{"id":954,"date":"2024-09-25T05:26:11","date_gmt":"2024-09-25T05:26:11","guid":{"rendered":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/?page_id=954"},"modified":"2025-01-07T20:01:33","modified_gmt":"2025-01-07T20:01:33","slug":"ako-nacvicovat","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/ako-nacvicovat\/","title":{"rendered":"n\u00e1cvik"},"content":{"rendered":"\n

jazyky hravo<\/a> \u2013 ako u\u010di\u0165<\/a> \u2013 v\u00fdslovnos\u0165<\/a> – n\u00e1cvik<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

N\u00e1cvik v\u00fdslovnosti <\/strong>zah\u0155\u0148a nau\u010di\u0165 \u017eiakov 1. vn\u00edma\u0165 nov\u00e9 zvuky (hl\u00e1sky), slov\u00e1 a inform\u00e1cie vo vet\u00e1ch v cudzom jazyku, 2. imitova\u0165 spr\u00e1vnu v\u00fdslovnos\u0165 jednotliv\u00fdch hl\u00e1sok (ak\u00e9 zvuky ich predstavuj\u00fa), ako aj v\u00fdslovnos\u0165 a inton\u00e1ciu slov (na ktorej slabike je pr\u00edzvuk) a viet (na ktorom slove je vetn\u00fd d\u00f4raz, ak\u00e1 je mel\u00f3dia vety). Nevyhnutn\u00e9 je cielen\u00e9 tr\u00e9novanie v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto s\u00fa\u010dast\u00ed v\u00fdslovnosti, preto je vhodn\u00e9 v aktivit\u00e1ch sp\u00e1ja\u0165 rytmizovan\u00fd pohyb, tlieskanie, farebn\u00e9 ozna\u010dovanie (Lojov\u00e1, Strakov\u00e1, 2012). Deti sa u\u010dia re\u010d napodob\u0148ovan\u00edm, tak je to i v pr\u00edpade zvukov a mel\u00f3di\u00ed. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je, aby si u\u010ditelia v prim\u00e1rnom cudzojazy\u010dnom vzdel\u00e1van\u00ed uvedomili d\u00f4le\u017eitos\u0165 n\u00e1cviku spr\u00e1vnej v\u00fdslovnosti a inton\u00e1cie hne\u010f od za\u010diatku v\u00fdu\u010dby jazyka, a aby boli pripraven\u00ed nacvi\u010dova\u0165 ju r\u00f4znorod\u00fdm sp\u00f4sobom.<\/p>\n\n\n\n

Zru\u010dnos\u0165 po\u010d\u00favania s porozumen\u00edm sa rozv\u00edja u \u017eiakov ako prv\u00e1. Ak sa na hodine pou\u017e\u00edva cudz\u00ed jazyk v \u010do najvy\u0161\u0161ej mo\u017enej miere, potom m\u00e1 die\u0165a neust\u00e1lu mo\u017enos\u0165 osvoji\u0165 si v\u00fdslovnos\u0165 cudzieho jazyka. Ka\u017edodenn\u00e9 hlasn\u00e9 opakovanie jazykov\u00fdch prvkov si die\u0165a pam\u00e4t\u00e1 a osvoj\u00ed si zvukov\u00fa podobu jazyka, jeho melodickos\u0165, rytmus a inton\u00e1ciu re\u010di. Inton\u00e1cia v u\u010dite\u013eovom prejave je pre die\u0165a nosite\u013eom ur\u010dit\u00e9ho v\u00fdznamov\u00e9ho odkazu a z\u00e1rove\u0148 ur\u010ditej inform\u00e1cie o funkcii re\u010di. Inton\u00e1cia re\u010di je nosite\u013eom v\u00fdznamu pre die\u0165a. Zo st\u00fapaj\u00facej alebo z klesaj\u00facej inton\u00e1cie die\u0165a ihne\u010f ch\u00e1pe, \u010di ide o ot\u00e1zku, prosbu, pr\u00edkaz alebo oznam. Na z\u00e1klade toho bude aj reagova\u0165. Inton\u00e1cii v cudzom jazyku je potrebn\u00e9 venova\u0165 pozornos\u0165 najm\u00e4 preto, lebo v r\u00f4znych jazykoch sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa r\u00f4zne sp\u00f4soby inton\u00e1cie, ktor\u00e9 maj\u00fa v\u00fdznamotvorn\u00fa funkciu.<\/p>\n\n\n\n

