{"id":764,"date":"2024-09-06T07:37:46","date_gmt":"2024-09-06T07:37:46","guid":{"rendered":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/?page_id=764"},"modified":"2024-11-25T12:36:09","modified_gmt":"2024-11-25T12:36:09","slug":"slovnu-zasobu","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/slovnu-zasobu\/","title":{"rendered":"slovn\u00fa z\u00e1sobu"},"content":{"rendered":"\n

jazyky hravo<\/a> \u2013 ako u\u010di\u0165<\/a> – slovn\u00fa z\u00e1sobu<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

U\u010di\u0165 die\u0165a slovn\u00fa z\u00e1sobu<\/strong> znamen\u00e1 vies\u0165 ho k osvojovaniu si nov\u00fdch slov v cudzom jazyku \u201espolu s korektnou v\u00fdslovnos\u0165ou v kontexte konkr\u00e9tnych situ\u00e1ci\u00ed\u201c (pozri \u0160t\u00e1tny vzdel\u00e1vac\u00ed program<\/a> pre z\u00e1kladn\u00e9 vzdel\u00e1vanie, 2023).<\/p>\n\n\n\n

\u201ePo\u010d\u00favaj, ako ona\/on dobre ovl\u00e1da cudz\u00ed jazyk!\u201c Takto zvykneme uznanlivo ozna\u010di\u0165 \u010dloveka, ktor\u00fd m\u00e1 rozsiahle, spo\u013eahliv\u00e9 znalosti slovnej z\u00e1soby nejak\u00e9ho cudzieho jazyka. Osvojen\u00e1 slovn\u00e1 z\u00e1soba umo\u017e\u0148uje \u017eiakovi \u00faspe\u0161ne komunikova\u0165. V spojen\u00ed s gramatick\u00fdmi \u0161trukt\u00farami umo\u017e\u0148uje die\u0165a\u0165u vyu\u017e\u00edva\u0165 v jednotliv\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch pr\u00edslu\u0161n\u00e9 funkcie jazyka (napr\u00edklad ako pozdravi\u0165, predstavi\u0165 sa, po\u010fakova\u0165, vyjadri\u0165 pocity, n\u00e1vrh, \u017eelania a pod.).<\/p>\n\n\n\n

Lexika \u2013 \u010di\u017ee slovn\u00e1 z\u00e1soba \u2013 je najrozsiahlej\u0161ia a v z\u00e1sade najv\u00fdznamnej\u0161ia zo v\u0161etk\u00fdch jazykov\u00fdch znalost\u00ed. Preto jej priklad\u00e1me ve\u013ek\u00fa d\u00f4le\u017eitos\u0165, a to nez\u00e1visle od veku u\u010diaceho sa. Oproti in\u00fdm jazykov\u00fdm znalostiam (napr\u00edklad gramatike \u010di pravopisu) slovn\u00fa z\u00e1sobu pou\u017e\u00edvame prakticky na ka\u017edej hodine jazyka. D\u00e1 sa poveda\u0165, \u017ee neexistuje tak\u00e1 vyu\u010dovacia hodina jazyka, ktor\u00e1 by sa zaobi\u0161la bez opakovania alebo prezentovania nov\u00fdch slov. Pre\u010do v\u0161ak mnoh\u00ed z n\u00e1s, ktor\u00ed sa slov\u00ed\u010dka nau\u010d\u00edme, m\u00e1me ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m ich plynulo pou\u017ei\u0165 vo svojom rozpr\u00e1van\u00ed \u010di be\u017enej interakcii? Jednoducho si nevieme na ne spomen\u00fa\u0165, nenapadn\u00fa n\u00e1m v potrebnom \u010dase. Ocitli sme sa v nezvy\u010dajnej komunika\u010dnej situ\u00e1cii, v ktorej sa c\u00edtime neisto, t\u00e1peme, h\u013ead\u00e1me spr\u00e1vny v\u00fdraz a nie sme si ist\u00ed, \u010di naozaj hovor\u00edme to, \u010do hovori\u0165 chceme. Ke\u010f dospel\u00e9mu sp\u00f4sobuje akt\u00edvne pou\u017e\u00edvanie slovnej z\u00e1soby tak\u00e9to \u0165a\u017ekosti, ako potom m\u00f4\u017eeme o\u010dak\u00e1va\u0165 jej \u00faspe\u0161n\u00e9 osvojovanie si die\u0165a\u0165om? Obzvl\u00e1\u0161\u0165 ak ide o \u017eiaka, ktor\u00fd e\u0161te ani nevie \u010d\u00edta\u0165 a p\u00edsa\u0165 v materinskom jazyku. U\u010dite\u013e si v takomto pr\u00edpade \u2013 \u010di u\u017e v materskej, alebo z\u00e1kladnej \u0161kole \u2013 \u010dasto kladie ot\u00e1zku, ako deti nov\u00e9 slov\u00ed\u010dka nau\u010di\u0165, ke\u010f ide iba o \u00fastne prezentovanie a \u00fastny n\u00e1cvik. Ako u\u010di\u0165 slovn\u00fa z\u00e1sobu spo\u013eahlivo a z\u00e1rove\u0148 hravo, aby die\u0165a neza\u017e\u00edvalo obavy?<\/p>\n\n\n\n

