{"id":767,"date":"2024-09-06T07:38:08","date_gmt":"2024-09-06T07:38:08","guid":{"rendered":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/?page_id=767"},"modified":"2025-01-07T20:22:59","modified_gmt":"2025-01-07T20:22:59","slug":"gramatiku","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/gramatiku\/","title":{"rendered":"gramatiku"},"content":{"rendered":"\n

jazyky hravo<\/a> \u2013 ako u\u010di\u0165<\/a> – gramatiku<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

U\u010di\u0165 gramatiku die\u0165a mlad\u0161ieho \u0161kolsk\u00e9ho veku<\/strong> znamen\u00e1 vies\u0165 ho k osvojovaniu gramatick\u00fdch javov v kontexte konkr\u00e9tnych komunika\u010dn\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed \u2013 teda nie teoreticky, abstraktne, oddelene od zmysluplnej komunik\u00e1cie. Proces osvojovania si gramatick\u00fdch javov \u017eiakmi v tomto veku sa nel\u00ed\u0161i od procesu osvojovania si slovnej z\u00e1soby. \u201eVysvet\u013eovanie gramatick\u00fdch pravidiel a \u0161trukt\u00far mlad\u0161\u00edm \u017eiakom je ne\u017eiaduce\u201c (pozri \u0160t\u00e1tny vzdel\u00e1vac\u00ed program<\/a> pre z\u00e1kladn\u00e9 vzdel\u00e1vanie, 2023).<\/p>\n\n\n\n

\u017diaci v mlad\u0161om \u0161kolskom veku si osvojuj\u00fa gramatiku inak ne\u017e dospel\u00ed. Dospel\u00ed sa u\u010dia logick\u00fdm myslen\u00edm, dedukt\u00edvne. Deti sa u\u010dia vlastn\u00fdm objavovan\u00edm a vyvodzovan\u00edm si pravidiel, integrovanie, spolu so slovami. U\u010dia sa vo f\u00e1zach \u2013 nie\u010do je nov\u00e1 gramatika, pr\u00e1ve osvojovan\u00e1, a nie\u010do si u\u017e osvojili. Potrebuj\u00fa v\u0161ak na to mno\u017estvo \u00faloh, v ktor\u00fdch si m\u00f4\u017eu overova\u0165 svoje hypot\u00e9zy. U\u010dia cez re\u00e1lne predmety, obr\u00e1zky, karty so slovami (flashcards), dramatiz\u00e1cia, piesne) (B\u00e9re\u0161ov\u00e1, 2016<\/a>).<\/p>\n\n\n\n

AKO U\u010cI\u0164 GRAMATIKU \u2013 odborne a hravo<\/strong>?<\/p>\n\n\n\n

Na hodin\u00e1ch cudzieho jazyka s mlad\u0161\u00edmi \u017eiakmi nie je \u00fa\u010deln\u00e9 vyu\u010dova\u0165 gramatiku priamo, met\u00f3dou odovzd\u00e1vania gramatick\u00fdch pou\u010diek a vysvet\u013eovan\u00edm. \u017diak sa spravidla nestretne v komunikat\u00edvnej v\u00fdu\u010dbe jazyka s izolovanou, \u201e\u010distou\u201c gramatickou formou. Stret\u00e1va sa s \u0148ou v podobe inej, komplexnej\u0161ej v\u00fdzvy, v ktorej je gramatick\u00e1 forma s\u00fa\u010das\u0165ou zmyslupln\u00e9ho kontextu. Gramatick\u00e1 \u0161trukt\u00fara sa v \u0148om objavuje s\u00fa\u010dasne s novou alebo u\u017e poznanou slovnou z\u00e1sobou.<\/p>\n\n\n\n

Aj gramatiku mo\u017eno u\u010di\u0165 hravo \u2013 cez aktivity <\/strong>primeran\u00e9 veku<\/a> \u017eiakov \u2013 a z\u00e1rove\u0148 odborne, pri\u010dom odborn\u00fd pr\u00edstup u\u010dite\u013ea sa neprejavuje jeho schopnos\u0165ou teoreticky vysvet\u013eova\u0165 gramatick\u00fa formu, ale t\u00fdm, \u017ee t\u00fato gramatick\u00fa formu u\u010d\u00ed v r\u00e1mci komplexnej\u0161ej komunika\u010dnej v\u00fdzvy \u010di \u00falohy. Gramatick\u00e1 forma nie je hlavn\u00fdm cie\u013eom, ale s\u00fa\u010das\u0165ou zmysluplnej komunik\u00e1cie. Objavuje sa v nej s\u00fa\u010dasne s novou alebo u\u017e poznanou slovnou z\u00e1sobou.<\/p>\n\n\n\n

