jazyky hravo – ako učiť – autonómnosť – cez už osvojené vedomosti
Opierať sa o už osvojené vedomosti predstavuje ďalšie východisko v rozvíjaní žiackej samostatnosti. Aj ten najmladší žiak, ktorý prichádza na hodinu jazyka, prináša „so sebou“ množstvo už existujúcich osvojených vedomostí, ktoré treba využiť pri jeho učení sa cudzieho jazyka. Poznatky, ktoré už nadobudol v materinskom alebo inom jazyku, resp. inej vzdelávacej oblasti, môže transferovať, t. j. preniesť do jazyka, ktorý sa momentálne učí. Jednoduchý príklad – Keď učiteľ povie: „The capital of Slovakia is Bratislava, the capital of Hungary is Budapest, the capital of the U.K. is London,“ je takmer isté, že žiaci budú aj bez prekladu vedieť pochopiť anglické slovo capital a budú hrdí na to, že na to prišli sami. V takýchto a podobných úlohách žiakom pomáha aj ak si uvedomia, že medzi rôznymi jazykmi je určitý vzťah, že jazyky si „vzájomne pomáhajú“, že vedomosti majú univerzálnu podstatu, ktorú možno vyjadriť viacerými jazykmi.
Veľmi úspešne môžu žiaci použiť osvojené vedomosti v úlohe potvrdzovania výrokov pravda/nepravda. Ide o úlohy, v ktorých majú žiaci vybrať, ktorá veta je pravdivá a ktorá nie. Napríklad majú rozhodnúť o pravdivosti viet: „There are 31 days in November,“ alebo „There are 30 days in November“. Ich už predtým nadobudnuté vedomosti sú dostatočné na to, aby pochopili význam týchto viet a prišli na správnu odpoveď. Žiaci sa tak učia jazyk cez jednoduché situácie, keď napríklad učiteľ povie meno nejakého známeho domáceho športovca, speváka alebo básnika vo vete: „XY is an English poet/sportsman/actor…“, žiaci budú krútiť hlavou, že to nie je pravda, a pritom sa nebadane naučia slovíčka „básnik/športovec/herec“ v angličtine. Do takýchto úloh možno prirodzene vložiť rôzne vtipné elementy, ktoré žiakov pobavia a prekvapenia.
Učiteľ sa môže opierať o predchádzajúce poznatky žiakov z najnižších ročníkov aj vtedy, keď ich učí základné chute pomocou percepcie. Keď dieťa počuje prídavné meno sweet a pritom ukáže alebo im dá ochutnať cukor, bez ďalšieho vysvetľovania pochopí, že ide o adjektívum „sladký“. Takéto a podobné príklady nám dokazujú, že vedomosti získané v jednom jazyku (materinskom alebo cudzom) sa dajú použiť aj v ďalšom jazyku alebo že vedomosti získané v niektorej zo vzdelávacích oblastí možno prepojiť s procesom osvojovania si vedomostí na hodinách jazyka a naopak. Tento princíp tvorí základ CLIL metodiky – učenie sa integráciou jazyka s obsahom rôznych vzdelávacích obsahov. Rozmýšľanie na základe vnemov z viacerých zmyslových orgánov rozširuje možnosti osvojovania si ďalších vedomostí. Umožňuje to „prepínanie“ medzi jazykmi, rozvíja stratégiu hádania významu, čo vedie k flexibilnejšiemu rozmýšľaniu.