{"id":984,"date":"2024-09-25T05:29:21","date_gmt":"2024-09-25T05:29:21","guid":{"rendered":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/?page_id=984"},"modified":"2025-01-07T20:21:00","modified_gmt":"2025-01-07T20:21:00","slug":"cez-texty","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/cez-texty\/","title":{"rendered":"textami"},"content":{"rendered":"\n<p><a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/\">jazyky hravo<\/a> \u2013 <a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/co-premysliet\/\">ako u\u010di\u0165<\/a> \u2013 <a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/slovnu-zasobu\/\">slovn\u00fa z\u00e1sobu<\/a> &#8211; textami<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image size-full is-resized\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" width=\"525\" height=\"645\" src=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/wp-content\/uploads\/citam-1.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-1386\" style=\"width:194px;height:auto\" srcset=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/wp-content\/uploads\/citam-1.jpg 525w, https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/wp-content\/uploads\/citam-1-244x300.jpg 244w\" sizes=\"auto, (max-width: 525px) 100vw, 525px\" \/><\/figure>\n\n\n\n<p>Die\u0165a vo veku 8-9 rokov u\u017e smelo p\u00ed\u0161e a \u010d\u00edta v materinskom jazyku, a preto m\u00f4\u017ee dosta\u0165 za \u00falohu aj od u\u010dite\u013ea cudzieho jazyka \u010d\u00edta\u0165 krat\u0161ie \u010di dlh\u0161ie texty. Postupnos\u0165 je d\u00f4le\u017eit\u00e1 aj pri \u010d\u00edtan\u00ed \u2013 p\u00edsan\u00ed. Za\u010d\u00edname od \u010d\u00edtania jednej vety pod obr\u00e1zkom a\u017e po \u010d\u00edtanie textu jedn\u00e9ho odseku (element\u00e1rne \u010d\u00edtanie je u\u017e zvl\u00e1dnut\u00e9).<\/p>\n\n\n\n<p>Zd\u00f4raz\u0148ujeme najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed princ\u00edp: <strong>U\u010denie sa slovnej z\u00e1soby<\/strong> prostredn\u00edctvom p\u00edsan\u00e9ho textu m\u00e1 by\u0165 <strong>zalo\u017een\u00e9 na \u010dinnostiach<\/strong>, ktor\u00e9 s\u00fa podobn\u00e9 ako pri n\u00e1cviku hovorenia. Op\u00e4\u0165 zd\u00f4raz\u0148ujeme <strong>met\u00f3du TPR<\/strong>, v doslovnom preklade \u201e<strong>odpove\u010f cel\u00fdm telom<\/strong>\u201c. S textom je mo\u017en\u00e9 pracova\u0165 variabilne, text z u\u010debnice nie je podmienkou. \u017diaci m\u00f4\u017eu h\u013eada\u0165 r\u00f4zne \u010dasti \u010di vety z textu umiestnen\u00e9 na r\u00f4znych miestach v r\u00e1mci celej triedy, pod stoli\u010dkou, za dverami at\u010f. N\u00e1sledne ich maj\u00fa usporiada\u0165 do spr\u00e1vneho poradia alebo zoskupi\u0165 pod\u013ea in\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed \u010di aspektov. V\u00fdsledkom je vytvorenie cel\u00e9ho textu, ktor\u00fd n\u00e1sledne \u010d\u00edtaj\u00fa. V in\u00fdch \u00faloh\u00e1ch maj\u00fa \u017eiaci reagova\u0165 resp. odpoveda\u0165 pohybom na pre\u010d\u00edtan\u00e9 in\u0161trukcie. Napr\u00edklad p\u00edsomn\u00fd pr\u00edkaz \u201e\u010d\u00edtaj a rob\u201c splnia t\u00fdm, \u017ee ho fyzicky vykonaj\u00fa, t. j. manipuluj\u00fa predmetmi (po\u010das t\u00e9my jese\u0148 &#8211; Halloween m\u00f4\u017eu \u017eiaci dosta\u0165 p\u00edsomn\u00e9 pokyny, pod\u013ea ktor\u00fdch maj\u00fa v skupin\u00e1ch vyrobi\u0165 tekvicov\u00fd lamp\u00e1\u0161).