{"id":1373,"date":"2024-10-07T08:30:00","date_gmt":"2024-10-07T08:30:00","guid":{"rendered":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/?page_id=1373"},"modified":"2025-01-07T18:05:35","modified_gmt":"2025-01-07T18:05:35","slug":"osvojovanie-vs-ucenie-sa-jazyka","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/osvojovanie-vs-ucenie-sa-jazyka\/","title":{"rendered":"cez \u010dinnosti"},"content":{"rendered":"\n

jazyky hravo<\/a> – \u010do hovor\u00ed veda<\/a> – ako sa die\u0165a u\u010d\u00ed jazyky<\/a> – cez \u010dinnosti<\/p>\n\n\n\n

Ako sa u\u010dia deti jazyky? – predov\u0161etk\u00fdm cez \u010dinnosti, aktivity<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Zm\u00fd\u0161\u013eanie dospel\u00e9ho \u010dloveka je teoretick\u00e9 (v\u010faka vysokej \u00farovni abstraktn\u00e9ho myslenia), a preto d\u00e1va v\u00e4\u010d\u0161\u00ed d\u00f4raz na jazykov\u00fa formu ne\u017e die\u0165a. Rozm\u00fd\u0161\u013eanie die\u0165a\u0165a vo veku desa\u0165 rokov je v prvom rade viazan\u00e9 k \u010dinnostiam<\/strong>, nevia\u017ee sa ku konceptom (Piaget, 1997<\/a>), a preto je ich u\u010denie sa naj\u00faspe\u0161nej\u0161ie, ke\u010f je spojen\u00e9 s \u010dinnos\u0165ou. Deti od svojho \u00fatleho veku maj\u00fa v sebe zak\u00f3dovan\u00e9, \u017ee chc\u00fa a potrebuj\u00fa nie\u010do \u201erobi\u0165\u201c. Pod\u013ea Holdernessa (1991, s. 18) \u201edie\u0165a je charakteristick\u00e9 t\u00fdm, \u017ee st\u00e1le nie\u010do rob\u00ed, a pr\u00e1ve t\u00e1to \u010dinnos\u0165 je pre\u0148ho najlep\u0161\u00edm a hlavn\u00fdm sp\u00f4sobom, ako sa vie nie\u010do nau\u010di\u0165\u201c. Interakcia \u010dinnosti a u\u010denia sa hr\u00e1 odli\u0161n\u00fa \u00falohu pre die\u0165a a dospel\u00e9ho. <\/p>\n\n\n\n

Dospel\u00fd sa nie\u010do u\u010d\u00ed preto, aby to nesk\u00f4r vedel robi\u0165. Av\u0161ak die\u0165a rob\u00ed nie\u010do preto, aby sa prostredn\u00edctvom toho nie\u010do nau\u010dilo<\/strong>. Deti \u010derpaj\u00fa podnety z toho, \u010do pr\u00e1ve robia, a nie z toho, \u010do im niekto hovor\u00ed (Donaldson, 1978<\/a>, s. 38). <\/p>\n\n\n\n

Pre\u010do pr\u00e1ve hra je tak\u00e1 d\u00f4le\u017eit\u00e1 vo v\u00fdu\u010dbe jazykov?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

\u0160peci\u00e1lne miesto v tomto veku m\u00e1 hra<\/strong>, ktor\u00e1 sa poklad\u00e1 za norm\u00e1lnu a prirodzen\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 procesu u\u010denia sa. Pod\u013ea Vygotsk\u00e9ho predstavuje hra s\u00fabor situ\u00e1ci\u00ed pre u\u010denia sa, v ktor\u00fdch sa die\u0165a m\u00f4\u017ee neru\u0161ene a nad\u0161ene u\u010di\u0165 tak, \u017ee pomocou svojej fant\u00e1zie dok\u00e1\u017ee prekro\u010di\u0165 hranice svojho prostredia. Toto prekro\u010denie pomocou hier dopom\u00e1ha k tomu, aby sa nau\u010dilo prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 a vytv\u00e1ra\u0165 si prv\u00e9 prekoncepty a napokon koncepty (Donaldson, 1978<\/a>). Dokonca aj niektor\u00e1 \u010das\u0165 gramatickej hodiny sa d\u00e1 ch\u00e1pa\u0165 ako hra, ke\u010f sa zameria na vyrie\u0161enie ur\u010dit\u00e9ho probl\u00e9mu (Khan, 1991<\/a>). Uveden\u00e9 fakty a poznatky o u\u010den\u00ed sa die\u0165a\u0165a dopomohli k populariz\u00e1cii jazykovej v\u00fdu\u010dby mal\u00fdch det\u00ed prostredn\u00edctvom \u010dinnost\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

