{"id":1364,"date":"2024-10-07T08:27:23","date_gmt":"2024-10-07T08:27:23","guid":{"rendered":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/?page_id=1364"},"modified":"2025-01-07T18:41:32","modified_gmt":"2025-01-07T18:41:32","slug":"materinsky-cudzi-jazyk","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/materinsky-cudzi-jazyk\/","title":{"rendered":"materinsk\u00e9ho vs cudzieho jazyka"},"content":{"rendered":"\n

jazyky hravo <\/a>\u2013 \u010do hovor\u00ed veda<\/a> \u2013 te\u00f3rie osvojovania si jazykov<\/a> – materinsk\u00e9ho vs cudzieho jazyka<\/p>\n\n\n\n

Je nejak\u00e1 podobnos\u0165 medzi procesmi, ak\u00fdmi sa die\u0165a nau\u010dilo materinsk\u00fd jazyk a ako sa u\u010d\u00ed cudz\u00ed jazyk?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Procesy nadob\u00fadania schopnosti pou\u017e\u00edva\u0165 materinsk\u00fd jazyk a cudz\u00ed jazyk maj\u00fa nieko\u013eko spolo\u010dn\u00fdch \u010d\u0155t, ale aj odli\u0161nost\u00ed. V minulosti boli cudz\u00ed a materinsk\u00fd jazyk v odbornej literat\u00fare \u010dasto stavan\u00e9 do kontrastu. Koncept u\u010denia sa cudzieho jazyka mal\u00fdmi de\u0165mi bol neprijate\u013en\u00fd s od\u00f4vodnen\u00edm, \u017ee bude ru\u0161i\u0165 rozvoj materinsk\u00e9ho jazyka die\u0165a\u0165a. Prich\u00e1dzal do rozporu s p\u00f4vodnou predstavou, \u017ee \u013eudsk\u00fd mozog je biologicky pripraven\u00fd na monolingv\u00e1lnos\u0165, a v\u0161etko in\u00e9 berie ako nev\u00fdhodu. Typick\u00fd bol monolingv\u00e1lny postoj, ktor\u00fd r\u00e1tal so sp\u00f4sobilos\u0165ou pou\u017e\u00edva\u0165 len jeden jazyk, napr\u00edklad: \u201eNorma je tak\u00e1, \u017ee \u010dlovek m\u00f4\u017ee rozpr\u00e1va\u0165 len jedn\u00fdm jazykom, a ka\u017ed\u00e1 odli\u0161nos\u0165 si vy\u017eiada ur\u010dit\u00fa cenu\u201c (Cook, 1997<\/a>, s. 279). Tieto n\u00e1zory ur\u010dite zohrali svoju \u00falohu v tom, \u017ee sa vyu\u010dovanie cudzieho jazyka v \u0161kolsk\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00e1ch posunulo a\u017e do neskor\u0161ieho v\u00fdvinov\u00e9ho obdobia, ke\u010f sa predpoklad\u00e1 u\u017e ukon\u010denie osvojovania materinsk\u00e9ho jazyka. Jazyk sa v\u0161ak organicky st\u00e1le men\u00ed, v ka\u017edom veku m\u00f4\u017eu pr\u00eds\u0165 zmeny v pou\u017e\u00edvan\u00ed materinsk\u00e9ho jazyka, vytv\u00e1raj\u00fa sa nov\u00e9 slov\u00e1, pr\u00edpadne sa niektor\u00e9 opotrebuj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n

Od 1970-tych rokov sa vedci za\u010dali zauj\u00edma\u0165 o podobnosti osvojovania materinsk\u00e9ho a cudzieho jazyka. V\u010faka z\u00e1ujmu o u\u010denie sa cudzieho jazyka de\u0165mi v prirodzen\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch sa uk\u00e1zalo ove\u013ea viac podobnost\u00ed v u\u010den\u00ed sa obidvoch jazykov s\u00fa\u010dasne, ne\u017e sa predpokladalo. V obidvoch pr\u00edpadoch plat\u00ed: aby die\u0165a pochopilo, \u010do po\u010duje, mus\u00ed disponova\u0165 viacer\u00fdmi hypot\u00e9zami, odhadovan\u00edm, \u010do dan\u00e9 slovo znamen\u00e1. Die\u0165a v\u00fdznam \u201edek\u00f3duje\u201c<\/strong>. Po\u010das dek\u00f3dovania po\u010dut\u00e9ho sa sna\u017e\u00ed porozumie\u0165, ako si vysvetli\u0165 po\u010dut\u00e9 inform\u00e1cie<\/strong>. Z\u00e1kladn\u00fd rozdiel v osvojovan\u00ed si cudzieho a materinsk\u00e9ho jazyka je v tom, \u017ee v materinskom jazyku sa pojem a v\u00fdznam osvojuj\u00fa s\u00fabe\u017ene, k\u00fdm v cudzom jazyku sa die\u0165a opiera o osvojen\u00e9 vedomosti z materinsk\u00e9ho jazyka<\/strong>. Ide o odli\u0161nos\u0165 v rozsahu a obsahu nadob\u00fadaj\u00facej slovnej z\u00e1soby v oboch jazykoch.<\/p>\n\n\n\n

