jazyky hravo – ako učiť
Ak sa dieťa v predškolskom a mladšom školskom veku učí jazyky inak než dospelý, konkrétne AKO by mala prebiehať výučba jazykov týchto detí?
Prvou podmienkou výučby cudzieho jazyka preto je, aby sa učiteľ detí v tomto veku dobre oboznámil s procesmi prirodzeného rozvoja reči dieťaťa a rešpektoval ho. Materinský jazyk si dieťa osvojuje postupne – najskôr počúva a potom hovorí. Až po osvojení si ústnej formy komunikácie (počúvanie a hovorenie) nasleduje osvojovanie písomnej formy komunikácie (čítanie a písanie). Mladších žiakov preto vyučujeme v súlade s ich kognitívnym vývinom a schopnosťou narábať s cudzím jazykom – postupne, tak, ako si osvojujú materinský jazyk: 1. počúvanie, 2. rozvoj reči, 3. čítanie a písanie (nie v 1. ročníku). Učiteľ by sa mal zamerať predovšetkým na kvalitu, a nie na kvantitu, množstvo naučených slov či gramatických javov a pod. A to si vyžaduje trpezlivú prácu so žiakmi, rozloženie učiva do dlhšieho obdobia!
Celkovým cieľom cudzojazyčnej výučby je, aby žiaci „dokázali úspešne komunikovať v cieľovom jazyku a realizovať svoj komunikačný zámer v každodenných situáciách“ (ŠVP 2023). Inými slovami, cieľom je komunikačná kompetencia v cudzom jazyku, ktorá pozostáva z nasledovných kompetencií:
- jazykovej (zahŕňa jazykové prostriedky: slovná zásoba, výslovnosť a gramatika),
- pragmatickej (zahŕňa komunikačné funkcie jazyka – čo je vhodné povedať/napísať k tej-ktorej téme/situácii),
- sociolingválnej (obsahuje stratégie učenia sa cudzieho jazyka a interkultúrne povedomie).
Táto stránka sa venuje tomu, ako učiť jazykové prostriedky a komunikačné jazykové zručnosti.
Uskutočňovanie tohto cieľa sa deje zapájaním žiakov do komunikačných jazykových činností, ktoré sa málokedy vyskytujú osamote v primárnom vzdelávaní, preto ich vyučujeme integrovane:
- recepcia (počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením),
- produkcia (ústny prejav – hovorenie, písomný prejav – písanie),
- interakcia (ústna a písomná).
Nový ŠVP 2023 pre základné vzdelávanie predpokladá dosiahnutie komunikačnej kompetencie:
- 1. cyklus: pred‐úroveň A1
- 2. cyklus: úroveň A1
podľa Spoločného európsky referenčného rámca pre jazyky (tzv. SERR): učenie sa, vyučovanie, hodnotenie. 2022. Dostupné na:
Ako pomáhať žiakom v mladšom školskom veku nadobudnúť komunikačnú kompetenciu v cudzom jazyku na požadovanej úrovni A1 (podľa SERR)?
Na túto náročnú otázku odpovedá množstvo odborníkov v slovenskom aj zahraničnom kontexte. Kľúčovým faktom, ktorý je v učebnici akcentovaný, je poznanie, že deti v predškolskom a mladšom školskom veku sa učia cudzie jazyky inak než dospelí. Ich osvojovanie si cudzieho jazyka prebieha podobne ako osvojovanie si materinského jazyka: hravo a zmysluplne. Učia sa v hre v zmysluplných situáciách. Optimálne by sa mal učiteľ jazyka snažiť priblížiť tomuto procesu aj v školskom učení sa jazyka.
V ďalších podkapitolách približujeme, ako môžu prebiehať procesy hravého a zmysluplného učenia sa. V úvode kapitoly považujeme za nevyhnutné stručne uviesť kľúčové informácie:
Osvojovanie si materinského aj cudzieho jazyka prebieha v piatich fázach (Straková, 2021, s. 13-14):
- Fáza tichého obdobia: Žiak sa potrebuje bez nátlaku adaptovať na nový jazyk, osmeliť sa, a preto ho netreba nútiť do vyjadrovania v cudzom jazyku. Je aktívny v činnostiach, čím „nasáva“ inštrukcie, jazyk učiteľa počas hodiny, no sám nemusí reč produkovať.
- Fáza jazykovej reprodukcie: Je to najdlhšia fáza v školskom prostredí, v ktorej žiak viac-menej len napodobňuje reč učiteľa alebo nejakej nahrávky, resp. iba opisuje krátke texty.
- Fáza repro-produktívneho jazyka: Žiak napreduje v nacvičovaní zručnosti podľa vzoru učiteľa alebo nahrávky či textu, ale už je schopný používať v reči aj viacero „vlastných obmien“.
- Fáza ranej jazykovej produkcie: Žiak sa osmelí a má dostatok jazykových znalostí, aby dokázal produkovať jednoduchý vlastný ústny alebo písomný prejav. Treba počítať so značným počtom chýb.
- Fáza jazykovej produkcie: Žiak (zvyčajne nad 10 rokov) už dokáže tvoriť súvislejší text, napríklad opis obrázka, zúčastňovať sa na rozhovore.
Jazykové prvky (lexika, gramatika, výslovnosť) učí učiteľ postupne v troch krokoch (Pokrivčáková, 2020, s. 45):
- Prvý krok urobí učiteľ: poskytne žiakom input (ide o jazyk, ktorým sa žiakom prihovára, vrátane príbehu, piesne, rýmovačky). Jazyk učiteľa obsahuje nové jazykové prvky, ktoré sa má žiak naučiť (nové slovo, jeho správnu výslovnosť alebo novú gramatickú štruktúru). V školskom prostredí musí učiteľ dbať na zrozumiteľnosť, jednoduchosť inputu.
- Druhý krok urobia žiaci: po určitom čase vystavenia žiakov novému jazykovému prvku dokážu žiaci zopakovať a produkovať vlastný jazyk (output).
- Tretí krok robí učiteľ: dáva spätnú väzbu, ktorú poskytuje žiakovi, aby ho ubezpečil, že sa nové učivo dobre naučil
Komunikačné zručnosti si žiaci rozvíjajú tiež v troch krokoch (Pokrivčáková, 2020, s. 49):
- Príprava (napríklad predčítanie, predpočúvanie);
- Priebeh danej komunikačnej činnosti (počúvanie, čítanie);
- Aktivity po čítaní či počúvaní, hovorení alebo písaní.
Ústne zručnosti (hovorenie) si žiaci rozvíjajú opäť postupne, v troch krokoch:
- Najskôr učiteľ vedie žiakov cez ním úplne riadené (controlled) aktivity (dril, opakovanie);
- Potom učiteľ vedie žiakov cez ním menej riadené, tzv. sprevádzané (semi-controlled) aktivity (prerozprávanie príbehu, rozprávanie o obrázku);
- Napokon učiteľ vytvára žiakom priestor na voľné (free) aktivity, v ktorých žiaci už voľne konverzujú alebo tvoria vlastný príbeh (tamtiež, s. 51).
Všetko nájdete v učebnici: https://jazykyhravo.umb.sk/wp-content/uploads/Jazyky_hravo_a_zmysluplne_ONLINE.pdf.