{"id":963,"date":"2024-09-25T05:27:16","date_gmt":"2024-09-25T05:27:16","guid":{"rendered":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/?page_id=963"},"modified":"2025-01-07T20:25:12","modified_gmt":"2025-01-07T20:25:12","slug":"aktivitami","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/aktivitami\/","title":{"rendered":"aktivitami"},"content":{"rendered":"\n

jazyky hravo<\/a> \u2013 ako u\u010di\u0165<\/a> \u2013 gramatiku<\/a> \u2013 aktivitami<\/p>\n\n\n\n

Komunikat\u00edvny sp\u00f4sob v\u00fdu\u010dby gramatiky mlad\u0161\u00edch \u017eiakov<\/strong> sa deje cez \u00falohy zameran\u00e9 na vykon\u00e1vanie ur\u010ditej \u010dinnosti.<\/strong> To je skuto\u010dn\u00e9 uplatnenie my\u0161lienky \u010dinnostn\u00e9ho pr\u00edstupu. V\u00e4\u010d\u0161ina \u017eiakov v tomto veku nepotrebuje nejak\u00e9 n\u00e1ro\u010dn\u00e9 didaktick\u00e9 prostriedky, ale r\u00f4zne jazykov\u00e9 \u00falohy, prostredn\u00edctvom ktor\u00fdch si postupne osvoja z\u00e1kladn\u00e9 gramatick\u00e9 pravidl\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

Jednou z t\u00fdch najjednoduch\u0161\u00edch \u00faloh je, aby \u017eiaci pre\u010d\u00edtali pomerne dlh\u00fa vetu<\/strong>, ktor\u00fa dostan\u00fa ako s\u00favisl\u00fd rad slov bez medzie<\/strong>r medzi nimi. M\u00f4\u017ee by\u0165 nap\u00edsan\u00e1 na celej tabuli alebo na dlhom p\u00e1se papiera, ktor\u00fd je vidite\u013en\u00fd pre v\u0161etk\u00fdch \u017eiakov. N\u00e1sledne u\u010dite\u013e vyzve \u017eiakov, ktor\u00ed stoja v polkruhu okolo papiera alebo pred tabu\u013eou, aby vetu pre\u010d\u00edtali. Na to, aby dok\u00e1zali jednotliv\u00e9 slov\u00e1 vo vete v\u00fdznamovo oddeli\u0165, musia disponova\u0165 pomerne ve\u013ek\u00fdm po\u010dtom gramatick\u00fdch znalost\u00ed (napr\u00edklad ktor\u00e9 slov\u00e1 s\u00fa \u010dleny, predpony v slov\u00e1ch, gramatick\u00e9 koncovky at\u010f.). Inou \u00falohou je, ke\u010f d\u00e1 u\u010dite\u013e \u017eiakom na papieroch slov\u00e1 z jednej vety v pomie\u0161anom porad\u00ed (aj vo forme puzzle) (vi\u010f obr\u00e1zok ni\u017e\u0161ie). Ich \u00falohou je vetu spr\u00e1vne posklada\u0165, a tak dek\u00f3dova\u0165 \u201etajn\u00fd odkaz<\/strong>\u201c.<\/p>\n\n\n\n

    \n
  1. pr\u00edklad:<\/li>\n<\/ol>\n\n\n\n
    \"\"<\/figure>\n\n\n\n

    2. pr\u00edklad: <\/p>\n\n\n\n

    \"\"<\/figure>\n\n\n\n

    <\/p>\n\n\n\n

    U\u010denie gramatiky sa m\u00f4\u017ee realizova\u0165 aj pomocou ve\u013emi jednoduch\u00fdch predmetov<\/strong>, napr\u00edklad s kaleidoskopom s farebn\u00fdmi skl\u00ed\u010dkami. Je to v\u00fdborn\u00e1 mo\u017enos\u0165 uv\u00e1dzania pomocn\u00fdch slovies, ke\u010f sa sp\u00fdtame: \u201eVid\u00ed\u0161 mesiac?\u201c Potom potrasieme hra\u010dku, aby sa utvorili aj in\u00e9 mot\u00edvy. Potom sa zase sp\u00fdtame: \u201eVid\u00ed\u0161 mesiac?\u201c alebo utvor\u00edme aj in\u00e9 ot\u00e1zky, napr\u00edklad: \u201e\u010co vid\u00ed\u0161? Hviezdy?\u201c at\u010f.<\/p>\n\n\n\n

