jazyky hravo – čo hovorí veda – vplyv prostredia – autentické materiály
Autentickými materiálmi máme na mysli texty alebo textové materiály, ktoré nevznikli pre potreby výučby. Ich existencia a používanie sa nevzťahuje iba na školské prostredie. O výhodách a spôsoboch používania autentických materiálov písali už viaceré významné slovenské lingvodidaktičky (Bérešová, Straková a ďalšie – pozri zoznam použitej literatúry).
V čom a ako môžu vo výučbe jazyka pomôcť autentické materiály?
Použitie autentického materiálu na vyučovacej hodine má mnoho výhod. Jednou z nich je, že žiaci ich využívaním a za pomoci interakcie s učiteľom ako kompetentnejším v danom jazyku majú možnosť lepšie a efektívnejšie rozvíjať svoje komunikačné zručnosti v cudzom jazyku. Je to síce pre nich náročnejšia aktivita, ale práve vďaka istej zvýšenej náročnosti a diskomfortu majú žiaci s pomocou učiteľa možnosť rýchlejšie si rozširovať nielen svoje jazykové poznatky, ale aj rozvíjať svoje psychické funkcie, a tým sa skôr blížiť „do najbližšej zóny svojho vývinu“ (Vygotsky, 1987; Pupala, Petrová, 2008). Autentické materiály „zároveň rozvíjajú kritické myslenie žiakov, pretože ich vystavujú rôznym novým perspektívam a kultúrnym kontextom, a tým ich povzbudzujú k prehodnocovaniu svojich … stereotypov“ (Straková a kol., 2023, s. 70).
K témam vyhľadávaným v autentických textoch žiakmi prvých ročníkov patria rôzne prírodovedecké a vesmírne aktuality a objavy, texty o ohrozených živočíšnych druhoch, zaujímavých podujatiach a pod. Zdravé jazykové sebavedomie žiakov sa posilňuje, keď k téme, ktorú práve na hodinách rozoberajú, hľadajú ilustrácie a krátke opisy na webe. Vďaka týmto materiálom môžu deti vypracovať celé projekty na zaujímavé témy, napríklad dinosaury, exotické rastliny atď.
Na hodine bude potom môcť prebehnúť rozhovor o tom, čo zaujíma aj učiteľa, aj žiaka. Pre autentické materiály je charakteristický element prekvapenia, pretože text v nich zvyčajne nie je žiakovi vopred dostupný. Význam tohto faktu je v tom, že ukazuje na posun od tradičného spôsobu využívania učebnice, od jej potenciálnej sterility až k významu používania jazyka, kde sa ráta s realitou, s tým, čo vychádza priamo z prostredia cudzieho jazyka. Tu sa práve môže dostať k slovu aktivita a rozhodovanie žiakov, ktorí pomáhajú rozvíjať učivo (18-ročnú skúsenosť s takýmto prístupom má Nikolov (1998)). Hovoríme o tzv. otvorenej úlohe/zadaní, ktorá nemá striktne stanovený limit jej ukončenia už na hodine, pričom umožňuje realizovať sa a rásť v jazyku všetkým skupinám detí.
Má použitie autentických materiálov na hodinách aj nejaké nevýhody?
Používanie autentických materiálov má aj svojich odporcov, ktorí svoje odmietanie zdôvodňujú či už pedagogicky, alebo kultúrne. Najčastejšie sa im nepáči to, že originálny text v cudzom jazyku je jazykovo príliš veľká výzva a na hodine nie je čas na jeho vysvetlenie. Iní vnímajú spracované texty v cudzom jazyku v podobe učebného materiálu už v počiatkoch učenia sa jazyka ako didakticky problematické a ťažko integrovateľné do učebných osnov, najmä pre iný kultúrny prístup, napríklad aj pre iný druh humoru. Za týmito odmietavými argumentami však často stojí opačný postoj, t. j. lipnutie na starom spôsobe výučby, neochota učiteľa venovať viac hodín týždenne navyše príprave na hodiny, a najmä neuznávanie toho, že výučba jazyka má za cieľ aj sprostredkovanie kultúry.
