{"id":485,"date":"2024-02-20T17:02:01","date_gmt":"2024-02-20T17:02:01","guid":{"rendered":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/?page_id=485"},"modified":"2024-11-24T20:49:01","modified_gmt":"2024-11-24T20:49:01","slug":"komunikacne","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/komunikacne\/","title":{"rendered":"vekuprimerane\u00a0"},"content":{"rendered":"\n

jazyky hravo<\/a> – zameran\u00e9 na die\u0165a<\/a> – vekuprimerane<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Aby sme mohli priaznivo vpl\u00fdva\u0165 na rozvoj kognit\u00edvnych schopnost\u00ed die\u0165a\u0165a vr\u00e1tane ovplyv\u0148ovania procesov pri u\u010den\u00ed sa cudzieho jazyka, mali by sme rozumie\u0165 tomu, ako sa die\u0165a vyv\u00edja, ako sa u\u010d\u00ed, ako pozn\u00e1va. Jednoducho, mali by sme pozna\u0165 v\u00fdvinov\u00e9 \u0161pecifik\u00e1 detstva. V tejto \u010dasti len stru\u010dne pribl\u00ed\u017eime dve v\u00fdvinov\u00e9 obdobia \u2013 obdobie pred\u0161kolsk\u00e9ho veku a\u202fobdobie mlad\u0161ieho \u0161kolsk\u00e9ho veku. Re\u0161pektujeme \u0161pecifik\u00e1 v\u00fdvinu die\u0165a\u0165a.
<\/p>\n\n\n\n

Obdobie pred\u0161kolsk\u00e9ho veku<\/strong> (od 3 do 6-7 rokov) je charakteristick\u00e9 zvedavos\u0165ou a\u202fpozn\u00e1van\u00edm. Deti spozn\u00e1vaj\u00fa svet okolo seba, ale z\u00e1rove\u0148 si za\u010d\u00ednaj\u00fa uvedomova\u0165 vlastn\u00fa identitu a\u202fspozn\u00e1vaj\u00fa sam\u00e9 seba. Pozn\u00e1vanie je v\u202fpred\u0161kolskom veku zameran\u00e9 na najbli\u017e\u0161\u00ed svet a\u202fna pochopenie pravidiel, ktor\u00e9 v\u202f\u0148om platia. Psychol\u00f3g Piaget (1997) f\u00e1zu kognit\u00edvneho v\u00fdvinu v\u202ftomto obdob\u00ed nazval obdob\u00edm n\u00e1zorn\u00e9ho, intuit\u00edvneho myslenia. Deti uva\u017euj\u00fa viac intuit\u00edvne, logick\u00e9 uva\u017eovanie e\u0161te nie je rozvinut\u00e9. Z\u00e1rove\u0148 v\u202fich uva\u017eovan\u00ed, ako aj v\u202fkomunik\u00e1cii, prevl\u00e1da tzv. egocentrizmus \u2013 die\u0165a sa pozer\u00e1 na situ\u00e1cie zo svojho poh\u013eadu.
Pre deti v\u202ftomto obdob\u00ed je charakteristick\u00e9, \u017ee pri pozn\u00e1van\u00ed sveta a\u202fspracov\u00e1van\u00ed inform\u00e1ci\u00ed im v\u00fdrazne pom\u00e1ha predstavivos\u0165. Interpret\u00e1cia sveta, ktor\u00fa si die\u0165a rob\u00ed, nesie znaky:
\u2022 magickosti \u2013 v\u010faka fant\u00e1zii objas\u0148uje dianie v\u202fre\u00e1lnom svete;
\u2022 animizmu \u2013 veciam okolo pripisuje vlastnosti \u017eiv\u00fdch bytost\u00ed, (slnie\u010dko sa smeje, mraky pla\u010d\u00fa);
\u2022 arteficializmu \u2013 v\u010faka nemu si vysvet\u013euje, ako veci vo svete vznikli (hviezdy niekto na oblohu zavesil, jazero niekto naplnil vodou a\u202fpod.);
\u2022 absolutizmu \u2013 die\u0165a je presved\u010den\u00e9 o\u202ftom, \u017ee ka\u017ed\u00e9 poznanie m\u00e1 definit\u00edvnu a\u202fabsol\u00fatnu platnos\u0165.<\/p>\n\n\n\n

V\u00fdvin jazyka a\u202fre\u010di <\/strong>sa v\u202fobdob\u00ed pred\u0161kolsk\u00e9ho veku zdokona\u013euje po obsahovej aj form\u00e1lnej str\u00e1nke. Tento rozvoj je dosahovan\u00fd najm\u00e4 v\u010faka komunik\u00e1cii s\u202fdospel\u00fdmi. V\u00fdrazne m\u00f4\u017eu do v\u00fdvinu jazyka a\u202fre\u010di zasiahnu\u0165 aj vrstovn\u00edci alebo m\u00e9di\u00e1. Ak by sme chceli jazyk die\u0165a\u0165a kr\u00e1tko charakterizova\u0165, mohli by sme poveda\u0165, \u017ee die\u0165a hovor\u00ed v\u202fjednoduch\u00fdch vet\u00e1ch. Slovn\u00e1 z\u00e1soba sa st\u00e1va