{"id":1875,"date":"2024-11-18T05:17:26","date_gmt":"2024-11-18T05:17:26","guid":{"rendered":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/?page_id=1875"},"modified":"2025-01-07T18:47:40","modified_gmt":"2025-01-07T18:47:40","slug":"skolske-ucenie","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/skolske-ucenie\/","title":{"rendered":"neurovedy a osvojovanie jazyka"},"content":{"rendered":"\n<p><a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/\">jazyky hravo <\/a>\u2013 <a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/na-dokazoch\/\">\u010do hovor\u00ed veda<\/a> \u2013 <a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/z-teorii-ucenia-sa-jazyka\/\">te\u00f3rie osvojovania si jazykov<\/a> &#8211; neurovedy a osvojovanie jazyka<\/p>\n\n\n\n<p><strong>V \u010dom m\u00f4\u017eu t\u00fdm, \u010do ved\u00fa deti k osvojovaniu si jazykov, pom\u00f4c\u0165 poznatky neurovedn\u00fdch v\u00fdskumov?<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Neurovedn\u00e9 v\u00fdskumy umo\u017e\u0148uj\u00fa lep\u0161ie porozumenie procesu osvojovania a u\u010denia sa jazykov de\u0165mi (<a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">Lojov\u00e1, 2005, 2021, 2022<\/a>). V\u00fdvoj mozgu, a teda aj schopnos\u0165 u\u010di\u0165 sa jazyk, z\u00e1vis\u00ed od rastu a zmien v nervov\u00fdch bunk\u00e1ch. K\u013e\u00fa\u010dov\u00fd vplyv na ne maj\u00fa podnety z prostredia. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie je uvedomi\u0165 si, \u017ee ka\u017ed\u00fd \u010fal\u0161\u00ed posun vo v\u00fdvoji mozgu v\u017edy nadv\u00e4zuje na to, \u010do u\u017e v \u0148om je \u201eulo\u017een\u00e9\u201c. \u010eal\u0161\u00ed krok u\u010denia sa v nejakej oblasti (napr\u00edklad slovn\u00e1 z\u00e1soba) sa tak m\u00f4\u017ee uskuto\u010dni\u0165 len vtedy, ak u\u017e je v \u0148om vytvoren\u00fd ur\u010dit\u00fd z\u00e1klad. V podstate plat\u00ed jednoduch\u00e1 \u013eudov\u00e1 m\u00fadros\u0165, \u017ee \u201edeti nerobia to, \u010do sa nau\u010dili, ale u\u010dia sa cez to, \u010do u\u017e urobili.\u201c Proces osvojovania si jazyka v mozgu neprebieha prim\u00e1rne prostredn\u00edctvom vedom\u00fdch u\u010debn\u00fdch procesov, ale mozog na z\u00e1klade u\u017e poznan\u00e9ho rozpozn\u00e1va pravidl\u00e1 a pravidelnosti v mno\u017estve vstupn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed. To, \u010do si die\u0165a spo\u010diatku uchov\u00e1va, s\u00fa v\u0161eobecn\u00e9 pravidl\u00e1, pravidelnosti, vzorce a spojitosti, ktor\u00e9 sa opakovane vyskytuj\u00fa vo vstupn\u00fdch inform\u00e1ci\u00e1ch. To sa t\u00fdka napr\u00edklad gramatiky. V\u00fdskumy preuk\u00e1zali, \u017ee ak si \u010dlovek osvojuje viacero jazykov, druh\u00fd a \u010fal\u0161ie cudzie jazyky sa osvojuj\u00fa \u013eah\u0161ie ako prv\u00fd, preto\u017ee sa daj\u00fa vyu\u017e\u00edva\u0165 strat\u00e9gie osvojovania si jazyka a vytv\u00e1ra\u0165 prepojenia s vedomos\u0165ami z\u00edskan\u00fdmi z materinsk\u00e9ho jazyka a n\u00e1sledne aj z prv\u00e9ho cudzieho jazyka. U\u010denie sa viacer\u00fdch jazykov je tak v mozgu prirodzene prepojen\u00e9 (Bajoraityt\u0117, 2008). Neurobiologick\u00e9 procesy u\u010denia sa s\u00fa ovplyv\u0148ovan\u00e9 em\u00f3ciami, pozit\u00edvny emocion\u00e1lny vz\u0165ah medzi u\u010dite\u013eom a \u017eiakom a povzbudzuj\u00faci \u0161t\u00fdl v\u00fdu\u010dby obzvl\u00e1\u0161\u0165 podporuj\u00fa procesy u\u010denia sa a osvojovania si jazykov.