Dulay a Burt (1978)<\/a> sa nazd\u00e1vali, \u017ee musia existova\u0165 tak\u00e9 univerz\u00e1lne osvojovacie strat\u00e9gie, ktor\u00e9 deti pou\u017e\u00edvaj\u00fa pri osvojovan\u00ed si materinsk\u00e9ho aj cudzieho jazyka. Pod\u013ea t\u00fdchto autorov si deti sam\u00e9 vytvoria pravidl\u00e1 osvojovania si cudzieho jazyka, a to tak, \u017ee pravidl\u00e1 materinsk\u00e9ho jazyka postupne rozlo\u017eia a aplikuj\u00fa na cel\u00fd vypo\u010dut\u00fd text v cudzom jazyku, a n\u00e1sledne v\u010faka t\u00fdmto pravidl\u00e1m za\u010d\u00ednaj\u00fa aj rozpr\u00e1va\u0165 v cudzom jazyku (Dulay, Burt 1978 in Tough, 1991<\/a>). \u010eal\u0161ou podobnos\u0165ou je aj to, \u017ee v obidvoch jazykoch sa jazykov\u00e1 produkcia za\u010d\u00edna re\u010dovou imit\u00e1ciou po\u010dut\u00e9ho. N\u00e1sledne sa die\u0165a zdokona\u013euje v tzv. \u201etelegrafickom \u0161t\u00fdle\u201c re\u010di (telegraphic speech), ktor\u00e1 sa nesklad\u00e1 z gramaticky dokonal\u00fdch viet, len jednoduch\u00fdch, ve\u013emi stru\u010dne posp\u00e1jan\u00fdch slov, ktor\u00e9 s\u00fa potom zdokona\u013eovan\u00e9 u\u010dite\u013emi a rodi\u010dmi. Napodob\u0148ovanie, opakovanie a pomoc dospel\u00fdch pri pokusoch rozpr\u00e1va\u0165 s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fdmi strat\u00e9giami v rozv\u00edjan\u00ed zru\u010dnosti rozpr\u00e1vania.<\/p>\n\n\n\n

Pri objas\u0148ovan\u00ed vz\u00e1jomn\u00fdch s\u00favislost\u00ed medzi materinsk\u00fdm a cudz\u00edm jazykom je nevyhnutn\u00e9 siahnu\u0165 po n\u00e1zoroch Vygotsk\u00e9ho <\/strong>spred polstoro\u010dia, ktor\u00fd ich vysvet\u013euje konceptom dvojakosti ka\u017edodenn\u00e9ho pou\u017e\u00edvania. Pod\u013ea neho sa osvojovanie vedeck\u00e9ho pojmu odli\u0161uje od osvojovania ka\u017edodenn\u00e9ho pojmu tak, ako sa odli\u0161uje cudz\u00ed jazyk od materinsk\u00e9ho jazyka. Pri u\u010den\u00ed sa cudzieho jazyka die\u0165a nemus\u00ed utv\u00e1ra\u0165 v\u00fdznam slov, vytv\u00e1ra\u0165 nov\u00e9 pojmy o veciach, len ich mus\u00ed da\u0165 do s\u00faladu s materinsk\u00fdm jazykom. \u201eNau\u010den\u00e9 slovo v cudzom jazyku nes\u00favis\u00ed bezprostredne s dan\u00fdm predmetom, ale so slovami materinsk\u00e9ho jazyka\u201c (Vygotsky, 1967, s. 295). Takto sa cez slov\u00e1 materinsk\u00e9ho jazyka v\u00fdrazne zlep\u0161uj\u00fa aj schopnosti u\u010di\u0165 sa cudz\u00ed jazyk. V\u00fdu\u010dba cudzieho jazyka sa opiera o z\u00e1klady gramatick\u00fdch javov materinsk\u00e9ho jazyka (Vygotsky, 1967<\/a>, s. 224-225).<\/p>\n\n\n\n