    Z\u00e1bavn\u00e9 a efekt\u00edvne je u\u010di\u0165 gramatiku v r\u00e1mci pohybov\u00fdch aktiv\u00edt<\/strong>. Napr\u00edklad ak chceme, aby \u017eiaci pochopili a osvojili si v angli\u010dtine jeden zo z\u00e1kladn\u00fdch slovesn\u00fdch \u010dasov \u2013 pr\u00edtomn\u00fd priebehov\u00fd \u010das, m\u00f4\u017eeme sa s nimi zahra\u0165 pohybov\u00fa hru \u201eNie, ty to nerob\u00ed\u0161\u201c. \u017diaci stoja v kruhu. U\u010dite\u013e (alebo ved\u00faci hry) uk\u00e1\u017ee jednu \u010dinnos\u0165, napr\u00edklad \u017ee hr\u00e1 na klav\u00edri, a pritom hovor\u00ed: \u201e(Ja) teraz kresl\u00edm obr\u00e1zok.\u201c Ten, kto stoj\u00ed v kruhu pri \u0148om, hovor\u00ed: \u201eNie, ty to nerob\u00ed\u0161. Ty hr\u00e1\u0161 na klav\u00edri.\u201c Potom aj on uk\u00e1\u017ee in\u00fa \u010dinnos\u0165, ktor\u00fa okomentuje tak ako p\u00f4vodne u\u010dite\u013e, popieran\u00edm nepravdy a opraven\u00fdm pravdiv\u00fdm v\u00fdrokom. V tejto \u00falohe m\u00e1 ka\u017ed\u00fd \u017eiak mo\u017enos\u0165 pou\u017ei\u0165 tento gramatick\u00fd \u010das minim\u00e1lne trikr\u00e1t, s in\u00fdmi slovesami, v z\u00e1pornej aj v kladnej forme. Situ\u00e1cia, v ktorej \u017eiaci robia t\u00fato \u010dinnos\u0165, im pom\u00f4\u017ee pochopi\u0165 podstatu tohto anglick\u00e9ho gramatick\u00e9ho \u010dasu, ktor\u00fd je odli\u0161n\u00fd od slovensk\u00e9ho jazyka. Je to komentovan\u00e1 pantomimick\u00e1 hra, po\u010das ktorej sa deti c\u00edtia dobre a bavia sa. Maj\u00fa mo\u017enos\u0165 sa navz\u00e1jom kontrolova\u0165 a na chyby prich\u00e1dza\u0165 spolo\u010dne, bez stresu. Podobne m\u00f4\u017ee pom\u00f4c\u0165 vyr\u00e1banie r\u00f4znych vec\u00ed z plastel\u00edny s ot\u00e1zkou: \u201e\u010co vyr\u00e1ba\u0161?\u201c Pozn\u00e1mka: Ak u\u010dite\u013e u\u010d\u00ed \u017eiakov v \u0161kole s roz\u0161\u00edrenou v\u00fdu\u010dbou cudzieho jazyka, s n\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00edm obsahov\u00fdm \u0161tandardom, m\u00f4\u017ee touto aktivitou v angli\u010dtine \u201epredu\u010di\u0165\u201c zvl\u00e1dnutie osvojenia si vetnej kon\u0161trukcie v jednoduchom predpr\u00edtomnom \u010dase: \u201e\u010co si vyrobil? (What have you made?)\u201c s odpove\u010fou: \u201eI\u2019ve made a table,\u201c \u201eI\u2019ve made a chair\u201c at\u010f. \u017diak sa tak n\u00e1zorne nau\u010d\u00ed pochopi\u0165 komplikovan\u00fd a pre neho nov\u00fd gramatick\u00fd \u010das ako s\u00fa\u010das\u0165 komunik\u00e1cie bez toho, \u017ee by vedel jeho n\u00e1zov alebo pravidlo, \u010di postup pou\u017eitia.<\/p>\n\n\n\n