<\/p>\n\n\n\n<p>Zistenia v\u00fdskumov neurovedcov predstavuj\u00fa neprehliadnute\u013en\u00fd zdroj usmernen\u00ed vo v\u00fdu\u010dbe cudzieho jazyka, v s\u00fa\u010dasnosti ich nem\u00f4\u017ee ignorova\u0165 \u017eiadna \u0161kola, u\u010dite\u013e, rodi\u010d.<\/p>\n\n\n\n<p>D\u00f4le\u017eit\u00fd poh\u013ead na u\u010denie sa resp. osvojovanie si jazykov prin\u00e1\u0161aj\u00fa najnov\u0161ie neurovedn\u00e9 v\u00fdskumy. Neurolingvisti stoja e\u0161te pred mnoh\u00fdmi v\u00fdzvami, ale u\u017e existuj\u00fa parci\u00e1lne zistenia poskytuj\u00face detailnej\u0161\u00ed poh\u013ead na procesy prebiehaj\u00face v mozgu pri vykon\u00e1van\u00ed jednotliv\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch \u010dinnost\u00ed po\u010das u\u010denia sa. O ak\u00e9 zistenia ide? Ako sa daj\u00fa aplikova\u0165 do v\u00fdu\u010dby jazykov? Na tieto ot\u00e1zky odpoved\u00e1 nov\u00e1 veda neurodidaktika, ktor\u00e1 sa zaober\u00e1 t\u00fdm, ako mo\u017eno v\u00fdskumy mozgu aplikova\u0165 do ka\u017edodennej v\u00fdu\u010dby, a tak ju skvalit\u0148ova\u0165. Na Slovensku sa tejto ot\u00e1zke v oblasti v\u00fdu\u010dby cudz\u00edch jazykov venuje najm\u00e4 <a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">Lojov\u00e1 (napr. 2005, 2008, 2021, 2022<\/a>).<\/p>\n\n\n\n<p><strong>\u010co pre u\u010dite\u013eov jazyka vypl\u00fdva z neurovedn\u00fdch v\u00fdskumov?<\/strong> Poznatky o fungovan\u00ed mozgu v procese u\u010denia zh\u0155\u0148a <a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">Lojov\u00e1<\/a> nasledovne (2005, s. 76-89):<\/p>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\">\n<li>Schopnos\u0165 u\u010di\u0165 sa je z\u00e1kladn\u00e1 a st\u00e1la funkcia mozgu. U\u010denie sa spo\u010d\u00edva vo vytv\u00e1ran\u00ed neur\u00f3nov\u00fdch siet\u00ed. U\u010denie sa rozv\u00edja a skvalit\u0148uje fungovanie mozgu. Preto je nevyhnutn\u00e9, aby u\u010ditelia vytv\u00e1rali podnety na fungovanie t\u00fdchto prirodzen\u00fdch mechanizmov. Mozog neprestajne vy\u017eaduje nov\u00e9 podnety na vytv\u00e1ranie nov\u00fdch asoci\u00e1ci\u00ed. \u017diaci maj\u00fa rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165, nielen u\u010di\u0165 sa \u201edrilovan\u00edm\u201c, no potrebuj\u00fa motivuj\u00face \u00falohy a materi\u00e1ly. U\u010dite\u013e m\u00e1 nielen prezentova\u0165 nov\u00e9 u\u010divo, ale vytv\u00e1ra\u0165 mo\u017enosti pre jeho dostato\u010dn\u00e9 a zauj\u00edmav\u00e9 upev\u0148ovanie, opakovanie, precvi\u010dovanie a pou\u017e\u00edvanie u\u017e nau\u010den\u00fdch jazykov\u00fdch javov.<\/li>\n\n\n\n<li>Mozog neprestajne h\u013ead\u00e1 zmysel a v\u00fdznam vn\u00edman\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed. Neust\u00e1le sa sna\u017e\u00ed \u201en\u00e1js\u0165 cestu von z bludiska\u201c v nov\u00fdch podnetoch. Rob\u00ed to tak, \u017ee kon\u0161truuje v\u00fdznam podnetov z prostredia, a to prostredn\u00edctvom vytv\u00e1rania ur\u010dit\u00fdch vzorcov, trieden\u00edm podobnost\u00ed a odli\u0161nost\u00ed, odha\u013eovan\u00edm, \u010di a ktor\u00e9 inform\u00e1cie maj\u00fa pre\u0148 hodnotu, a \u010di spolu inform\u00e1cie a sk\u00fasenosti s\u00favisia. Ke\u010f\u017ee toto je prirodzen\u00e9 \u013eudsk\u00e9mu mozgu, aj proces u\u010denia sa v \u0161kole mus\u00ed by\u0165 podobn\u00fd tomuto prirodzen\u00e9mu u\u010deniu sa. Treba umo\u017eni\u0165 \u017eiakom na hodin\u00e1ch p\u00e1tra\u0165 a rie\u0161i\u0165 probl\u00e9my.