{"id":758,"date":"2024-09-06T07:36:43","date_gmt":"2024-09-06T07:36:43","guid":{"rendered":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/?page_id=758"},"modified":"2024-11-25T12:10:29","modified_gmt":"2024-11-25T12:10:29","slug":"citanie-a-pisanie","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/citanie-a-pisanie\/","title":{"rendered":"\u010d\u00edtanie a p\u00edsanie"},"content":{"rendered":"\n

jazyky hravo<\/a> \u2013 ako u\u010di\u0165<\/a> – \u010d\u00edtanie a p\u00edsanie<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

U\u010di\u0165 die\u0165a \u010d\u00edta\u0165 p\u00edsan\u00fd text a p\u00edsomne komunikova\u0165<\/strong> znamen\u00e1 vies\u0165 ho k trom m\u00e9tam: 1. k porozumeniu p\u00edsan\u00e9ho textu \u2013 \u010di\u017ee k schopnosti \u010d\u00edta\u0165 s porozumen\u00edm, 2. k produkcii p\u00edsan\u00e9ho prejavu (napr\u00edklad aby pod\u013ea vzoru u\u010dite\u013ea vedelo poskytn\u00fa\u0165 inform\u00e1ciu o tom, kde b\u00fdva at\u010f.) a 3. aby sa neb\u00e1lo postupne zap\u00e1ja\u0165 do p\u00edsomnej interakcie (napr\u00edklad nap\u00edsa\u0165 niekomu textov\u00fa spr\u00e1vu) v cudzom jazyku (pozri \u0160t\u00e1tny vzdel\u00e1vac\u00ed program, 2023).<\/p>\n\n\n\n

\u010c\u00edtanie<\/strong> je zlo\u017eit\u00e1 \u010dinnos\u0165 aj v materinskom jazyku, nieto e\u0161te v cudzom jazyku (Lojov\u00e1, Strakov\u00e1, 2012<\/a>, s. 172). Vy\u017eaduje si od \u017eiakov, \u017ee bud\u00fa vedie\u0165 posklada\u0165 a identifikova\u0165 slov\u00e1 na z\u00e1klade p\u00edsmen, in\u00fdmi slovami dek\u00f3dova\u0165 p\u00edsan\u00fd text v cudzom jazyku. \u017diaci pritom vyu\u017e\u00edvaj\u00fa schopnos\u0165 odhadova\u0165 v\u00fdznam slov. \u010c\u00edtanie v cudzom jazyku je n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie ne\u017e \u010d\u00edtanie v materinskom jazyku, lebo ke\u010f sa \u017eiak u\u010d\u00ed \u010d\u00edta\u0165 v cudzom jazyku, e\u0161te neovl\u00e1da dobre ani \u00fastnu formu jazyka nato\u013eko, aby s\u00e1m vedel odhadova\u0165 znenie slov, ktor\u00e9 nepozn\u00e1 (B\u00e9re\u0161ov\u00e1, 2012<\/a>, s. 44). Materinsk\u00fd jazyk v\u0161ak m\u00f4\u017ee by\u0165 ur\u010ditou pomocou v tomto procese. Pokia\u013e ale e\u0161te nemaj\u00fa osvojen\u00fd v\u00fdznam dan\u00e9ho slova, potrebuje na to ur\u010dit\u00e9 strat\u00e9gie, ktor\u00e9 mu pom\u00f4\u017eu pochopi\u0165 ho. Tie si osvojuje die\u0165a priebe\u017ene v prostred\u00ed, v ktorom vyrast\u00e1 a je vychov\u00e1van\u00e9 \u2013 napr\u00edklad mu pom\u00e1ha dospel\u00fd alebo slovn\u00edk.<\/p>\n\n\n\n

\u010c\u00edtanie v cudzom jazyku u\u010d\u00edme, a\u017e ke\u010f sa \u017eiaci nau\u010dili \u010d\u00edta\u0165 v materinskom jazyku<\/strong>. Spo\u010diatku sa mozog die\u0165a\u0165a sna\u017e\u00ed aplikova\u0165 sk\u00fasenos\u0165 z \u010d\u00edtania v materinskom jazyku, potom si uvedom\u00ed odli\u0161nosti. \u017diak si \u010d\u00edtan\u00edm \u201eupev\u0148uje to, \u010do sa \u017eiak nau\u010dil \u00fastne\u201c. Texty by mali by\u0165 zmyslupln\u00e9, napr\u00edklad zoznam, \u010do si m\u00e1 vzia\u0165 do ta\u0161ky. \u010c\u00edta\u0165 ich m\u00f4\u017eeme u\u010di\u0165 a\u017e po tom, ako si osvojili z\u00e1kladn\u00e9 \u00fastne znalosti jazyka, alebo s\u00fabe\u017ene po\u010das po\u010d\u00favania. M\u00f4\u017eu sa u\u010di\u0165 \u010d\u00edta\u0165 z u\u010debnice alebo in\u00fdch textov (B\u00e9re\u0161ov\u00e1, 2012<\/a>, s .44-46).<\/p>\n\n\n\n