Zaznamen\u00e1vanie zvukovej roviny re\u010di sa u det\u00ed uskuto\u010d\u0148uje postupne. Die\u0165a vn\u00edma re\u010d najsk\u00f4r glob\u00e1lne \u2013 cel\u00fa vetu (inton\u00e1ciu, artikul\u00e1ciu), nesk\u00f4r v\u00fdslovnos\u0165 jednotliv\u00fdch slov a napokon jednotliv\u00fdch hl\u00e1sok. Prv ne\u017e je schopn\u00e9 vn\u00edma\u0165 v\u00fdslovnos\u0165 jednotliv\u00fdch hl\u00e1sok, je vhodn\u00e9 s\u00fastredi\u0165 sa na v\u00fdslovnos\u0165 slab\u00edk. Najm\u00e4 preto, lebo medzi jazykmi existuj\u00fa rozdiely v tom, ako sa ur\u010duj\u00fa slabiky. Napr\u00edklad v angli\u010dtine s\u00fa \u010dasto slabikotvorn\u00e9 nielen samohl\u00e1sky, ale aj spoluhl\u00e1sky, a treba u\u010di\u0165 ich v\u00fdslovnos\u0165 (v slove \u201elittle\u201c s\u00edce nevyslov\u00edme koncov\u00e9 -e, ale -l je slabikotvorn\u00e9). Ide o f\u00e1zu, v ktorej die\u0165a sluchom a artikula\u010dne rozli\u0161uje jednotliv\u00e9 hl\u00e1sky v\u00fdpovede u\u017e izolovane (tzv. f\u00e1za fonematick\u00e9ho uvedomovania).<\/p>\n\n\n\n

Ak\u00fdmi postupmi a aktivitami u\u010di\u0165 deti spr\u00e1vne vyslovova\u0165 v cudzom jazyku?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

\u017diaci m\u00f4\u017eu z\u00edska\u0165 vedomosti o v\u00fdslovnosti dvojak\u00fdm sp\u00f4sobom: bu\u010f z\u00e1\u017eitkovo a prirodzen\u00fdm sp\u00f4sobom prostredn\u00edctvom hry, v ktorej po\u010d\u00fava re\u010d u\u010dite\u013ea, alebo technick\u00fdm n\u00e1cvikom v\u00fdslovnosti v re\u010dov\u00fdch cvi\u010deniach. U\u010dite\u013e nesie ve\u013ek\u00fa zodpovednos\u0165 za to, ak\u00fd jazykov\u00fd model pre \u017eiakov predstavuje, ke\u010f\u017ee sa m\u00f4\u017ee sta\u0165, \u017ee dlh\u0161ie obdobie po ukon\u010den\u00ed \u0161koly nebud\u00fa ma\u0165 pr\u00edle\u017eitos\u0165 komunikova\u0165 s niek\u00fdm v tomto cudzom jazyku. V\u00fdslovnos\u0165 u\u010dite\u013ea m\u00e1 re\u0161pektova\u0165 nasledovn\u00e9 krit\u00e9ri\u00e1<\/strong>:<\/p>\n\n\n\n

\u2022 pou\u017e\u00edva\u0165 prirodzen\u00e9 tempo re\u010di;
\u2022 inton\u00e1cia vety a rytmus slov maj\u00fa v\u00fdrazne napodob\u0148ova\u0165 mel\u00f3diu re\u010di roden\u00fdch hovoriacich;
\u2022 \u010do najdokonalej\u0161ie artikulova\u0165, teda vyslovova\u0165 jednotliv\u00e9 hl\u00e1sky.<\/p>\n\n\n\n