<\/li>\n\n\n\n<li>V situ\u00e1cii ohrozenia, strachu, frustr\u00e1cie, stresu, t. j. vzniku negat\u00edvnych em\u00f3ci\u00ed sa zni\u017euje v\u00fdkon mozgu. U\u010dite\u013e vytv\u00e1ra pozit\u00edvnu atmosf\u00e9ru, obmedzuje negat\u00edvny afekt\u00edvny filter.<\/li>\n\n\n\n<li>Celkov\u00e9 fungovanie mozgu sa zlep\u0161uje v d\u00f4sledku pohybov\u00fdch aktiv\u00edt. \u017diaci by sa preto mali po\u010das hod\u00edn jazyka pohybova\u0165, premiest\u0148ova\u0165, strieda\u0165 \u010dinnosti, zap\u00e1ja\u0165 multisenzoriku.<\/li>\n\n\n\n<li>Ka\u017ed\u00fd mozog je jedine\u010dn\u00fd. U\u010dite\u013e jazyka mus\u00ed t\u00fato jedine\u010dnos\u0165 re\u0161pektova\u0165 a umo\u017e\u0148ova\u0165, aby \u017eiaci mohli aj samostatne rie\u0161i\u0165 \u00falohy \u2013 sp\u00f4sobom, ktor\u00fd im vyhovuje, aby mohli ma\u0165 vlastn\u00e9 tvoriv\u00e9 n\u00e1pady.<\/li>\n\n\n\n<li>V u\u010den\u00ed sa jazykov prebiehaj\u00fa s\u00fabe\u017ene v\u017edy vedom\u00e9 aj neuvedomovan\u00e9 procesy. \u017diak sa vedome s\u00fastre\u010fuje na podnety, ktor\u00e9 prin\u00e1\u0161a u\u010dite\u013e. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak podvedome, vn\u00fatorne nie\u010do pre\u017e\u00edva, \u010d\u00edm sa re\u0161trukturalizuj\u00fa jeho vn\u00fatorn\u00e9 prezent\u00e1cie objekt\u00edvnej reality, reorganizuje sa jeho psychika.<\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n<p><strong>V\u00fdskumu mozgu pod\u010diarkuj\u00fa nevyhnutnos\u0165 pozit\u00edvnych em\u00f3ci\u00ed v procese u\u010denia sa jazyka<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>V\u00fdskumy mozgu potvrdzuj\u00fa v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu pozit\u00edvnych em\u00f3ci\u00ed v u\u010den\u00ed sa det\u00ed (<a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">Kr\u00e1\u013eov\u00e1 a kol., 2022<\/a>). Inform\u00e1cie, ktor\u00e9 s\u00fa pre \u017eiaka nov\u00e9, zauj\u00edmav\u00e9, osobne relevantn\u00e9, prin\u00e1\u0161aj\u00face emocion\u00e1lne vzru\u0161enie, mu umo\u017e\u0148uj\u00fa jasnej\u0161ie a r\u00fdchlej\u0161ie zapam\u00e4t\u00e1vanie si ne\u017e neutr\u00e1lne inform\u00e1cie. Ke\u010f \u013eudsk\u00fd mozog zaznamen\u00e1 emocion\u00e1lne v\u00fdznamn\u00e9 stimuly, za\u010dne produkova\u0165 horm\u00f3ny \u0161\u0165astia. Ke\u010f sa \u017eiaci zaoberaj\u00fa nie\u010d\u00edm, \u010do ich bav\u00ed, ich mozog vylu\u010duje dopam\u00edn, ktor\u00fd p\u00f4sob\u00ed na zv\u00fd\u0161enie motiv\u00e1cie, posil\u0148uje nervov\u00e9 spojenia, a t\u00fdm u\u013eah\u010duje u\u010denie sa. S\u00e9roton\u00edn reguluje n\u00e1ladu, pam\u00e4\u0165 a celkovo u\u010denia sa. Oxytoc\u00edn p\u00f4sob\u00ed pozit\u00edvne na vytv\u00e1ranie soci\u00e1lnych v\u00e4zieb a endorf\u00edny vyvol\u00e1vaj\u00fa pocity pote\u0161enia a euf\u00f3rie. Emocion\u00e1lna expoz\u00edcia die\u0165a\u0165a m\u00e1 v\u00fdrazn\u00fd vplyv na vytv\u00e1ranie pam\u00e4\u0165ov\u00fdch