bohat\u0161ou, die\u0165a pou\u017e\u00edva akt\u00edvne ve\u013ea slov. Nielen\u017ee odpoved\u00e1 na jednoduch\u00e9 ot\u00e1zky, ale ve\u013ea ot\u00e1zok aj kladie. Ke\u010f\u017ee v\u202ftomto obdob\u00ed die\u0165a t\u00fa\u017ei odhali\u0165 pr\u00ed\u010dinn\u00e9 s\u00favislosti, typick\u00e9 s\u00fa ot\u00e1zky, ktor\u00e9 sa za\u010d\u00ednaj\u00fa slovami pre\u010do a\u202fako. <\/strong>Deti rady rozpr\u00e1vaj\u00fa a\u202fpo\u010d\u00favaj\u00fa pr\u00edbehy. Rady sa z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa rozhovorov a\u202ftie\u017e \u010dasto so slovami experimentuj\u00fa. Maj\u00fa rady vtipy, b\u00e1sni\u010dky, riekanky.
Die\u0165a\u0165u by sme mali rozumie\u0165 aj po emocion\u00e1lnej str\u00e1nke<\/strong>. Em\u00f3cie zohr\u00e1vaj\u00fa v\u202fjednotliv\u00fdch v\u00fdvinov\u00fdch obdobiach \u0161pecifick\u00fd v\u00fdznam, s\u00favisia s\u202frozvojom \u010fal\u0161\u00edch schopnost\u00ed a\u202ffunkci\u00ed. V\u202fpred\u0161kolskom obdob\u00ed sa rozv\u00edja emocion\u00e1lna inteligencia, deti za\u010d\u00ednaj\u00fa lep\u0161ie rozumie\u0165 vlastn\u00fdm pocitom i\u202fpocitom in\u00fdch. Deti pred\u0161kolsk\u00e9ho veku s\u00fa v\u202fem\u00f3ci\u00e1ch stabilnej\u0161ie a\u202fvyrovnanej\u0161ie oproti predch\u00e1dzaj\u00facemu obdobiu. S\u00fa preva\u017ene pozit\u00edvne naladen\u00e9 a\u202fnegat\u00edvnych reakci\u00ed je menej, hoci hnev i\u202fzlos\u0165 sa objavuj\u00fa\u202fviac v\u202fstyku s\u202frovesn\u00edkmi alebo vtedy, ke\u010f doch\u00e1dza ku kumul\u00e1cii pr\u00edkazov \u010di z\u00e1kazov. Deti pred\u0161kolsk\u00e9ho veku s\u00fa zvy\u010dajne dobre naladen\u00e9 a\u202fmaj\u00fa rady humor, zdie\u013eaj\u00fa jednoduch\u00e9 vtipy a\u202fpr\u00edbehy. V\u00fdznamn\u00fdm prvkom v\u202femo\u010dnom v\u00fdvine die\u0165a\u0165a je jeho schopnos\u0165 rozumie\u0165 dimenzii najbli\u017e\u0161ej bud\u00facnosti, \u010do sa prejavuje v\u202fo\u010dak\u00e1vaniach. Die\u0165a sa dok\u00e1\u017ee te\u0161i\u0165 na nie\u010do, \u010do bude, ale m\u00f4\u017ee sa to prejavi\u0165 aj negat\u00edvne \u2013 strachom, \u010do sa m\u00f4\u017ee sta\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Vek 6 \u2013 11 rokov je obdob\u00edm mlad\u0161ieho \u0161kolsk\u00e9ho veku<\/strong>, ke\u010f sa die\u0165a nach\u00e1dza v kritickej f\u00e1ze v\u00fdvoja mozgu. Jazykov\u00e9 centr\u00e1 s\u00fa akt\u00edvne a schopn\u00e9 absorbova\u0165 nov\u00e9 inform\u00e1cie ve\u013emi r\u00fdchlo. Z h\u013eadiska u\u010denia sa cudzieho jazyka je pripraven\u00e9 na zdokona\u013eovanie jazykov\u00fdch zru\u010dnost\u00ed s\u202fminim\u00e1lnym \u00fasil\u00edm. Obdobie vstupu do \u0161kolsk\u00e9ho prostredia (1. ro\u010dn\u00edka) naz\u00fdvame obdob\u00edm adapt\u00e1cie, ke\u010f si zvyk\u00e1 na nov\u00e9 prostredie \u0161koly a triedy. Potrebuje \u010das na prijatie nov\u00fdch sp\u00f4sobov \u201e\u0161kolskej pr\u00e1ce\u201c, na odli\u0161n\u00fd denn\u00fd re\u017eim, na spolo\u010dn\u00e9 \u010di samostatn\u00e9 \u010dinnosti. Na die\u0165a s\u00fa kladen\u00e9 vy\u0161\u0161ie po\u017eiadavky oh\u013eadom pozn\u00e1vac\u00edch procesov, pam\u00e4ti, pozornosti, vytrvalosti a sebaovl\u00e1dania. V\u0161etko nov\u00e9 vn\u00edma vlastn\u00fdm emocion\u00e1lnym pre\u017e\u00edvan\u00edm na jeho aktu\u00e1lnej ment\u00e1lnej \u00farovni. Medzi de\u0165mi s\u00fa preto ve\u013ek\u00e9 rozdiely. Deti r\u00f4zne prejavuj\u00fa nad\u0161enie, maj\u00fa r\u00f4zne potreby soci\u00e1lneho kontaktu a komunik\u00e1cie.