<\/p>\n\n\n\n<p>V \u00faloh\u00e1ch, v ktor\u00fdch sa pracuje s v\u00fdznamom rozpr\u00e1vok \u010di in\u00fdch textov, je v\u00fdborn\u00e9 pou\u017ei\u0165 <strong>hru pravda\/nepravda<\/strong>. U\u010dite\u013e hovor\u00ed r\u00f4zne v\u00fdroky vych\u00e1dzaj\u00face z obsahu textu, ktor\u00e9 maj\u00fa \u017eiaci potvrdi\u0165 alebo poprie\u0165. \u017diaci s\u00fa rozdelen\u00ed do dvoch skup\u00edn, stoja oproti stoli\u010dk\u00e1m. Jedna stoli\u010dka potvrdzuje \u201epravdu\u201c a druh\u00e1 \u201enepravdu\u201c. V pr\u00edpade pravdiv\u00e9ho v\u00fdroku \u017eiaci, ktor\u00ed stoja vpredu, musia pribehn\u00fa\u0165 k \u201epravdivej\u201c stoli\u010dke a sadn\u00fa\u0165 si na \u0148u. V pr\u00edpade rovnak\u00e9ho rozhodnutia si obaja \u017eiaci sadn\u00fa na rovnak\u00fa stoli\u010dku. Podobne je to aj pri potvrdzovan\u00ed nepravdy. T\u00fato \u00falohu mo\u017eno gradova\u0165 tak, \u017ee \u017eiaci sami tvoria a zapisuj\u00fa tvrdenia pre spolu\u017eiakov.<\/p>\n\n\n\n<p>Komplexn\u00e9 rozv\u00edjanie komunika\u010dn\u00fdch zru\u010dnost\u00ed (p\u00edsania, \u010d\u00edtania a slovnej produkcie) podporuje skupinov\u00e1 \u00faloha \u201e<strong>behac\u00ed dikt\u00e1t<\/strong>\u201c. U\u010dite\u013e do r\u00f4znych k\u00fatov triedy rozmiestni riadky b\u00e1sne v to\u013ek\u00fdch k\u00f3pi\u00e1ch, ko\u013eko je skup\u00edn det\u00ed. \u010clenovia skupiny si rozdelia \u00falohy a roly, jedni bud\u00fa poslovia, ktor\u00ed pribehn\u00fa k vystaven\u00fdm riadkom b\u00e1sne, pre\u010d\u00edtaj\u00fa jeden riadok a memoruj\u00fa ho. Druh\u00ed s\u00fa zapisovatelia, ktor\u00ed po\u010dut\u00e9 vety po riadkoch zapisuj\u00fa. Najlep\u0161ie je, ke\u010f ka\u017ed\u00fd \u010dlen v skupine m\u00e1 nejak\u00fa rolu. T\u00e1 skupina vyhr\u00e1va, ktor\u00e1 urob\u00ed zapisovaciu \u00falohu za najkrat\u0161\u00ed \u010das s najmen\u0161\u00edm po\u010dtom ch\u00fdb. Podmienkou je, \u017ee poslovia si nem\u00f4\u017eu ni\u010d p\u00edsa\u0165 a pre\u010d\u00edtan\u00fd text m\u00f4\u017eu doru\u010di\u0165 iba spoliehan\u00edm sa na svoju pam\u00e4\u0165 a n\u00e1slednou \u00fastnou reprodukciou. T\u00e1to \u00faloha je dobr\u00fdm pr\u00edkladom toho, \u017ee \u010d\u00edtanie a p\u00edsanie spojen\u00e9 s pohybom je mo\u017en\u00e9 hravou formou sk\u013abi\u0165, a z\u00e1rove\u0148 naplni\u0165 pohybov\u00e9 potreby \u017eiakov.<\/p>\n\n\n\n<p>Z\u00e1bavnou hrou je hra \u201e<strong>Po\u010duj a hovor!\u201c alebo tzv. slovn\u00e9 domino<\/strong>. Hr\u00e1\u010di a u\u010dite\u013e sedia v jednom kruhu, ka\u017ed\u00fd m\u00e1 v ruke \u010diarou rozdelen\u00fa slovn\u00fa karti\u010dku, ktor\u00e1 v hornej aj spodnej \u010dasti obsahuje 2- a\u017e 3-riadkov\u00fd text. Hru za\u010d\u00edna ten, kto m\u00e1 karti\u010dku s n\u00e1pisom \u0160TART. Pre\u010d\u00edta vetu, ktor\u00e1 je na spodku tej karti\u010dky \u2013 m\u00f4\u017ee to by\u0165 aj len jedno slovo, napr\u00edklad: Austr\u00e1lia. Ka\u017ed\u00fd hr\u00e1\u010d si r\u00fdchlo prebehne zrakom svoje karti\u010dky so z\u00e1merom, aby mohol pokra\u010dova\u0165 s vetou, ktor\u00e1 zmysluplne nadv\u00e4zuje na slovo