st\u00f4p v jeho mozgu. \u201ePozit\u00edvne postoje, seba\u00facta a emocion\u00e1lna anga\u017eovanos\u0165 posil\u0148uj\u00fa hlb\u0161ie spracovanie jazyka\u201c (Kr\u00e1\u013eov\u00e1 a kol., 2022, s. 1). S\u00fa to pr\u00e1ve u\u010ditelia, ktor\u00ed maj\u00fa re\u00e1lne mo\u017enosti v\u00fdrazne ovplyvni\u0165 vn\u00edmanie cudzieho jazyka \u017eiakmi, a to vytv\u00e1ran\u00edm pozit\u00edvnej emocion\u00e1lnej atmosf\u00e9ry a pozit\u00edvnymi z\u00e1\u017eitkami z u\u010denia sa. Musia v\u0161ak \u201epou\u017e\u00edva\u0165 neohrozuj\u00face techniky, vr\u00e1tane podpory a presadzovania skupinovej solidarity a vytv\u00e1rania emocion\u00e1lne bezpe\u010dn\u00e9ho prostredia v triede, ktor\u00e9 podporuje jazykov\u00e9 experimentovanie\u201c (Kr\u00e1\u013eov\u00e1 a kol., 2022, s. 2).<\/p>\n\n\n\n<p>In\u0161pir\u00e1cie od odborn\u00ed\u010dky: <strong>Ako na vyu\u010dovan\u00ed aktivizova\u0165 mozog<\/strong> (<a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">Lojov\u00e1, 2005<\/a>, s. 74-75): Mozog die\u0165a\u0165a m\u00f4\u017ee u\u010dite\u013e aktivizova\u0165 t\u00fdmito aktivitami:<\/p>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\">\n<li>projektovou pr\u00e1cou \u017eiakov;<\/li>\n\n\n\n<li>simul\u00e1ciou situ\u00e1ci\u00ed v r\u00f4znych prostrediach (\u0161kola, park, obchod, dom, zoo\u2026);<\/li>\n\n\n\n<li>vytv\u00e1ran\u00edm ak\u010dn\u00fdch \u010dinnost\u00ed, ako je tvorba nov\u00fdch receptov, v\u00fdstav a pod.;<\/li>\n\n\n\n<li>reorganizovan\u00edm triedy \u2013 premiest\u0148ovan\u00edm stoli\u010diek, obvykl\u00fdch miest, lav\u00edc, skup\u00edn (variabilita u\u010debn\u00e9ho prostredia);<\/li>\n\n\n\n<li>pou\u017e\u00edvan\u00edm jazyka s de\u0165mi aj mimo triedy, \u0161koly \u2013 uk\u00e1za\u0165 vyu\u017eitie jazyka aj v re\u00e1lnom \u017eivote (tematick\u00e9 v\u00fdlety);<\/li>\n\n\n\n<li>organizovan\u00edm \u0161portov\u00fdch a dobrodru\u017en\u00fdch podujat\u00ed (h\u013eadanie pokladu, s\u00fa\u0165a\u017ee, kv\u00edzy);<\/li>\n\n\n\n<li>pou\u017e\u00edvan\u00edm nielen u\u010debn\u00edc, ale aj \u010dasopisov, obr\u00e1zkov, plag\u00e1tov, m\u00e1p, komiksov;<\/li>\n\n\n\n<li>pou\u017e\u00edvan\u00edm vlastn\u00fdch pom\u00f4cok a vlastn\u00fdch produktov \u017eiakov (kresby, texty, fotografie\u2026);<\/li>\n\n\n\n<li>primeran\u00fdmi po\u010d\u00edta\u010dov\u00fdmi aktivitami \u2013 audio a video aktivitami, hudbou, pies\u0148ami, umeleck\u00fdmi a dramatick\u00fdmi aktivitami;<\/li>\n\n\n\n<li>rie\u0161en\u00edm h\u00e1daniek, z\u00e1had, kr\u00ed\u017eoviek (ment\u00e1lnymi v\u00fdzvami);<\/li>\n\n\n\n<li>r\u00f4znymi hrami: pohybov\u00fdmi, slovn\u00fdmi, stolov\u00fdmi (hrovou strat\u00e9giou);<\/li>\n\n\n\n<li>prezent\u00e1ciami vlastn\u00fdch z\u00e1\u017eitkov a sk\u00fasenost\u00ed u\u010dite\u013emi aj \u017eiakmi;<\/li>\n\n\n\n<li>cielen\u00fdm nadv\u00e4zovan\u00edm na z\u00e1ujmy \u017eiakov.