Zvedavos\u0165, egocentrickos\u0165 a neust\u00e1la akt\u00edvnos\u0165 s\u00favisia s emocion\u00e1lnos\u0165ou die\u0165a\u0165a, ktor\u00e1 je ve\u013emi dynamick\u00e1. Na postupn\u00e9 usta\u013eovanie zvl\u00e1dania em\u00f3ci\u00ed potrebuje spr\u00e1vny a citliv\u00fd vplyv. Jeho pozornos\u0165 je kr\u00e1tkodob\u00e1, \u013eahko naru\u0161ite\u013en\u00e1, \u010domu je potrebn\u00e9 aktivity prisp\u00f4sobova\u0165. Pre u\u010dite\u013ea to znamen\u00e1 ich \u010dastej\u0161ie striedanie, no s logickou a asociat\u00edvnou nadv\u00e4znos\u0165ou. Na\u010falej sa rozv\u00edja zrakov\u00e9 a sluchov\u00e9 vn\u00edmanie<\/strong>, ktor\u00e9 die\u0165a\u0165u umo\u017e\u0148uje rozli\u0161ova\u0165 detaily na obr\u00e1zkoch, predmetoch, tvaroch p\u00edsmen, v\u202fsitu\u00e1ci\u00e1ch, rozli\u0161uje zvukov\u00e9 rozdiely vo v\u00fdslovnosti v materinskom jazyku a cudzom jazyku. Zap\u00e1janie v\u0161etk\u00fdch zmyslov<\/strong> je v\u00fdznamn\u00e9. Vyv\u00edja sa rozli\u0161ovacia schopnos\u0165, die\u0165a dok\u00e1\u017ee odli\u0161ova\u0165 menej v\u00fdrazn\u00e9 rozdiely v dvoch podnetoch. Tento fakt je jedn\u00fdm z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch, ak sa die\u0165a za\u010d\u00edna u\u010di\u0165 cudz\u00ed jazyk a vie ho porovn\u00e1va\u0165 s materinsk\u00fdm. Tu vstupuje do hry kvalita podnetov.
Die\u0165a st\u00e1le potrebuje n\u00e1zorn\u00fd pr\u00edstup s \u010do najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm a naj\u010dastej\u0161\u00edm zap\u00e1jan\u00edm v\u0161etk\u00fdch zmyslov. Nerozumie abstraktn\u00fdm pojmom. U\u010d\u00ed sa hrou, no r\u00fdchlo zab\u00fada. Opakovanie je nevyhnutn\u00e9. Fant\u00e1zia die\u0165a\u0165a je ve\u013emi \u017eiv\u00e1, citovo podfarben\u00e1 a typick\u00e9 s\u00fa tzv. konfabul\u00e1cie \u2013 rozpr\u00e1vanie vymyslen\u00fdch historiek, skres\u013eovanie skuto\u010dnosti, no nie s\u00fa to \u00famyseln\u00e9 klamstv\u00e1. Prelomov\u00fdm v\u00fdvinov\u00fdm m\u00ed\u013enikom je obdobie okolo 8. roku veku, ke\u010f u\u017e m\u00e1 die\u0165a sformovan\u00fd pojmov\u00fd apar\u00e1t. Abstraktn\u00e9 vn\u00edmanie za\u010d\u00edna v\u00fdrazne napredova\u0165. \u013dah\u0161ie dok\u00e1\u017ee porozumie\u0165 nezn\u00e1memu obsahu z kontextu. Je realistickej\u0161ie a racion\u00e1lnej\u0161ie. Lep\u0161ie zvl\u00e1da emocion\u00e1lnu rozkol\u00edsanos\u0165, \u010do je predpokladom schopnosti spolupracova\u0165 s in\u00fdmi.