Austr\u00e1lia. \u017diak, ktor\u00fd m\u00e1 na svojej karti\u010dke slovn\u00e9 spojenie \u201enajmen\u0161\u00ed kontinent\u201c, ich pre\u010d\u00edta, preto\u017ee zo v\u0161etk\u00fdch mo\u017en\u00fdch v\u00fdrokov sa pr\u00e1ve t\u00e1to v\u00fdznamovo najviac hod\u00ed. N\u00e1sledne pre\u010d\u00edta vetu (\u010di jedno slovo) na spodnej \u010dasti tej istej karti\u010dky, a t\u00fdm \u201evyzve\u201c ostatn\u00fdch h\u013eada\u0165 \u010fal\u0161iu zmysluplne nadv\u00e4zuj\u00facu vhodn\u00fa vetu, aby v pr\u00edbehu logicky pokra\u010doval. Takto si \u017eiaci roz\u0161iruj\u00fa aj vedomosti o Austr\u00e1lii. Posledn\u00fd hr\u00e1\u010d odpovie na posledn\u00fa v\u00fdzvu odpove\u010fou na svojej poslednej karti\u010dke a nakoniec namiesto v\u00fdzvy ozn\u00e1mi: Koniec (The End). Na slovn\u00e9 karti\u010dky je mo\u017en\u00e9 umiestni\u0165 aj obr\u00e1zky, ktor\u00e9 pom\u00e1haj\u00fa lep\u0161ie pochopi\u0165 text (Austr\u00e1liu asociuje napr\u00edklad klokan). Tento typ \u00faloh je z\u00e1bavn\u00fd, ale je aj komplexn\u00fd, rozv\u00edja po\u010d\u00favanie s porozumen\u00edm, rozpr\u00e1vanie spolu so slovnou z\u00e1sobou, gramatikou a v\u00fdslovnos\u0165ou. Na to, aby sa \u017eiak vedel rozhodn\u00fa\u0165, ako pokra\u010dova\u0165 v hre, toti\u017e treba pozna\u0165 \u0161trukt\u00faru jazyka, ktor\u00fa sa tak\u00fdmto sp\u00f4sobom nen\u00e1silne u\u010d\u00ed. Hra je vhodn\u00e1 aj ako motiv\u00e1cia k \u010d\u00edtaniu novej rozpr\u00e1vky a in\u00e9ho nov\u00e9ho textu na \u010d\u00edtanie.<\/p>\n\n\n\n<p>Je zrejm\u00e9, \u017ee <strong>p\u00edsan\u00e9 texty<\/strong> m\u00f4\u017ee u\u010dite\u013e pou\u017ei\u0165 pre osvojovanie slovnej z\u00e1soby <strong>rozmanit\u00fdm sp\u00f4sobom<\/strong>. Vhodn\u00fd je tematicky, obsahovo bohat\u00fd 6- a\u017e 8-riadkov\u00fd text. V texte sa namiesto vynechan\u00fdch slov uved\u00fa bodky (gaps). \u017diaci maj\u00fa do nich vpisova\u0165 spr\u00e1vne slov\u00e1, ktor\u00e9 vyberaj\u00fa z uveden\u00e9ho zoznamu v\u00fdrazov v pomie\u0161anom porad\u00ed. \u010eal\u0161ou \u00falohou m\u00f4\u017ee by\u0165, aby formulovali dvojice viet via\u017euce sa na v\u00fdznam textu, pozost\u00e1vaj\u00face z ot\u00e1zky a odpovede. Alebo maj\u00fa priradi\u0165 obr\u00e1zky k jednotliv\u00fdm \u010dastiam textu \u010di usporiada\u0165 vety textu v spr\u00e1vnom porad\u00ed (najm\u00e4 textov s dejovou l\u00edniou). Zauj\u00edmavou v\u00fdzvou pre deti je, ak si musia vybera\u0165 zo s\u00faboru inform\u00e1ci\u00ed tie, ktor\u00e9 sa vyskytli v texte a ktor\u00e9 nie. \u010eal\u0161ia zauj\u00edmav\u00e1 \u00faloha je doplni\u0165 prv\u00e9 a posledn\u00e9 slovo v ka\u017edom riadku textu, preto\u017ee text sa \u201eniekomu ako\u017ee o\u0161\u00fachal\/zo\u017eltol\/sku\u010deravel koniec, a preto prv\u00e9 a posledn\u00e9 slovo riadku potrebuje rekon\u0161trukciu\u201c. Obdobne \u017eiaci dostan\u00fa iba polovicu jednej dlh\u0161ej vety; \u00falohou je spr\u00e1vne spoji\u0165 \u010dasti vety. K \u010fal\u0161\u00edm n\u00e1metom patr\u00ed: U\u010dite\u013e m\u00f4\u017ee vyrozpr\u00e1va\u0165 rozpr\u00e1vku alebo in\u00fd text bez n\u00e1zvu a \u00falohou \u017eiakov je da\u0165 jej n\u00e1zov; pr\u00edpadne m\u00f4\u017ee u\u010dite\u013e necha\u0165 rozpr\u00e1vku