<\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n<p><strong>V\u00fdskumy mozgu zd\u00f4raz\u0148uj\u00fa nevyhnutnos\u0165 dobr\u00e9ho vz\u0165ahu u\u010dite\u013ea so \u017eiakmi<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>V\u00fdskumy ukazuj\u00fa, \u017ee pokia\u013e u\u010dite\u013e nie je schopn\u00fd nadviaza\u0165 so svojimi \u017eiakmi pozit\u00edvny vz\u0165ah, nem\u00f4\u017ee dosiahnu\u0165 pln\u00fd \u00fa\u017eitok strat\u00e9gi\u00ed, ktor\u00e9 vo v\u00fdu\u010dbe pou\u017e\u00edva. Pokia\u013e m\u00e1 so \u017eiakmi vytvoren\u00fd pozit\u00edvny vz\u0165ah, mo\u017eno hovori\u0165 o u\u017eito\u010dnosti strat\u00e9gi\u00ed, ktor\u00e9 u\u010ditelia jazykov maj\u00fa mo\u017enos\u0165 aplikova\u0165 na hodine, aby u\u013eah\u010dili svojim \u017eiakom u\u010denie sa jazyka. Tu je nieko\u013eko strat\u00e9gi\u00ed, re\u0161pektuj\u00facich poznatky o fungovan\u00ed mozgu (<a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/kniznica-odbornej-literatury\/\">Sanchez, 2017<\/a>), aplikovan\u00fdch do hod\u00edn jazyka (detailnej\u0161ie: <a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/wp-content\/uploads\/Jazyky_hravo_a_zmysluplne_ONLINE.pdf\">https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/wp-content\/uploads\/Jazyky_hravo_a_zmysluplne_ONLINE.pdf<\/a>):<\/p>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\">\n<li>strat\u00e9gie pripravuj\u00face mozog na u\u010denie sa jazyka (vytvorenie pocitu bezpe\u010dia, ice-breaker),<\/li>\n\n\n\n<li>strat\u00e9gie prep\u00e1jania nov\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed s predch\u00e1dzaj\u00facimi vedomos\u0165ami a sk\u00fasenos\u0165ami,<\/li>\n\n\n\n<li>strat\u00e9gie zapam\u00e4t\u00e1vania nov\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed (na z\u00e1klade emocion\u00e1lneho z\u00e1\u017eitku): vytv\u00e1ranie emocion\u00e1lnej sk\u00fasenosti, viacn\u00e1sobn\u00e9 opakovanie slovn\u00fdch spojen\u00ed, vyu\u017e\u00edvanie hudby, vyu\u017e\u00edvanie v\u0161etk\u00fdch zmyslov.<\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n<p><a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/neuro-lingvisticke-vyskumy\/\">Predch\u00e1dzaj\u00faci<\/a><\/p>\n\n\n\n<p><a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/ako-na-to\/\">\u010eal\u0161\u00ed<\/a><\/p>\n\n\n\n<p><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>jazyky hravo \u2013 \u010do hovor\u00ed veda \u2013 te\u00f3rie osvojovania si jazykov &#8211; neurovedy a osvojovanie jazyka V \u010dom m\u00f4\u017eu t\u00fdm, \u010do ved\u00fa deti k osvojovaniu si jazykov, pom\u00f4c\u0165 poznatky neurovedn\u00fdch v\u00fdskumov? Neurovedn\u00e9 v\u00fdskumy umo\u017e\u0148uj\u00fa lep\u0161ie porozumenie procesu osvojovania a u\u010denia sa jazykov de\u0165mi (Lojov\u00e1, 2005, 2021, 2022). V\u00fdvoj mozgu, a teda aj schopnos\u0165 u\u010di\u0165 sa&hellip;&nbsp;<a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/skolske-ucenie\/\" class=\"\" rel=\"bookmark\">\u010c\u00edta\u0165 viac &raquo;<span class=\"screen-reader-text\">neurovedy a osvojovanie jazyka<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","footnotes":""},"class_list":["post-1875","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1875","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1875"}],"version-history":[{"count":11,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1875\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2347,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1875\/revisions\/2347"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1875"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}