AKO U\u010cI\u0164 SLOVN\u00da Z\u00c1SOBU \u2013 hravo a odborne?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Donaldson (1978)<\/a> vyslovil zauj\u00edmav\u00fa my\u0161lienku, \u017ee pre deti slov\u00e1 ve\u013ea neznamenaj\u00fa<\/strong>. Ak aj \u00e1no, tak m\u00f4\u017eu ma\u0165 v ich uva\u017eovan\u00ed in\u00fd zmysel, ktor\u00e9mu dospel\u00fd \u010dasto nerozumie. Die\u0165a\u0165u ani nenapadne tak\u00fdto postup: \u201eTeraz, ke\u010f viem slovk\u00e1, idem si ich posklada\u0165 dokopy, aby som mohol poveda\u0165 nejak\u00fa vetu alebo dokonca viac viet.\u201c U det\u00ed funguje opa\u010dn\u00fd proces osvojovania jazyka, nie cez jednotliv\u00e9 slov\u00e1. Deti si sk\u00f4r osvoja zvukov\u00fa str\u00e1nku slov (napr\u00edklad v pesni\u010dke) na z\u00e1klade po\u010dutia, ale nemusia im e\u0161te celkom rozumie\u0165. Po\u010dut\u00fa vetu, text alebo situ\u00e1ciu vn\u00edmaj\u00fa ako jeden celok (glob\u00e1lne vn\u00edmanie), v r\u00e1mci ktor\u00e9ho sa sna\u017eia pochopi\u0165 \u010do najviac jednotliv\u00fdch slov z kontextu<\/strong>. Nevad\u00ed im, ak nerozumej\u00fa ka\u017ed\u00e9mu slovu. Rady odhaduj\u00fa a dom\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa si v\u00fdznam slov. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9, \u017ee pri tejto \u010dinnosti aktivizuj\u00fa ako prv\u00e9 rozumov\u00e9 zru\u010dnosti a n\u00e1sledne rozv\u00edjaj\u00fa jazykov\u00e9 zru\u010dnosti. V\u00fdznam si kon\u0161truuj\u00fa a\u017e postupne. Potrebuj\u00fa preto slov\u00e1 po\u010du\u0165 \u010dasto, znovu a znovu (Vygotsky, 1987).<\/p>\n\n\n\n

Deti sa teda u\u010dia nov\u00e9 slov\u00e1 inak ne\u017e dospel\u00ed. Najsk\u00f4r si osvoja zvukov\u00fa str\u00e1nku slov (napr\u00edklad v pesni\u010dke) na z\u00e1klade po\u010dutia, hoci im nemusia ani celkom rozumie\u0165. V\u00fdznam si kon\u0161truuj\u00fa a\u017e postupne \u2013 s\u00favis\u00ed to s priebe\u017en\u00fdm osvojovan\u00edm slov e\u0161te aj v materinskom jazyku. Potrebuj\u00fa preto slov\u00e1 po\u010du\u0165 \u010dasto, znovu a znovu (B\u00e9re\u0161ov\u00e1, 2012<\/a>). Treba pritom da\u0165 pozor na v\u00fdu\u010dbu slov, ktor\u00e9 sa odli\u0161uj\u00fa pod\u013ea kult\u00farneho prostredia.