Mlad\u0161\u00ed \u017eiaci by sa mali u\u010di\u0165 gramatiku v kontexte r\u00f4znych dial\u00f3gov, piesn\u00ed, pr\u00edbehov<\/strong>, pou\u017e\u00edvan\u00edm primeran\u00fdch didaktick\u00fdch met\u00f3d. Nemali by sa ju u\u010di\u0165 u\u010dite\u013eov\u00fdm vysvet\u013eovan\u00edm gramatick\u00fdch pravidiel, ale \u010dinnos\u0165ami. Tie nie s\u00fa v prvom rade nasmerovan\u00e9 na gramatiku, ale na oboznamovanie sa s jazykom, z\u00edskavanie prv\u00fdch sk\u00fasenosti s prv\u00fdmi slovami v cie\u013eovom jazyku. Teoretick\u00e9 vysvet\u013eovanie oslabuje ich motiv\u00e1ciu a rados\u0165 z objavovania nov\u00e9ho jazyka. Naopak, z pr\u00edjemn\u00fdch aktiv\u00edt vydedukuj\u00fa v\u00fdznam gramatick\u00fdch \u0161trukt\u00far (B\u00e9re\u0161ov\u00e1, 2012<\/a>).<\/p>\n\n\n\n

Napriek tomu, \u017ee sa o gramatick\u00fdch pravidl\u00e1ch v prv\u00fdch ro\u010dn\u00edkoch na hodin\u00e1ch v podstate nehovor\u00ed, \u017eiak m\u00f4\u017ee by\u0165 v pr\u00edslu\u0161nej gramatike dobre zorientovan\u00fd a pou\u017e\u00edva\u0165 gramaticky korektn\u00fd jazyk, preto\u017ee si spr\u00e1vne gramatick\u00e9 formy osvojuje podvedome na z\u00e1klade po\u010d\u00favania a n\u00e1cviku hovorenia.<\/p>\n\n\n\n

V minulosti prevl\u00e1dala v\u00fdu\u010dba jazyka orientovan\u00e1 na gramatiku, na gramatick\u00e9 \u0161trukt\u00fary. Pozna\u0165 jazyk sa rovnalo pozna\u0165 gramatick\u00fd syst\u00e9m dan\u00e9ho jazyka. Vyu\u010dova\u0165 jazyk sa rovnalo u\u010di\u0165 gramatiku, pou\u017e\u00edvala sa met\u00f3da tzv. gramatick\u00e9ho prekladu). Tento n\u00e1zor ovl\u00e1dal v\u00fdu\u010dbu jazykov cel\u00e9 storo\u010dia, ba niektor\u00ed u\u010ditelia \u2013 najm\u00e4 autorit\u00e1rskeho typu \u2013 preferuj\u00fa v\u00fdu\u010dbu jazyka s d\u00f4razom na gramatiku dodnes, a to hne\u010f z nieko\u013ek\u00fdch d\u00f4vodov: Je to pomerne spo\u013eahliv\u00fd n\u00e1stroj ovl\u00e1dania \u017eiakov a procesov v triede. Umo\u017e\u0148uje n\u00e1stoji\u0165 na presnosti a d\u00f4raze na chyb\u00e1ch. V\u00fdsledky \u017eiakov sa daj\u00fa \u013eahko otestova\u0165. Tento pr\u00edstup zanedb\u00e1val \u00fa\u010del u\u010denia sa jazyka: Jazyk (sa) u\u010d\u00edme preto, aby sme v \u0148om dok\u00e1zali komunikova\u0165.<\/strong> A pr\u00e1ve touto my\u0161lienkou a zacielen\u00edm v\u00fdu\u010dby cudzieho jazyka na komunika\u010dn\u00fa kompetenciu od\u0161tartoval Widdowson (1978)<\/a> obrovsk\u00e9 zmeny v lingvodidaktike.<\/p>\n\n\n\n

Zmeny v \u017eivote priniesli zmeny v pou\u017e\u00edvan\u00ed jazyka. Globaliz\u00e1cia, mobilita, D. T. at\u010f. vy\u00fastili do zmenen\u00e9ho pou\u017e\u00edvania jazyka, v ktorom sa spochyb\u0148uje dominancia presnosti (accuracy<\/em>) a presadzuje sa viac dominancia plynulosti (fluency<\/em>). Za\u010diatkom 21. storo\u010dia sa do popredia dost\u00e1va pr\u00edstup zalo\u017een\u00fd na kompetenci\u00e1ch, ktor\u00fd sa zameriava na rozv\u00edjanie komunika\u010dn\u00fdch jazykov\u00fdch zru\u010dnost\u00ed. Tento trend zatla\u010dil d\u00f4raz na \u201evedomosti o jazyku\u201c (t. j. ovl\u00e1danie a objas\u0148ovanie gramatick\u00fdch pravidiel bez zmyslupln\u00e9ho komunika\u010dn\u00e9ho kontextu) e\u0161te viac do \u00fazadia. Rozdiel v oboch pr\u00edstupoch vyjadruje nasleduj\u00faca tabu\u013eka:<\/p>\n\n\n\n