Naplni\u0165 tieto n\u00e1ro\u010dn\u00e9 krit\u00e9ri\u00e1 vy\u017eaduje od u\u010dite\u013ea uvedomelos\u0165 a s\u00fastredenos\u0165. V nefonetick\u00fdch jazykoch, v ktor\u00fdch je pravopis slov odli\u0161n\u00fd od v\u00fdslovnosti, je nevyhnutn\u00e9 ovl\u00e1da\u0165 oboje \u2013 pravopis aj v\u00fdslovnos\u0165. Napr\u00edklad v angli\u010dtine je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby si u\u010dite\u013e kontroloval v slovn\u00edku (teraz u\u017e elektronickom s hlasovou uk\u00e1\u017ekou), \u010di slovo vyslovuje spr\u00e1vne, \u010di d\u00e1va pr\u00edzvuk v slove na spr\u00e1vne miesto (lebo aj pr\u00edzvuk men\u00ed v\u00fdznam slova \u2013 napr\u00edklad odli\u0161uje sa n\u00edm slovn\u00fd druh rovnako p\u00edsan\u00e9ho slova) a \u010di vie spr\u00e1vne vyslovova\u0165 samohl\u00e1sky. M\u00f4\u017ee sa sta\u0165, \u017ee aj v trivi\u00e1lnych a \u010dasto pou\u017e\u00edvan\u00fdch slov\u00e1ch sa vyskytuje chybn\u00e1 v\u00fdslovnos\u0165. Napr\u00edklad pri v\u00fdu\u010dbe detskej piesne London bridge is falling down sa hne\u010f v prvej vete m\u00f4\u017ee sta\u0165, \u017ee slovo London nevyslov\u00edme spr\u00e1vne anglicky a v slove \u201efalling\u201c nevieme spr\u00e1vne vyslovi\u0165 dvojicu spoluhl\u00e1sok \u2013ng. Pri pr\u00edprave na hodinu by si mal u\u010dite\u013e najsk\u00f4r vypo\u010du\u0165 audio verziu danej piesne. Samozrejme, internet je v\u00fddatn\u00fdm zdrojom a pomocou vo v\u00fdu\u010dbe mnoh\u00fdch detsk\u00fdch piesn\u00ed a detsk\u00fdch \u201ejazz chantov\u201c (odpor\u00fa\u010danou pom\u00f4ckou v angli\u010dtine je napr\u00edklad Mother Goose Jazz Chants od Carolyn Graham), v ktor\u00fdch sa rytmicky opakuj\u00fa dookola rovnak\u00e9 \u010di podobn\u00e9 v\u00fdrazy. Deti miluj\u00fa dlh\u00e9 piesne (Holt, 1983) s opakuj\u00facimi sa \u010das\u0165ami, a najviac tak\u00e9, do ktor\u00fdch m\u00f4\u017eu postupne vklada\u0165 vlastn\u00e9 slov\u00e1. To u\u010dite\u013eovi priamo poskytuje n\u00e1vod, ako spr\u00e1vne a opakovane nacvi\u010dova\u0165 v\u00fdslovnos\u0165.<\/p>\n\n\n\n