P\u00edsomn\u00e1 forma komunik\u00e1cie v jazyku sa vo svete die\u0165a\u0165a objavuje postupne a nesk\u00f4r ne\u017e \u00fastna forma. P\u00edsanie je najvhodnej\u0161ie u\u010di\u0165 s\u00fabe\u017ene s \u010d\u00edtan\u00edm<\/strong>, teda povzbudzova\u0165 \u017eiakov, aby si pri \u010d\u00edtan\u00ed uvedomovali p\u00edsan\u00fd text. To je za\u010diatok n\u00e1cviku p\u00edsania. V \u0161kolskej praxi sa odpor\u00fa\u010da zaradi\u0165 \u010d\u00edtanie a p\u00edsanie a\u017e v druhom roku u\u010denia sa jazyka, teda a\u017e ke\u010f si \u017eiaci osvoja a upevnia svoje zru\u010dnosti \u010d\u00edtania a p\u00edsania v materinskom jazyku (Lojov\u00e1, Strakov\u00e1, 2012<\/a>). \u201eJe d\u00f4le\u017eit\u00e9 pochopi\u0165, \u017ee starostlivo zvolen\u00fd pr\u00edstup aplikuj\u00faci v\u0161etky princ\u00edpy jazykov\u00e9ho rozvoja m\u00f4\u017ee ovplyvni\u0165, ako \u017eiaci v tomto procese napreduj\u00fa. M\u00f4\u017ee dokonca pom\u00f4c\u0165 identifikova\u0165 bud\u00face probl\u00e9my s \u010d\u00edtan\u00edm v materinskom alebo cudzom jazyku.\u201c (Strakov\u00e1 a kol., 2017<\/a>, s. 18).<\/p>\n\n\n\n

AKO U\u010cI\u0164 \u010c\u00cdTANIE A P\u00cdSANIE \u2013 hravo a odborne?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Podobne ako \u010d\u00edtanie, aj p\u00edsanie je komplexn\u00e1 zru\u010dnos\u0165. Rozv\u00edja sa postupne \u201eod \u00farovne kop\u00edrovania zn\u00e1mych slov a fr\u00e1z k rozvoju povedomia o \u0161trukt\u00fare textu, \u017e\u00e1nroch, procesoch tvorby a \u00fapravy a p\u00edsania pre publikum\u201c (B\u00e9re\u0161ov\u00e1, 2016<\/a>, s. 59). Tento bottom-up pr\u00edstup vysvetl\u00edme aj v \u010fal\u0161\u00edch riadkoch.<\/p>\n\n\n\n

Pod zru\u010dnos\u0165ou p\u00edsania sa nemysl\u00ed nezmyslupln\u00e9 odpisovanie cvi\u010den\u00ed z knihy. Aj v p\u00edsan\u00ed je d\u00f4le\u017eit\u00fd v\u00fdznam, \u017eiaci maj\u00fa by\u0165 veden\u00ed k tomu, aby p\u00edsan\u00edm mohli vyjadri\u0165 svoje my\u0161lienky a n\u00e1zory. Za\u010d\u00edna sa, samozrejme, experimentovan\u00edm so slovami.<\/p>\n\n\n\n

Rozv\u00edjanie \u010d\u00edtania a p\u00edsania det\u00ed vo veku 6 \u2013 10 rokov m\u00e1 svoje osved\u010den\u00e9 postupy, ktor\u00e9 lingvodidaktika odpor\u00fa\u010da vzh\u013eadom na \u0161pecifik\u00e1 mlad\u0161ieho \u0161kolsk\u00e9ho veku. Jedn\u00fdm z nich je pr\u00edstup \u201ezdola nahor\u201c, t. j. \u017eiak sa u\u010d\u00ed \u010d\u00edta\u0165 a p\u00edsa\u0165 najsk\u00f4r na \u00farovni p\u00edsmen, potom slov a viet. Pred samotn\u00fdm \u010d\u00edtan\u00edm textov v cudzom jazyku by malo die\u0165a ovl\u00e1da\u0165 \u010d\u00edtanie a p\u00edsanie v materinskom jazyku, treba na\u0148 \u017eiaka najsk\u00f4r pripravi\u0165 r\u00f4znymi personalizovan\u00fdmi cvi\u010deniami. N\u00e1cvik p\u00edsania sa za\u010d\u00edna imit\u00e1ciou p\u00edsmen a slov, pokra\u010duje reprodukt\u00edvno-produkt\u00edvnymi aktivitami. Nemus\u00ed sa dia\u0165 v\u00fdlu\u010dne seden\u00edm v laviciach s pou\u017eit\u00edm kn\u00edh, zo\u0161ita a pera. U\u010di\u0165 sa \u010d\u00edta\u0165 a p\u00edsa\u0165 cez viaczmyslov\u00e9 vn\u00edmanie, prem\u00fd\u0161\u013eanie a pohybov\u00e9 \u010dinnosti rozv\u00edja u die\u0165a\u0165a samostatnos\u0165 a kreativitu. Formuje sa tak jeho auton\u00f3mnos\u0165 u\u017e od prv\u00fdch krokov, hoci aj v procese robenia prv\u00fdch krokov k liter\u00e1rnej gramotnosti v cudzom jazyku.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

In\u0161pir\u00e1cie od odborn\u00edkov:<\/strong><\/em><\/p>\n\n\n\n

Ak\u00fdmi postupmi mo\u017eno nacvi\u010dova\u0165 \u010d\u00edtanie v cudzom jazyku?<\/em> (Lojov\u00e1, Strakov\u00e1, 2012<\/a>, s. 172-186)<\/p>\n\n\n\n