    Na pochopenie a n\u00e1cvik anglick\u00e9ho predpr\u00edtomn\u00e9ho \u010dasu je ve\u013emi u\u017eito\u010dn\u00e1 aj hra \u201e\u010cudn\u00e9 zmeny<\/strong>\u201c. \u017diaci si oble\u010d\u00fa v\u0161elijak\u00e9 kusy oble\u010denia a doplnkov, napr\u00edklad prstene, hodinky, retiazku, \u0161\u00e1l, klob\u00fak at\u010f. Potom si vyber\u00fa jedn\u00e9ho \u017eiaka, ktor\u00fd si ve\u013emi d\u00f4kladne prezrie ostatn\u00fdch \u017eiakov a vyjde z miestnosti. K\u00fdm je za dverami, ostatn\u00ed si r\u00fdchlo vymie\u0148aj\u00fa veci, ktor\u00e9 maj\u00fa na sebe. Potom ho zavolaj\u00fa sp\u00e4\u0165. Jeho \u00falohou je vymenova\u0165 \u010do najviac zmien v oble\u010den\u00ed \u017eiakov. Napr\u00edklad: \u201eEva si obliekla Betkin klob\u00fak\u201c, \u201ePeter si prelo\u017eil hodinky z \u013eavej ruky na prav\u00fa\u201c alebo \u201eRita si po\u017ei\u010dala \u0161\u00e1l pani u\u010dite\u013eky\u201c at\u010f. Po\u010das hry sa v\u00f4bec nemus\u00ed spom\u00edna\u0165 n\u00e1zov gramatick\u00e9ho \u010dasu, jazykov\u00fa formu si v\u0161ak \u017eiak osvojuje ako s\u00fa\u010das\u0165 hodiny zameranej prim\u00e1rne na slovn\u00fa z\u00e1sobu. U\u010dite\u013e v pr\u00edpade potreby gramatick\u00fa spr\u00e1vnos\u0165 \u201eopravuje\u201c zopakovan\u00edm vety so spr\u00e1vnymi gramatick\u00fdmi tvarmi, nie vysvet\u013eovan\u00edm alebo napom\u00ednan\u00edm \u010di n\u00e1siln\u00fdm preru\u0161ovan\u00edm komunik\u00e1cie \u017eiakov.<\/p>\n\n\n\n

    Pri u\u010den\u00ed sa pr\u00edsloviek miesta m\u00f4\u017eu by\u0165 ve\u013emi u\u017eito\u010dn\u00e9 r\u00f4zne ply\u0161ov\u00e9 hra\u010dky, predmety, slovn\u00e9 a obr\u00e1zkov\u00e9 karti\u010dky<\/strong>, pomocou ktor\u00fdch je mo\u017en\u00e9 uk\u00e1za\u0165 priestorov\u00e9 pomery alebo d\u00e1va\u0165 priestorov\u00e9 pokyny. Napr\u00edklad cez \u00favodn\u00e9 TPR aktivity \u201ePolo\u017e loptu do krabice\/na okno\/ved\u013ea ta\u0161ky\u201c alebo napr\u00edklad v \u00faloh\u00e1ch, ktor\u00fdmi \u017eiaci overuj\u00fa, ktor\u00e1 vec komu patr\u00ed: \u201e\u010cia je t\u00e1 modr\u00e1 lopta na gau\u010di?\u201c U\u010dite\u013e m\u00f4\u017ee pou\u017ei\u0165 obr\u00e1zky v dostato\u010dnej ve\u013ekosti, ktor\u00e9 umiestni na tabu\u013eu a \u017eiakom rozd\u00e1 texty, ktor\u00e9 maj\u00fa pripoji\u0165 k obr\u00e1zkom: Jankova ob\u013e\u00faben\u00e1 hra\u010dka je medzi mal\u00fdm aut\u00ed\u010dkom a lietadlom. Diana sa hr\u00e1 najrad\u0161ej s tou hra\u010dkou, ktor\u00e1 je umiestnen\u00e1 pod bodkovanou loptou. Peter m\u00e1 r\u00e1d t\u00fa hra\u010dku, ktor\u00e1 je ved\u013ea detskej \u017eeleznice, at\u010f.<\/p>\n\n\n\n

    Ve\u013emi podnetn\u00e9 s\u00fa aktivity, v ktor\u00fdch si die\u0165a osvojuje gramatick\u00e9 javy a z\u00e1rove\u0148 sa rozv\u00edja jeho myslenie vo viacer\u00fdch \u00farovniach, napr\u00edklad zru\u010dnos\u0165 h\u00e1dania (odhadovania, tvorby vlastn\u00fdch hypot\u00e9z<\/strong>). B\u00e9re\u0161ov\u00e1 (2012)<\/a> navrhuje aktivizova\u0165 \u017eiakov t\u00fdmto sp\u00f4sobom. Napr\u00edklad jeden \u017eiak po\u0161epne spolu\u017eiakovi nejak\u00fd pokyn a potom ostatn\u00ed h\u00e1daj\u00fa \u201e\u010co on\/ona chce?\u201c (\u201eWhat does he\/she want?\u201c). V druhej aktivite sa \u017eiaci navz\u00e1jom p\u00fdtaj\u00fa: \u201eKam teraz ide\u0161?\u201c (\u201eWhere are you going now?\u201c). \u017diaci odpovedaj\u00fa jednoslovne a postupne sa u\u010dia odpoveda\u0165 celou vetou.<\/p>\n\n\n\n