U\u010dite\u013e m\u00e1 ve\u013ea mo\u017enost\u00ed, ako z\u00e1\u017eitkovo<\/a> vyu\u010dova\u0165 a nacvi\u010dova\u0165 s de\u0165mi spr\u00e1vnu v\u00fdslovnos\u0165. Lojov\u00e1 a Strakov\u00e1 (2012)<\/a> odpor\u00fa\u010daj\u00fa na n\u00e1cvik pr\u00edzvuku vyu\u017e\u00edva\u0165 pohyb det\u00ed, pri d\u00f4raze na rytmus pou\u017e\u00edva\u0165 tlieskanie a z\u00e1rove\u0148 vizu\u00e1lne podpori\u0165 farebn\u00fdm vyzna\u010den\u00edm v texte. Mel\u00f3diu si \u017eiaci osvojuj\u00fa, ke\u010f prirodzene napodob\u0148uj\u00fa re\u010d u\u010dite\u013ea alebo nahr\u00e1vky.<\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161ie n\u00e1mety na \u010dinnosti a hry pri n\u00e1cviku v\u00fdslovnosti:<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Po\u010das \u010d\u00edtania rozpr\u00e1vky alebo b\u00e1sni\u010dky u\u010dite\u013eom deti tlieskan\u00edm \u010di dupan\u00edm sprev\u00e1dzaj\u00fa rytmus<\/strong> danej b\u00e1sni\u010dky a rozpr\u00e1vky. Prostredn\u00edctvom rytmizovania u nich z\u00e1rove\u0148 doch\u00e1dza k uvedomovaniu si a spozn\u00e1vaniu pr\u00edzvu\u010dn\u00fdch a nepr\u00edzvu\u010dn\u00fdch slab\u00edk v slov\u00e1ch. B\u00e1sne s\u00fa v\u010faka rytmizovanej forme najlep\u0161\u00edm prostriedkom na re\u010dov\u00e9 cvi\u010denia. Hru \u201erytmick\u00e1 stopa<\/strong>\u201c m\u00f4\u017eu hra\u0165 dve skupiny det\u00ed. Jedna skupina dostane kr\u00e1tku \u010das\u0165 z b\u00e1sne alebo \u010das\u0165 jej vety a druh\u00e1 skupina dostane \u201enoty rytmickej stopy\u201c. S\u00fa to ve\u013ek\u00e9 kocky, kruhy alebo obr\u00e1zky predstavuj\u00face pr\u00edzvu\u010dn\u00e9 hl\u00e1sky a mal\u00e9 zas nepr\u00edzvu\u010dn\u00e9. \u00dalohou det\u00ed je, aby sa na\u0161li pr\u00edslu\u0161n\u00e9 dvojice z oboch skup\u00edn, ktor\u00e9 umiestnia ved\u013ea vety spr\u00e1vne noty rytmu. Tieto \u00falohy m\u00f4\u017eeme u\u013eah\u010di\u0165 t\u00fdm, \u017ee \u2018noty\u2019 bud\u00fa s\u00favisie\u0165 s t\u00e9mou b\u00e1sni\u010dky. Ak je napr\u00edklad b\u00e1se\u0148 o ma\u010dk\u00e1ch, tak pr\u00edzvu\u010dn\u00fa a nepr\u00edzvu\u010dn\u00fa slabiku vyjadrujeme ve\u013ekou a malou ma\u010dkou a pod. (pozri b\u00e1se\u0148 Cats sleep anywhere od E. Farjeonovej a ilustr\u00e1torky M. P. Jenkinsonovej, 1990.<\/p>\n\n\n\n