bez konca a da\u0165 za \u00falohu \u017eiakom ju dokon\u010di\u0165 a nap\u00edsa\u0165 posledn\u00fa vetu. Pri spracovan\u00ed textu, v ktorom vystupuj\u00fa a hovoria viacer\u00e9 postavy, maj\u00fa \u017eiaci za \u00falohu zis\u0165ova\u0165, ktor\u00fa vetu ktor\u00e1 postava hovor\u00ed. Ve\u013emi z\u00e1\u017eitkov\u00fd sp\u00f4sob pr\u00e1ce s textom je, ak u\u010dite\u013e z\u00e1merne zakomponuje do textu nejak\u00e9 chyby. V tomto pr\u00edpade maj\u00fa \u017eiaci \u00falohu n\u00e1js\u0165 chyby, opravi\u0165 ich a rekon\u0161truova\u0165 dan\u00fd text. Tento typ zadan\u00ed je vhodn\u00e9 zada\u0165 v neskor\u0161\u00edch f\u00e1zach u\u010denia sa cudzieho jazyka. U\u010dite\u013e m\u00e1 mo\u017enos\u0165 rozhodn\u00fa\u0165, ktor\u00fd z mnoh\u00fdch sp\u00f4sobov pr\u00e1ce s textom je vhodn\u00fd pre dan\u00e9ho \u017eiaka alebo skupinu \u017eiakov. Pri tvorbe \u00faloh je dobr\u00e9 bra\u0165 do \u00favahy, \u017ee niektor\u00e1 skupina spln\u00ed viac \u00faloh, ktor\u00fdch poradie si ur\u010dia sami \u017eiaci zva\u017euj\u00fac ich n\u00e1ro\u010dnos\u0165. Prispieva to k rozv\u00edjaniu <a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/samostatnost\/\">auton\u00f3mie<\/a> \u017eiakov. Nap\u013a\u0148a sa takto podmienka <a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/jazyky-inkluzivne\/\">inkluz\u00edvneho pr\u00edstupu<\/a> ku v\u0161etk\u00fdm \u017eiakom, preto\u017ee ka\u017ed\u00fd \u017eiak m\u00e1 mo\u017enos\u0165 robi\u0165 \u2013 aj s pomocou u\u010dite\u013ea \u2013 v\u0161etko, \u010do je v jeho sil\u00e1ch, \u010do ho bav\u00ed a \u010d\u00edm obohacuje aj ostatn\u00fdch \u010dlenov skupiny \u010di triedy.<\/p>\n\n\n\n<p><a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/rozmyslanim\/\">Predch\u00e1dzaj\u00faci<\/a><\/p>\n\n\n\n<p><a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/gramatiku\/\">\u010eal\u0161\u00ed<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>jazyky hravo \u2013 ako u\u010di\u0165 \u2013 slovn\u00fa z\u00e1sobu &#8211; textami Die\u0165a vo veku 8-9 rokov u\u017e smelo p\u00ed\u0161e a \u010d\u00edta v materinskom jazyku, a preto m\u00f4\u017ee dosta\u0165 za \u00falohu aj od u\u010dite\u013ea cudzieho jazyka \u010d\u00edta\u0165 krat\u0161ie \u010di dlh\u0161ie texty. Postupnos\u0165 je d\u00f4le\u017eit\u00e1 aj pri \u010d\u00edtan\u00ed \u2013 p\u00edsan\u00ed. Za\u010d\u00edname od \u010d\u00edtania jednej vety pod obr\u00e1zkom a\u017e&hellip;&nbsp;<a href=\"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/cez-texty\/\" class=\"\" rel=\"bookmark\">\u010c\u00edta\u0165 viac &raquo;<span class=\"screen-reader-text\">textami<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","footnotes":""},"class_list":["post-984","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/984","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=984"}],"version-history":[{"count":11,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/984\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2381,"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/984\/revisions\/2381"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/jazykyhravo.umb.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=984"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}