Najtypickej\u0161\u00edm sp\u00f4sobom, ak\u00fdm si \u017eiaci zaznamen\u00e1vaj\u00fa nov\u00e9 slov\u00e1, aby si ich mohli lep\u0161ie zapam\u00e4ta\u0165 a pr\u00edpadne doma (s rodi\u010dmi) zopakova\u0165, s\u00fa star\u00e9 zn\u00e1me \u201eslovn\u00ed\u010dky\u201c, kde v dvoch, pr\u00edpadne v troch st\u013apcoch \u017eiaci p\u00ed\u0161u postupne jedno za druh\u00fdm nov\u00e9 slovo najsk\u00f4r v cudzom jazyku a ved\u013ea jeho slovensk\u00fd ekvivalent (v angli\u010dtine b\u00fdva tret\u00ed st\u013apec vyhraden\u00fd pre v\u00fdslovnos\u0165, \u010dasto nespr\u00e1vne prep\u00edsan\u00fa \u2013 ako vidno v odstra\u0161uj\u00facom pr\u00edklade z praxe k \u00favodnej ot\u00e1zke pre \u0161tudentov). Tak\u00e1to line\u00e1rna forma prid\u00e1vania do zoznamu v\u017edy nov\u00fdch slov nie je v\u0161ak pre \u017eiakov najvhodnej\u0161ou alternat\u00edvou, nekop\u00edruje sp\u00f4sob n\u00e1\u0161ho zapam\u00e4t\u00e1vania si nov\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed \u2013 v zhlukoch (tzv. my\u0161lienkov\u00fdch map\u00e1ch) (Strakov\u00e1, 2011<\/a>). S v\u00e4\u010d\u0161\u00edm efektom si \u017eiaci zapam\u00e4taj\u00fa slovk\u00e1 v obr\u00e1zkov\u00fdch slovn\u00ed\u010dkoch, kde posp\u00e1jaj\u00fa slov\u00e1 s obr\u00e1zkami, alebo aj priamo prostredn\u00edctvom pojmov\u00fdch m\u00e1p.<\/p>\n\n\n\n

Pri v\u00fdu\u010dbe lexiky cudzieho jazyka v prv\u00fdch ro\u010dn\u00edkoch z\u00e1kladnej \u0161koly si treba uvedomi\u0165, \u017ee t\u00edto \u017eiaci \u201esi e\u0161te st\u00e1le buduj\u00fa slovn\u00fa z\u00e1sobu vo svojom materinskom jazyku\u201c (B\u00e9re\u0161ov\u00e1, 2012<\/a>, s. 28). Ak ide o pr\u00edbuzn\u00e9 jazyky, m\u00f4\u017ee to ma\u0165 dvojak\u00fd dopad na osvojovanie si nov\u00e9ho jazyka \u2013 m\u00f4\u017ee im t\u00e1 pr\u00edbuznos\u0165 pom\u00f4c\u0165, ale niekedy ide o \u201efalo\u0161n\u00fdch\u201c priate\u013eov medzi slovami, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobi\u0165 chyby v osvojen\u00ed \u010di u\u017e v\u00fdslovnosti alebo aj v\u00fdznamu slov (ang. slovo \u201edesert\u201c nie je dezert v sloven\u010dine). Samozrejme, existuj\u00fa aj rovnak\u00e9 slov\u00e1 (tzv. skuto\u010dn\u00ed priatelia) v oboch jazykoch (hotel).<\/p>\n\n\n\n

Ako si die\u0165a osvojuje nov\u00fa slovn\u00fa z\u00e1sobu? Jej prezent\u00e1ciou a nacvi\u010dovan\u00edm<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V r\u00e1mci prim\u00e1rnej eduk\u00e1cie sa \u017eiaci u\u010dia nov\u00fa slovn\u00fa z\u00e1sobu a gramatiku v prirodzenom kontexte cez po\u010d\u00favanie s porozumen\u00edm (piesn\u00ed, r\u00fdmova\u010diek, pr\u00edbehov). Je potrebn\u00e9 ich u\u010di\u0165 spolu (B\u00e9re\u0161ov\u00e1, 2016<\/a>, s. 45). Slovk\u00e1 by sa mali u\u010di\u0165 v ich lexik\u00e1lnych kombin\u00e1ci\u00e1ch, a to v kontexte bl\u00edzkom die\u0165a\u0165u.<\/p>\n\n\n\n