V\u00fdslovnos\u0165 b\u00e1sni\u010diek s r\u00fdmami mo\u017eno vynikaj\u00faco nacvi\u010dova\u0165 prostredn\u00edctvom tzv. fonetickej hry na pam\u00e4\u0165.<\/strong> Napr\u00edklad v angli\u010dtine pou\u017ei\u0165 b\u00e1se\u0148 Baa baa black sheep. U\u010dite\u013e pripne na tabu\u013eu 12 karti\u010diek rovnakej ve\u013ekosti p\u00edsanou stranou smerom k tabuli. Na karti\u010dk\u00e1ch s\u00fa slov\u00e1 nielen z tejto b\u00e1sne, ale aj in\u00e9 slov\u00e1, ktor\u00e9 sa zvukovo zhoduj\u00fa so slovami z b\u00e1sne (napr\u00edklad sheep \u2013 deep). E\u0161te lep\u0161ie je, ak sa v samotnej b\u00e1sni nach\u00e1dzaj\u00fa slovn\u00e9 p\u00e1rov\u00e9 r\u00fdmy so zvukovou zhodou (v angli\u010dtine napr\u00edklad dame \u2013 lane). \u017diaci postupne po jednom odkr\u00fdvaj\u00fa karti\u010dky a maj\u00fa vyslovi\u0165 slovo, ktor\u00e9 si zapam\u00e4tali (pr\u00edpadne urobi\u0165 hru podobn\u00fa pexesu). \u017diaci sa pok\u00fa\u0161aj\u00fa sp\u00e1ja\u0165 r\u00fdmuj\u00face sa slov\u00e1, vytv\u00e1raj\u00fa vlastn\u00fa hypot\u00e9zu, ako asi bud\u00fa v b\u00e1sni\u010dke znie\u0165. A\u017e n\u00e1sledne im b\u00e1se\u0148 u\u010dite\u013e zarecituje, aby mohli porovna\u0165 svoje predpoklady v\u00fdslovnosti so znen\u00edm b\u00e1sne, a vn\u00edma\u0165 jej inton\u00e1ciu a rytmus vcelku.<\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161ia hra (vhodn\u00e1 pre v\u00fdu\u010dbu anglick\u00e9ho jazyka, ktor\u00e1 trv\u00e1 iba 1-2 min\u00faty, je n\u00e1cvik tzv. \u201eminim\u00e1lne odli\u0161n\u00fdch slovn\u00fdch p\u00e1rov\u201c<\/strong>. V ka\u017edom jazyku s\u00fa slov\u00e1, ktor\u00e9 sa odli\u0161uj\u00fa od seba iba v jednej hl\u00e1ske. U\u010dite\u013e hovor\u00ed slov\u00e1 v r\u00f4znom porad\u00ed. \u00dalohou \u017eiakov je rozl\u00ed\u0161i\u0165 slov\u00e1, ktor\u00e9 s\u00fa si ve\u013emi podobn\u00e9. Napr\u00edklad v angli\u010dtine: think\/sink, sing\/thing, bad\/bed at\u010f. M\u00f4\u017eu to hra\u0165 ako bingo. D\u00e1vaj\u00fa ve\u013ek\u00fd pozor na to, ak\u00fa hl\u00e1sku v slove u\u010dite\u013e vyslov\u00ed a toto slovo ozna\u010dia na bingo kart\u00e1ch. Ve\u013emi r\u00fdchlo sa uk\u00e1\u017ee, \u010di skuto\u010dne zachytili slovo kon\u010diace napr\u00edklad v angli\u010dtine na znel\u00fa alebo neznel\u00fa spoluhl\u00e1sku. Inou alternat\u00edvou je hra pexeso, ktor\u00fa m\u00f4\u017ee u\u010dite\u013e vytvori\u0165 z minim\u00e1lnych slovn\u00fdch p\u00e1rov. Na to, aby si \u017eiaci osvojili t\u00fato rozli\u0161ovaciu schopnos\u0165 fonematick\u00e9ho uvedomovania, potrebuj\u00fa prejs\u0165 viacer\u00fdmi cvi\u010deniami, n\u00e1cvikom. Na n\u00e1cvik v\u00fdslovnosti hl\u00e1sok s\u00fa ve\u013emi vhodn\u00e9 r\u00f4zne jazykolamy a alitera\u010dn\u00e9 cvi\u010denia (zameran\u00e9 na rovnak\u00fa poz\u00edciu hl\u00e1sok v slov\u00e1ch, napr\u00edklad prv\u00e1 hl\u00e1ska je rovnak\u00e1 vo v\u0161etk\u00fdch slov\u00e1ch). \u017diaci sa ve\u013emi radi z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa na tak\u00fdchto \u00faloh\u00e1ch, ke\u010f im d\u00e1me pr\u00edklad: two tired tigers, four funny foxes, six sick snakes a in\u00e9 e\u0161te n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie jazykolamy.<\/p>\n\n\n\n

Mno\u017estvo podnetov na modelovanie a n\u00e1cvik v\u00fdslovnosti <\/strong>u mlad\u0161\u00edch \u017eiakoch uv\u00e1dza B\u00e9re\u0161ov\u00e1 (2012<\/a>, s. 22-28)<\/p>\n\n\n\n