Učiteľ, ktorý vníma učebnicu a vôbec naplánované učivo očami svojich konkrétnych žiakov a ich záujmov, dokáže zmysluplne kombinovať využívanie učebnice jazyka s inými, autentickými textovými zdrojmi (v tlačenej alebo elektronickej podobe – časopisy, encyklopédie, obrázkové slovníky, plagáty, internetové zdroje – napríklad reklamy a pod.). Prednosťou tejto kombinácie je, že žiak môže využiť väčšie množstvo svojich zručností na hodinách jazyka, pretože tak nadväzuje na svoje poznatky, ktoré získal mimo školy alebo na iných vyučovacích predmetoch, a takisto môže viac sám premýšľať a trénovať si rôzne stratégie učenia sa, osvojené v iných oblastiach života. Žiaci samotní predstavujú bohatý zdroj podnetov, čo a ako treba na hodine robiť; treba na ne nadviazať (Lojová, 2019). Vďaka rozsiahlemu trhu tlačných zdrojov (encyklopédie a i.), ale najmä vďaka internetu majú prístup k rôznorodým informáciám, ktoré študujú a stávajú sa v nich „odborníkmi“, napríklad na jedované hady či žraloky, planéty či športy. Často vedia v danej oblasti viac než učiteľ. Umožnením žiakovi v primeranej miere vniesť do vyučovania tento obsah, ktorý ho bytostne zaujíma, ako aj rôzne vlastné materiály či výtvory, urobí hodiny jazyka živšími, aktuálnejšími, motivujúcejšími, pretože majú v sebe komponent prekvapenia. Navyše to posilňuje ich zdravé sebavedomie, veď dokázali niečo nové naučiť dokonca aj ich učiteľku či učiteľa.
Práca s autentickými textami, ako aj s vlastnými materiálmi a výtvormi žiakov si predsa len vyžaduje od učiteľa, aby dbal na určité didaktické zásady a v celom procese žiaka sprevádzal (Lojová, 2019, s. 101). Nemal by zabúdať na:
- jasné stanovenie cieľa, čo budú žiaci s nimi robiť a na aký účel to bude slúžiť;
- jasné inštrukcie priebežne počas práce s týmito materiálmi;
- stanovenie hraníc (časové limity, zameranie aktivity, spôsob práce v skupinách a pod.);
- jazykovú správnosť (najmä výslovnosť);
- spätnú väzbu žiakom – oceňovanie, povzbudzovanie;
- primeranosť týchto aktivít veku žiakom aj ich momentálnej úrovni jazyka;
- správny pomer týchto aktivít voči predpísanej učebnici.
Okrem učebníc a už spomínaných rôznych iných tlačených či elektronických dokumentov vhodných pre deti sa možno niekedy zabúda na jeden veľmi dôležitý, síce tradičný, ale mnohými žiakmi obľúbený zdroj textov, a tým je školská knižnica. Môže to byť aj menšia knižnica s cudzojazyčnými knihami, umiestnenými v čitateľskom kútiku priamo v triede. Stačí, ak sa v nich nachádza 10 – 20 obrázkových kníh, obrázkových slovníkov a detských časopisov v cudzom jazyku. Dôležité je, aby deti mali možnosť fyzicky sa k nim dostať a aby im z nich učiteľ zadával úlohy počas hodiny. Vo veľkej miere to podporuje samostatnosť detí, ak môžu vyhľadávať slová k novému tematickému celku, o ktorom sa práve učia, v detskom slovníku, alebo si môžu požičať domov knihu na čítanie, o ktorej neskôr môžu učiteľovi referovať, buď na hodine, alebo mimo nej. Okrem kníh môžu žiaci vkladať do tohto priestoru aj zbierky obrázkov, piesní, básní, kartových hier (Balážová, 1996). Všetko toto sú aktivity, v ktorých ide najmä o to, aby sa čítanie v cudzom jazyku stalo každodennou činnosťou žiakov.
V praxi výučby cudzích jazykov mladších žiakov učebnica nemusí byť jedinou pomôckou učiteľa. Aj keď učebnicový trh nikdy nebol až taký bohatý na výber ako v súčasnosti, učiteľ by mal mať slobodu si vybrať, či a ktorú časť obsahového štandardu bude vyučovať z učebnice alebo bude používať iné materiály. Literatúra pre deti, ako aj iný autentický materiál, sú ľahko dostupné na internete, ktorý je zároveň prostriedkom na komunikáciu s inými ľuďmi v cieľových krajinách. V prípade mladších školákov je dôležité rozvíjanie komunikačných zručností, či už učiteľ používa učebnicu, alebo vyučuje inými prostriedkami. Je potrebné, aby mal učiteľ vysokú úroveň znalosti cudzieho jazyka.