Tieto n\u00e1zory Vygotsk\u00e9ho sa vo ve\u013ekej miere podie\u013eali na vytv\u00e1ran\u00ed nov\u00e9ho postoja k rozdielom medzi osvojovan\u00edm si materinsk\u00e9ho a cudzieho jazyka<\/strong>. Predch\u00e1dzaj\u00faci postoj, stavaj\u00faci ich do kontrastu, bol postupne nahraden\u00fd z\u00e1ujmom o vz\u00e1jomne buduj\u00faci vz\u0165ah medzi nimi. Die\u0165a si cez cudz\u00ed jazyk za\u010dne uvedomova\u0165 a privlast\u0148ova\u0165 hovorov\u00e9 funkcie aj vlastn\u00e9ho jazyka (Vygotsky, 1967, s. 293). Tak\u00fdto postup pomohol otvori\u0165 cestu a vytvori\u0165 z\u00e1klady ran\u00e9ho rozv\u00edjania cudzieho jazyka u det\u00ed. Vygotsky sa odvol\u00e1va na v\u00fdrok Goetheho, \u017ee ten, kto neovl\u00e1da ani jeden cudz\u00ed jazyk, nevie ani svoj vlastn\u00fd (tamtie\u017e, s. 225). \u201eVedecky je to dok\u00e1zan\u00e9, \u017ee Goethe mal pravdu. Osvojovanie cudzieho jazyka zv\u00fd\u0161i \u00farove\u0148 pou\u017e\u00edvania materinsk\u00e9ho jazyka u die\u0165a\u0165a do takej miery, \u017ee die\u0165a si uvedomuje lingvistick\u00e9 formy, zov\u0161eobec\u0148uje jazykov\u00e9 javy a dok\u00e1\u017ee vo\u013ene pou\u017e\u00edva\u0165 slov\u00e1. Tie potom pou\u017e\u00edva ako prostriedok na vyjadrenie svojich my\u0161lienok\u201c (Vygotsky, 1967, s. 225). Svoje my\u0161lienky Vygotsky uzatv\u00e1ra t\u00fdm, \u017ee pozit\u00edvny vplyv cudzieho jazyka na zvy\u0161ovanie \u00farovne materinsk\u00e9ho jazyka pripodob\u0148uje situ\u00e1cii v matematike, ke\u010f osvojovanie si algebry zvy\u0161uje matematick\u00e9 myslenie: \u201eTak ako algebra oslobodzuje myslenie die\u0165a\u0165a od uchopovania konkr\u00e9tnych \u010d\u00edseln\u00fdch vz\u0165ahov a pozdvihuje ho na \u00farove\u0148 abstraktnej\u0161ieho myslenia, u\u010denie sa cudzieho jazyka oslobodzuje verb\u00e1lne myslenie die\u0165a\u0165a od uchopovania konkr\u00e9tnych jazykov\u00fdch foriem a javov\u201c (Vygotsky, 1987, s. 180). Pod\u013ea Vygotsk\u00e9ho skor\u00e9 vystavenie cudziemu jazyku pozit\u00edvne vpl\u00fdva nielen na jazykov\u00e9 zru\u010dnosti, ale aj na rozvoj myslenia. \u201eOsvojovanie si cudzieho jazyka vyslobod\u00ed myse\u013e die\u0165a\u0165a z v\u00e4zenia konkr\u00e9tnych re\u010dov\u00fdch foriem a re\u010dov\u00fdch javov. Z\u00e1rove\u0148 v rozv\u00edjan\u00ed cudzieho jazyka nezopakuje smer rozv\u00edjania materinsk\u00e9ho jazyka\u201c (1967, s. 225).<\/p>\n\n\n\n

Osvojovanie si cudzieho jazyka teda nielen\u017ee neru\u0161\u00ed rozvoj osvojovania si materinsk\u00e9ho jazyka, ale priaznivo podporuje osvojovanie si oboch jazykov. <\/strong>T\u00fdm sa posil\u0148uje hypot\u00e9za, pod\u013ea ktorej si gramatick\u00e9 \u0161trukt\u00fary, t. j. gramatiku, \u010di u\u017e v materinskom, alebo v cudzom jazyku, osvojujeme v prirodzenom porad\u00ed (Krashen, 1985).<\/p>\n\n\n\n

Predch\u00e1dzaj\u00faci<\/a><\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161\u00ed<\/a><\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

jazyky hravo \u2013 \u010do hovor\u00ed veda \u2013 te\u00f3rie osvojovania si jazykov – materinsk\u00e9ho vs cudzieho jazyka Je nejak\u00e1 podobnos\u0165 medzi procesmi, ak\u00fdmi sa die\u0165a nau\u010dilo materinsk\u00fd jazyk a ako sa u\u010d\u00ed cudz\u00ed jazyk? Procesy nadob\u00fadania schopnosti pou\u017e\u00edva\u0165 materinsk\u00fd jazyk a cudz\u00ed jazyk maj\u00fa nieko\u013eko spolo\u010dn\u00fdch \u010d\u0155t, ale aj odli\u0161nost\u00ed. V minulosti boli cudz\u00ed a materinsk\u00fd… \u010c\u00edta\u0165 viac »materinsk\u00e9ho vs cudzieho jazyka<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","footnotes":""},"class_list":["post-1364","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1364","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1364"}],"version-history":[{"count":16,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1364\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2342,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1364\/revisions\/2342"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1364"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}