    Ak u\u010dite\u013e zarad\u00ed do obsahu stup\u0148ovanie pr\u00eddavn\u00fdch mien, m\u00f4\u017ee pou\u017ei\u0165 nasleduj\u00facu \u00falohu: \u017diaci dostan\u00fa zoznam dvoj\u00edc slov. U\u010dite\u013e sa ich sp\u00fdta, ko\u013ek\u00fdmi sp\u00f4sobmi sa daj\u00fa tieto slov\u00e1 v dvojici porovna\u0165. \u017diaci si m\u00f4\u017eu vybera\u0165 z nasledovn\u00fdch p\u00e1rov: r\u00e1dio a po\u010d\u00edta\u010d, zajac a had, futbal a \u010d\u00edtanie, Harry Potter a Profesor Dumpledore. \u017diaci tvoria vety typu: po\u010d\u00edta\u010d je nov\u0161\u00ed ako r\u00e1dio; had je dlh\u0161\u00ed ako zajac at\u010f. Znamen\u00e1 to, \u017ee nereprodukuj\u00fa dan\u00fd text, ktor\u00fd dostali od u\u010dite\u013ea, ale samostatne tvoria nov\u00e9 texty s pou\u017eit\u00edm novej gramatickej \u0161trukt\u00fary. E\u0161te viac v u\u010den\u00ed stup\u0148ovania pr\u00eddavn\u00fdch mien pom\u00e1ha vizualiz\u00e1cia (obr\u00e1zok predmetu s uveden\u00fdm pr\u00eddavn\u00fdm menom). N\u00e1ro\u010dnej\u0161ia je \u00faloha, v ktorej \u017eiaci tvoria argumenty a zd\u00f4vod\u0148uj\u00fa napr\u00edklad, kde sa lep\u0161ie \u017eije: na vidieku alebo v meste; \u010do je lep\u0161ie: po\u010d\u00edta\u010d alebo kniha at\u010f.<\/p>\n\n\n\n

    Jednou z \u00faloh, v ktor\u00fdch \u017eiaci aj p\u00ed\u0161u \u2013 hoci iba minim\u00e1lne \u2013, patria tie gramatick\u00e9 cvi\u010denia, kde \u017eiaci vyp\u013a\u0148aj\u00fa dotazn\u00edk <\/strong>o zvykoch, o z\u00e1\u013eub\u00e1ch svojich spolu\u017eiakov at\u010f. \u010clen skupiny sa postupne p\u00fdta \u010fal\u0161\u00edch \u010dlenov skupiny, ak\u00e1 je ich ob\u013e\u00faben\u00e1 zmrzlina, sendvi\u010d alebo pizza. Z\u00edskan\u00e9 inform\u00e1cie potom in\u00fd \u010dlen skupiny za pomoci t\u00edmu spracuje do preh\u013eadnej tabu\u013eky:<\/p>\n\n\n\n

    \"\"<\/figure>\n\n\n\n

    Po ukon\u010den\u00ed interview sa \u017eiaci navz\u00e1jom informuj\u00fa o z\u00edskan\u00fdch v\u00fdsledkoch tak, \u017ee cel\u00fdmi vetami opisuj\u00fa \u00fadaje v tabu\u013eke. Napr\u00edklad, Peter m\u00e1 r\u00e1d vanilkov\u00fa zmrzlinu. Alena m\u00e1 rada \u0161unkov\u00fd sendvi\u010d. Zo svojich pozn\u00e1mok tvoria cel\u00e9 vety, v r\u00e1mci ktor\u00fdch sa uk\u00e1\u017ee, \u010di sa nau\u010dili spr\u00e1vne pou\u017e\u00edva\u0165 tvar 3. osoby v jednotnom \u010d\u00edsle.<\/p>\n\n\n\n

    Predch\u00e1dzaj\u00faci<\/a><\/p>\n\n\n\n

    \u010eal\u0161\u00ed<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    jazyky hravo \u2013 ako u\u010di\u0165 \u2013 gramatiku \u2013 aktivitami Komunikat\u00edvny sp\u00f4sob v\u00fdu\u010dby gramatiky mlad\u0161\u00edch \u017eiakov sa deje cez \u00falohy zameran\u00e9 na vykon\u00e1vanie ur\u010ditej \u010dinnosti. To je skuto\u010dn\u00e9 uplatnenie my\u0161lienky \u010dinnostn\u00e9ho pr\u00edstupu. V\u00e4\u010d\u0161ina \u017eiakov v tomto veku nepotrebuje nejak\u00e9 n\u00e1ro\u010dn\u00e9 didaktick\u00e9 prostriedky, ale r\u00f4zne jazykov\u00e9 \u00falohy, prostredn\u00edctvom ktor\u00fdch si postupne osvoja z\u00e1kladn\u00e9 gramatick\u00e9 pravidl\u00e1. Jednou z… \u010c\u00edta\u0165 viac »aktivitami<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","footnotes":""},"class_list":["post-963","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/963","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=963"}],"version-history":[{"count":8,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/963\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2385,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/963\/revisions\/2385"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=963"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}