\u010co znamen\u00e1 po\u017eiadavka, \u017ee deti potrebuj\u00fa „personalizovan\u00e9 u\u010denie“ jazykov?<\/strong> – Hoci sa u\u010dia jazyky, maj\u00fa sa u\u010di\u0165 jazyky v kontexte, ktor\u00fd im je bl\u00edzky, o t\u00e9mach, ktor\u00e9 ich zauj\u00edmaj\u00fa a ktor\u00e9 s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou ich ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota(Strakov\u00e1 a kol., 2011<\/a>). <\/p>\n\n\n\n

Personalizovan\u00e9 u\u010denie re\u0161pektuje a nadv\u00e4zuje na sk\u00fasenosti, n\u00e1zory, hodnoty, potreby \u017eiakov. V\u010faka nemu sa \u017eiaci m\u00f4\u017eu do jednotliv\u00fdch aktiv\u00edt naplno emocion\u00e1lne vlo\u017ei\u0165, vn\u00edmaj\u00fa u\u010divo ako zmyslupln\u00e9. S\u00fa motivovan\u00ed u\u010di\u0165 sa jazyk a vytv\u00e1raj\u00fa si k nemu pozit\u00edvny vz\u0165ah. <\/p>\n\n\n\n

U\u010dite\u013e cudzieho jazyka det\u00ed v mlad\u0161om \u0161kolskom veku by sa mal sna\u017ei\u0165 a) cudz\u00ed jazyk \u010do najviac \u201evyu\u017e\u00edva\u0165 v ka\u017edodennej triednej komunik\u00e1cii, v zmyslupln\u00fdch a personalizovan\u00fdch kontextoch a mal by by\u0165 sp\u00e1jan\u00fd s ich \u010dinnos\u0165ami a s hrov\u00fdmi aktivitami\u201c. Tak by mal nadv\u00e4zova\u0165 na re\u00e1lne z\u00e1ujmy a potreby det\u00ed (prirodzen\u00e1 zvedavos\u0165, fant\u00e1zia, tvorivos\u0165, potreba objavova\u0165). Podstatn\u00e9 je vytv\u00e1ra\u0165 pozit\u00edvnu u\u010debn\u00fa atmosf\u00e9ru, zabezpe\u010di\u0165 pocit \u00faspechu, a teda prevenciu proti negat\u00edvnym bari\u00e9ram vo\u010di u\u010deniu sa jazyka (Lojov\u00e1, Sokolov\u00e1, 2023<\/a>, s. 56). Deje sa to najm\u00e4 poskytovan\u00edm jasn\u00fdch in\u0161trukci\u00ed a umo\u017enen\u00edm ich pochopenia cez vysvet\u013eovanie medzi \u017eiakmi navz\u00e1jom (peer-teaching); umo\u017e\u0148ovan\u00edm die\u0165a\u0165u odhadova\u0165 v\u00fdznam nezn\u00e1meho u\u010diva; vyu\u017e\u00edvan\u00edm bohatej neverb\u00e1lnej komunik\u00e1cie; vyjadrovan\u00edm re\u0161pektu vo\u010di die\u0165a\u0165u \u2013 na\u010d\u00favan\u00edm die\u0165a\u0165u a spolurozhodovan\u00edm die\u0165a\u0165a; vyjadrovan\u00edm a umo\u017e\u0148ovan\u00edm vyjadrova\u0165 pozit\u00edvne em\u00f3cie, a t\u00fdm utv\u00e1ran\u00edm pozit\u00edvneho druh\u00e9ho jazykov\u00e9ho ega.<\/p>\n\n\n\n

Ako personalizova\u0165 vyu\u010dovanie cudzieho jazyka<\/strong>? Strakov\u00e1 a kol. (2011, s. 25-31) pon\u00fakaj\u00fa u\u010dite\u013eom zoznam z\u00e1sad, <\/p>\n\n\n\n