u010dbe cudzieho jazyka vn\u00edma r\u00f4zne teoretick\u00e9 pr\u00edstupy ako vz\u00e1jomne sa dop\u013a\u0148aj\u00face a vhodn\u00e9 pre pr\u00e1cu u\u010dite\u013ea (<a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">\u0160ipo\u0161ov\u00e1, 2021<\/a>). Ka\u017ed\u00e1 z nich toti\u017e poskytuje \u0161kolskej praxi in\u00fd, u\u017eito\u010dn\u00fd n\u00e1h\u013ead do toho, ako sa \u017eiak u\u010d\u00ed jazyk a ako ho jazyk mo\u017eno u\u010di\u0165: \u201eBehavioristick\u00e1 te\u00f3ria dok\u00e1\u017ee vysvetli\u0165 osvojovanie ust\u00e1len\u00fdch spojen\u00ed. [Chomsk\u00e9ho] pr\u00edstup vych\u00e1dzaj\u00faci z ur\u010dit\u00fdch vroden\u00fdch predpokladov sa jav\u00ed ako najprijate\u013enej\u0161\u00ed na vysvetlenie osvojovania si zlo\u017eitej gramatiky. Interakcionistick\u00e9 vysvetlenie umo\u017e\u0148uje pochopi\u0165, ako die\u0165a dok\u00e1\u017ee v re\u010di sp\u00e1ja\u0165 formu s v\u00fdznamom, ako sa spr\u00e1va pri konverz\u00e1cii a ako dok\u00e1\u017ee jazyk vedome pou\u017e\u00edva\u0165\u201c (<a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">Lightbown, Spada, 1997<\/a>, s. 31).<\/p>\n\n\n\n<p><a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/z-teorii-ucenia-sa-jazyka\/\">Predch\u00e1dzaj\u00faci<\/a><\/p>\n\n\n\n<p><a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/materinsky-cudzi-jazyk\/\">\u010eal\u0161\u00ed<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>jazyky hravo \u2013 \u010do hovor\u00ed veda &#8211; te\u00f3rie osvojovania si jazykov &#8211; lingvo-\/psycho-didaktika Ako sa deti u\u010dia jazyky? O v\u00fdvine detsk\u00e9ho myslenia s\u00favisiaceho s u\u010den\u00edm sa jazyka m\u00f4\u017eeme z\u00edska\u0165 inform\u00e1cie z dvoch vedn\u00fdch oblast\u00ed: z detskej psychol\u00f3gie a z aplikovanej jazykovedy, tzv. lingvodidaktiky. Ako si die\u0165a osvojuje materinsk\u00fd a ako cudz\u00ed jazyk? V 20. storo\u010d\u00ed&hellip;&nbsp;<a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/psycho-lingvisticke-teorie\/\" class=\"\" rel=\"bookmark\">\u010c\u00edta\u0165 viac &raquo;<span class=\"screen-reader-text\">lingvo-\/psycho-didaktika<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","footnotes":""},"class_list":["post-1361","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1361","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1361"}],"version-history":[{"count":16,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1361\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2341,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1361\/revisions\/2341"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1361"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}