Prezent\u00e1cia novej slovnej z\u00e1soby<\/em><\/p>\n\n\n\n

Mlad\u0161\u00ed \u017eiaci sa prv\u00fdkr\u00e1t v triede oboznamuj\u00fa s nov\u00fdmi slovami t\u00fdm, \u017ee ich po\u010duj\u00fa bu\u010f od u\u010dite\u013ea, alebo z r\u00f4znych nahr\u00e1vok. Prezent\u00e1cia novej slovnej z\u00e1soby v ni\u017e\u0161\u00edch ro\u010dn\u00edkoch by mala prebieha\u0165 prirodzenou formou. Nejde o nejak\u00fa prezent\u00e1ciu zoznamu slov, ktor\u00e9 by si \u017eiaci mali nap\u00edsa\u0165 do slovn\u00ed\u010dka a doma sa nau\u010di\u0165. Nov\u00fa slovn\u00fa z\u00e1sobu si osvojuj\u00fa cez vhodn\u00e9 \u010dinnosti a v primeranom kontexte (situ\u00e1cia, obr\u00e1zky a pod). Pr\u00e1ve preto je v tejto f\u00e1ze d\u00f4le\u017eit\u00fd \u010do najintenz\u00edvnej\u0161\u00ed input \u2013 hovoren\u00fd prejav u\u010dite\u013ea, na ktor\u00fd \u017eiaci reaguj\u00fa pod\u013ea jeho TPR in\u0161trukci\u00ed, napr\u00edklad pohybom, gestikou, mimikou, cel\u00fdm telom. Najmlad\u0161\u00edch \u017eiakov k vyslovovaniu nov\u00fdch slov nahlas nen\u00fatime (re\u0161pektujeme tzv. tich\u00e9 obdobie). D\u00f4le\u017eit\u00e9 je, aby \u017eiaci boli v tejto f\u00e1ze motivovan\u00ed t\u00fdm, \u017ee si vytvoria s ka\u017ed\u00fdm slovom vlastn\u00fa asoci\u00e1ciu. T\u00e1 sa utv\u00e1ra v kontexte textu alebo situ\u00e1cie, a t\u00fdm sa rozv\u00edja asocia\u010dn\u00e9 myslenie \u017eiakov.<\/p>\n\n\n\n

Upev\u0148ovanie slovnej z\u00e1soby<\/em><\/p>\n\n\n\n

K hlasn\u00e9mu opakovaniu slov doch\u00e1dza, a\u017e ke\u010f sa deti c\u00edtia emocion\u00e1lne pripraven\u00e9 a nadobudli k u\u010dite\u013eovi i k nov\u00e9mu u\u010divu d\u00f4veru. Fixovanie v pam\u00e4ti nast\u00e1va pri viacn\u00e1sobn\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch \u201estretnutiach\u201c s t\u00fdmi ist\u00fdmi slovami, najm\u00e4 v nahr\u00e1vkach, pies\u0148ach, riekank\u00e1ch, b\u00e1sni\u010dk\u00e1ch, jednoduch\u00fdch in\u0161trukci\u00e1ch a pod. U mlad\u0161\u00edch \u017eiakov plat\u00ed, \u017ee tak, ako si r\u00fdchlo vedia nov\u00e9 slovo zapam\u00e4ta\u0165, tak ho vedia aj r\u00fdchlo zabudn\u00fa\u0165. Preto je v tomto veku nevyhnutn\u00e9 viacn\u00e1sobn\u00e9 opakovanie, op\u00e4\u0165 cez r\u00f4zne \u010dinnosti. Nezab\u00fadajme, \u017ee opakovanie mus\u00ed by\u0165 zmyslupln\u00e9, preto overujeme, \u010di textu, v ktorom sa slovo vyskytuje, \u017eiak rozumie.<\/p>\n\n\n\n

Princ\u00edpy u\u010denia sa slovnej z\u00e1soby v mlad\u0161om \u0161kolskom veku<\/strong> (B\u00e9re\u0161ov\u00e1, 2016<\/a>, s. 45-59):<\/p>\n\n\n\n