jazyky hravo – čo hovorí veda – teórie osvojovania si jazykov
Prečo je nevyhnutné, aby každý, kto túži, aby sa jeho dieťa/žiak naučil jazyk, pochopil, na akých teoretických, výskumom overených základoch stojí dobrá prax výučby jazykov?
Bez pochopenia teoretických východísk bude učiteľ možno vedieť pripraviť niekoľko vyučovacích hodín – či už intuitívne, alebo na základe presného návodu z učebnice cudzieho jazyka, ale chýbajúce poznanie takého komplexného javu, akým učenie cudzieho jazyka v citlivom veku 5 – 11 rokov je, sa čoskoro odrazí či už v nevyváženom nácviku niektorej komunikačnej zručnosti alebo jazykového prostriedku. Rovnako nemusí zvládnuť heterogenitu triedy a neumožní zažiť úspech a požadované výsledky u všetkých žiakov. Prípadne ho náročnosť výučby môže doviesť k vyčerpaniu alebo zápasu s vyhorením… Preto je nevyhnutné oboznámiť sa s tým, čo hovorí o osvojovaní si/učení sa jazyka (či už materinského, druhého či cudzieho) deťmi psychológia – psycholingvistika, neurovedy – neurolingvistika a lingvodidaktika. Teoretické základy lingvodidaktiky predstavujú v súčasnej dobe pevný základ pre nasmerovanie v každodennej praxi učiteľa, na ktorý sa môže spoľahnúť a ktorý ho dovedie do predsavzatého cieľa.
Vedecké teórie predstavujú potenciálne základy učiteľovho chápania myslenia a učenia sa žiakov. Pokiaľ toto učiteľ pochopí a následne aplikuje do svojej práce, poskytnú mu vo výučbe potrebnú hĺbku porozumenia celému komplexu javov, ktoré s učením (sa) jazyka súvisia. Ideálne možno očakávať, že učiteľ vďaka teoretickým základom pochopí, ako prebieha proces učenia sa jazyka, ako materinského, tak neskôr cudzieho. Porozumie tak i tomu, aké faktory tento proces ovplyvňujú. Mať dostatok poznatkov mu profesionálne umožňuje vedieť sa zodpovedne rozhodnúť a podporiť pozitívne faktory, zároveň eliminovať tie, ktoré spôsobujú prekážky v učení sa jazyka žiakmi.
Teória o osvojovaní si cudzieho a materinského jazyka ukazuje na potrebu vytvárania takého jazykového prostredia, v ktorom má žiak zabezpečené bohaté možnosti inputu cudzieho jazyka, pričom sa necíti byť nútený do jazykovej produkcie, ak na to sám nie je odhodlaný. Učenie sa cudzieho jazyka v detskom veku je oslobodené od lingvistických ohraničení. Pre naplnenie vytýčených cieľov výučby jazyka je podstatné detailne sa oboznámiť so špecifikami detského myslenia a procesov, ktoré prebiehajú v jeho mysli počas učenia sa. Učitelia v primárnom vzdelávaní musia poznať špecifiká mladšieho školského veku, ale zároveň sú vhodné a využiteľné aj informácie o predchádzajúcom, predškolskom období. Súčasne je nevyhnutné, aby učiteľ disponoval spôsobilosťou, ako rozvíjať schopnosti strategického myslenia žiakov, ich kreativity, schopnosti riskovať, atď.).
Psychologické, lingvistické a psycholingvistické teórie poukazujú na to, že dieťa vo veku cca 10/11 rokov si dokáže osvojovať aj cudzí jazyk podobným spôsobom ako materinský jazyk. Závisí od rozsahu vystavenia dieťaťa cudziemu jazyku. V bežných školách hovoríme skôr o riadenom učení sa jazyka než o osvojovaní si jazyka. Psychologické a neurovedné výskumy poukazujú na dôležitosť profesionálneho, na vedeckých základoch vybudovaného prístupu
učiteľa k žiakovi. Ich vzájomný vzťah je predpokladom toho, či žiak úspešne zvládne výzvy spojené s učením sa nového jazyka v školských podmienkach a dosiahne svoj potenciál. Preto je logické, že dobrá výučba musí efektívne využívať všetky poznatky o tom, ako sa jednotlivé deti učia. Existujú určité stratégie, ktoré zlepšujú schopnosť mozgu prijímať nové informácie, vyžadujú si však starostlivého a zanieteného učiteľa, ktorý bude vyučovanie viesť odborne, a zároveň primerane veku mladších žiakov – hravo.