Napriek rozdielnostiam medzi de\u0165mi v tomto v\u00fdvinovom obdob\u00ed deti vykazuj\u00fa siln\u00fd z\u00e1ujem o soci\u00e1lny kontakt a komunik\u00e1ciu. Preto s\u00fa v\u00fdznamn\u00e9 skupinov\u00e9 aktivity. U\u010denie sa s rovesn\u00edkmi m\u00f4\u017ee posilni\u0165 motiv\u00e1ciu u\u010denia sa cudzieho jazyka. Jedn\u00e1 sa o vytv\u00e1ranie tak\u00fdch \u010dinnost\u00ed pre die\u0165a, ktor\u00e9 vy\u017eaduj\u00fa vz\u00e1jomn\u00fa komunik\u00e1ciu pri uspokojovan\u00ed jeho zvedavosti z v\u00fdsledku, ktor\u00fd m\u00e1 dosiahnu\u0165. Provokuj\u00fa jeho z\u00e1ujem o t\u00e9mu, prostriedky, prostredie, ako aj chcenie zdie\u013ea\u0165 to, \u010do pr\u00e1ve pre\u017e\u00edva, s ostatn\u00fdmi nahlas r\u00f4znymi sp\u00f4sobmi.
Deti s\u00edce maj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161iu nez\u00e1vislos\u0165 od rodi\u010dov, ale st\u00e1le potrebuj\u00fa pocit bezpe\u010dia a podpory. Pri u\u010den\u00ed sa cudz\u00edch jazykov je d\u00f4le\u017eit\u00e9 vytvori\u0165 prostredie, ktor\u00e9 podporuje ich samostatnos\u0165<\/strong>, no z\u00e1rove\u0148 zabezpe\u010duje emocion\u00e1lnu istotu<\/strong>. Pozit\u00edvne sk\u00fasenosti s u\u010den\u00edm sa zohr\u00e1vaj\u00fa k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu vo formovan\u00ed postojov k u\u010deniu sa cudz\u00edch jazykov a re\u0161pektuj\u00fa f\u00e1zy u\u010denia sa cudzieho jazyka.<\/p>\n\n\n\n

Detailn\u00e9 inform\u00e1cie o u\u010den\u00ed sa jazyka de\u0165mi pred\u0161kolsk\u00e9ho a mlad\u0161ieho veku z poh\u013eadu v\u00fdvinovej psychol\u00f3gie a ich aplik\u00e1ciu pre u\u010dite\u013eov cudz\u00edch jazykov prin\u00e1\u0161a publik\u00e1cia: Lojov\u00e1, G., Sokolov\u00e1, L. 2023.<\/a> Poznaj svojich \u017eiakov: V\u00fdvinov\u00e1 psychol\u00f3gia pre u\u010dite\u013eov cudz\u00edch jazykov. Bratislava: UK.<\/em><\/p>\n\n\n\n

\u00daspe\u0161n\u00e1 v\u00fdu\u010dba zo strany u\u010dite\u013ea si vy\u017eaduje profesion\u00e1lne poznanie a diagnostikovanie psychomotorick\u00fdch, kognit\u00edvnych, emocion\u00e1lnych \u010di soci\u00e1lnych v\u00fdvinov\u00fdch \u0161pecif\u00edk svojich \u017eiakov. Konkr\u00e9tne potreby \u017eiakov mus\u00ed ma\u0165 na mysli, ke\u010f pl\u00e1nuje, realizuje a hodnot\u00ed hodiny jazyka.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Predch\u00e1dzaj\u00faci<\/a><\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161\u00ed<\/a><\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

jazyky hravo – zameran\u00e9 na die\u0165a – vekuprimerane Aby sme mohli priaznivo vpl\u00fdva\u0165 na rozvoj kognit\u00edvnych schopnost\u00ed die\u0165a\u0165a vr\u00e1tane ovplyv\u0148ovania procesov pri u\u010den\u00ed sa cudzieho jazyka, mali by sme rozumie\u0165 tomu, ako sa die\u0165a vyv\u00edja, ako sa u\u010d\u00ed, ako pozn\u00e1va. Jednoducho, mali by sme pozna\u0165 v\u00fdvinov\u00e9 \u0161pecifik\u00e1 detstva. V tejto \u010dasti len stru\u010dne pribl\u00ed\u017eime dve… \u010c\u00edta\u0165 viac »vekuprimerane\u00a0<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":541,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","footnotes":""},"class_list":["post-485","page","type-page","status-publish","has-post-thumbnail","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/485","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=485"}],"version-history":[{"count":18,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/485\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2076,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/485\/revisions\/2076"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/541"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=485"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}