V\u00fdu\u010dba gramatiky jazyka orientovan\u00e1 na formu<\/strong><\/strong><\/td>V\u00fdu\u010dba gramatiky na z\u00e1klade kompetenci\u00ed<\/strong><\/strong><\/td><\/tr>
Gramatiku sa m\u00e1 \u017eiak nau\u010di\u0165.<\/td>Gramatiku si m\u00e1 \u017eiak osvoji\u0165 (podvedome).<\/td><\/tr>
Pravidl\u00e1 uk\u00e1\u017ee a vysvetl\u00ed u\u010dite\u013e.<\/td>Pravidl\u00e1 a ich pou\u017eitie objavia \u017eiaci sami.<\/td><\/tr>
Pravidl\u00e1 treba pochopi\u0165.<\/td>Pravidl\u00e1 treba odpozorova\u0165, vn\u00edma\u0165.<\/td><\/tr>
Na ka\u017ed\u00fd nov\u00fd gramatick\u00fd jav treba \u0161pecificky pouk\u00e1za\u0165.<\/td>Nov\u00e9 gramatick\u00e9 javy je potrebn\u00e9 predstavi\u0165 v kontexte.<\/td><\/tr>
Prv, ne\u017e s\u00fa nov\u00e9 gramatick\u00e9 javy pou\u017eit\u00e9 vo vet\u00e1ch, treba ich zautomatizova\u0165.<\/td>Nov\u00e9 gramatick\u00e9 javy je potrebn\u00e9 nacvi\u010di\u0165 v kontexte.<\/td><\/tr>
V\u0161etky gramatick\u00e9 chyby je potrebn\u00e9 opravi\u0165.<\/td>Nie je potrebn\u00e9 opravi\u0165 v\u0161etky gramatick\u00e9 chyby.<\/td><\/tr>
Presnos\u0165 jazyka je d\u00f4le\u017eitej\u0161ia ne\u017e plynulos\u0165. K\u00fdm \u017eiaci robia chyby v gramatike, nemali by dost\u00e1va\u0165 \u00falohy produkova\u0165 re\u010d (samostatne p\u00edsa\u0165 a rozpr\u00e1va\u0165).<\/td>Plynulos\u0165 je d\u00f4le\u017eitej\u0161ia ne\u017e presnos\u0165. \u017diaci maj\u00fa pr\u00e1vo robi\u0165 po\u010das rozpr\u00e1vania a p\u00edsania chyby.<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n\n\n\n

Pod\u013ea Lojovej (2015) <\/a>e\u0161te v roku 2015 prevl\u00e1dali v \u0161kol\u00e1ch v SR \u201etradi\u010dn\u00e9 vyu\u010dovacie pr\u00edstupy zameran\u00e9 na akumulovanie vedomost\u00ed a memorovanie pravidiel namiesto rozv\u00edjania zru\u010dnost\u00ed a kompetenci\u00ed, analytick\u00e9ho myslenia a schopnost\u00ed pou\u017e\u00edva\u0165 nau\u010den\u00e9 vedomosti\u201c (2015, s. 29). S t\u00fdmto nelichotiv\u00fdm stavom s\u00favis\u00ed aj fakt, \u017ee napr\u00edklad u\u017e tretiaci sa za\u010d\u00ednaj\u00fa u\u010di\u0165 deklarat\u00edvne gramatick\u00e9 pravidl\u00e1. \u017diaci sa ich u\u010dia naspam\u00e4\u0165 bez toho, aby o nich samostatne prem\u00fd\u0161\u013eali, analyzovali a pochopili ich.<\/p>\n\n\n\n

Na hodin\u00e1ch cudzieho jazyka s mlad\u0161\u00edmi \u017eiakmi nie je \u00fa\u010deln\u00e9 vyu\u010dova\u0165 gramatiku priamo, met\u00f3dou odovzd\u00e1vania gramatick\u00fdch pou\u010diek a vysvet\u013eovan\u00edm. \u017diak sa spravidla nestretne v komunika\u010dnej v\u00fdu\u010dbe jazyka s izolovanou, \u201e\u010distou\u201c gramatickou formou. Stret\u00e1va sa s \u0148ou v podobe inej, komplexnej\u0161ej v\u00fdzvy, v ktorej je gramatick\u00e1 forma s\u00fa\u010das\u0165ou zmyslupln\u00e9ho kontextu. Gramatick\u00e1 \u0161trukt\u00fara sa v \u0148om objavuje s\u00fa\u010dasne s novou alebo u\u017e poznanou slovnou z\u00e1sobou.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Predch\u00e1dzaj\u00faci<\/a><\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161\u00ed<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

jazyky hravo \u2013 ako u\u010di\u0165 – gramatiku U\u010di\u0165 gramatiku die\u0165a mlad\u0161ieho \u0161kolsk\u00e9ho veku znamen\u00e1 vies\u0165 ho k osvojovaniu gramatick\u00fdch javov v kontexte konkr\u00e9tnych komunika\u010dn\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed \u2013 teda nie teoreticky, abstraktne, oddelene od zmysluplnej komunik\u00e1cie. Proces osvojovania si gramatick\u00fdch javov \u017eiakmi v tomto veku sa nel\u00ed\u0161i od procesu osvojovania si slovnej z\u00e1soby. \u201eVysvet\u013eovanie gramatick\u00fdch pravidiel a… \u010c\u00edta\u0165 viac »gramatiku<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","footnotes":""},"class_list":["post-767","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/767","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=767"}],"version-history":[{"count":25,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/767\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2383,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/767\/revisions\/2383"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=767"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}