jazyky hravo – ako učiť – čítanie a písanie – na úrovni slov
Nácvik čítania a písania na úrovni slova býva pre žiakov príťažlivejšia fáza – priraďovanie významu jednotlivým slovám, a keďže rozmýšľajú na úrovni konkrétno-operačnej, má pre nich veľký význam vizuálna podoba slova. Zároveň si v tejto fáze osvojujú správny pravopis slova (Lojová, Straková, 2012). Prvým krokom je naučiť žiakov spájať písmená do slabík a slov. Učitelia môžu žiakom predstaviť tzv. tvorivé odpisovanie.
Aj na tejto úrovni si môže učiteľ osvojiť a aplikovať viacero zaujímavých aktivít. Jednou z nich je vyberanie slov zo zoznamu a ich umiestnenie napríklad na tabuľu, alebo žiaci pridávajú vlastné slová (žiaci majú napríklad vybrať všetky slová, ktoré sa začínajú určitým písmenom, alebo zameranie sa na určitú tematickú oblasť – napríklad všetky zvieratá alebo všetky druhy oblečenia) (Bérešová, 2016). Alebo žiaci vytvárajú slová z dlhej rady slov napísaných bez medzier alebo z pomiešaných písmen, alebo napísané najskôr odzadu. Tieto aktivity môžu postupom času pripravovať samotní žiaci, podobne aj rôzne krížovky so slovami.
Učiteľ najskôr prinesie slová v cudzom jazyku vytlačené a zalaminované – buď priamo s obrázkami, alebo len slová, ktoré žiaci párujú s predmetmi, prípadne obrázkami, fotografiami či ilustráciami. Oboznamujú sa takto so slovami, pričom učiteľ im vzorovo predvedie ich výslovnosť. Slová môžu byť napísané aj na veľkom plagáte. (Bérešová, 2016, s. 58). Karty so slovami slúžia na to, aby sa žiaci pozreli na kartu, vyslovili nové slovo, a tým sa ho učia aj čítať. Vo výučbe čítania a písania pre začiatočníkov pomáha aj metóda tzv. Phonics, ktorou sa žiaci učia, aký je vzťah medzi zvukmi hovoreného jazyka a písmenami alebo skupinami písmen či slabikami písaného jazyka. Učia sa zmysluplnosti písma.
Mladší žiaci sa stretávajú s písaným textom najmä prostredníctvom rôznych literárnych žánrov. Ide o literatúru pre deti. Na začiatku čítania pokladáme za ideálne priniesť do triedy veľkú, ilustrovanú knihu rozprávok alebo básní s farebnými ilustráciami, ktorá obsahuje pre dieťa zrozumiteľný kontext. Je veľmi dôležité, aby všetci žiaci na knihu videli, preto je vhodné, aby pri spoločnom čítaní deti sedeli v kruhu pri učiteľovi. Aktivita by sa nemala začať čítaním izolovaných slov, ale celej knihy. Žiak by k slovám mal dospieť zo spojenia významu textu s obrazom. Učiteľ posadí žiakov okolo seba, vyberie si jednu dobre ilustrovanú časť rozprávky alebo básne a vhodnou aktivitou motivuje žiacky záujem. Na začiatku je úplne prirodzené, že na otázky učiteľa v cudzom jazyku žiaci odpovedajú v materinskom jazyku. Učiteľ následne zopakuje kľúčové slová v cudzom jazyku. Nepovažujeme to za problém, ak sa v krátkosti porozprávajú o deji danej rozprávky alebo básne v materinskom jazyku. Potom učiteľ môže zadať úlohy, ako napríklad: „Pozri sa na túto stranu. Ukáž na najdlhšie slovo na tejto strane!“, „Ktoré je najkratšie slovo?“, „Nájdi také slovo, v ktorom je ukryté ďalšie slovo!“ (napríklad v anglickom slove dinner je ukryté slovo in), „Nájdi také slovo, ktoré sa začína tým istým písmenom ako tvoje meno!“ a pod. Alebo inštrukciu, aby na danej strane knihy našli jedno smutné alebo veselé slovo, alebo – aby sa úloha stala viac osobnou – nech nájdu jedno svoje obľúbené slovo. Existuje nespočetné množstvo variácií tejto hravej aktivity. Učiteľ môže dať napríklad inštrukciu, aby deti našli predposledné slovo, ktoré sa nachádza v treťom riadku odspodu, alebo slovo, ktoré sa začína veľkým začiatočným písmenom, alebo každé piate slovo atď. Počas tejto úlohy je samozrejmé, že deti prečítajú slovo, ale vďaka takémuto zadaniu to nie je pre ne záťažou. Ba naopak, znamená to pre nich ďalšiu zážitkovú činnosť, pretože učiteľ im nekázal čítať, ale dal im inštrukciu na hľadanie slov podľa istých kritérií. Inými slovami: učenie sa pomocou nejakej činnosti v rámci daného kontextu je pre deti pochopiteľné a prijateľné.
Keď sa už deti oboznámia s kľúčovými slovami v danom texte, môže nasledovať ďalší krok. Učiteľ vyberie pomocou iných úloh spojených s činnosťami kľúčové slová. Najjednoduchšia a overená technika je tzv. zablysnutie (flashing) či pomalé odhaľovanie (slow reveal). Podstata techniky „flashing“ je v tom, že učiteľ napríklad fixkou napíše už osvojené kľúčové výrazy na veľké papiere a skryje ich za chrbtom. Potom vytiahne jeden z nich a rýchlym pohybom zamáva pred deťmi, ktoré stihnú zaregistrovať iba isté písmená daného slova. Na základe nich majú uhádnuť, o aké slovo ide. Technika pomalého odhaľovania spočíva v tom, že učiteľ napíše dané slovo na veľkú kartu, ktorú pomaly ťahá von z knihy, aby sa písmená dali vidieť len postupne. Deti počas toho hádajú, aké je to slovo. Nakoniec sa dá prečítať už celé slovo. Ešte väčšou výzvou je, keď dané slovo treba čítať odzadu, čiže písmená sú odhaľované v opačnom poradí. V obidvoch prípadoch je rozvíjajúca sa jazyková zručnosť dieťaťa posilnená zručnosťou hádania a utváraním si správnych hypotéz. Takto sa dajú zdolať ťažkosti pri osvojovaní si aj iných zručností. Čítanie slov sa dá ľahšie osvojiť, ak je súčasťou určitej zaujímavej aktivity. Zadaním kombinovaným s činnosťou je napríklad „Bež a dotkni sa!“ („Run and touch.“). V tejto úlohe sa deti postavia do dvoch radov a súťažia medzi sebou, kto po splnení nejakej úlohy, napríklad vyriešení hádanky, pribehne k tabuli, na ktorej sú umiestnené slová (možné riešenia) a ťukne na správne slovo. Alebo možno do skupín rozdať charakteristiky zvierat: Je to zviera z Afriky. Má čiernu a bielu farbu. A poverený žiak zo skupiny musí vybehnúť a dotknúť sa na tabuli slova „zebra“.
K písaniu na úrovni slova patria aj úlohy, kde majú žiaci umiestniť správnu slovnú kartičku pod obrázok, na plagát, na tabuľu, do pracovného zošita, pod nejaký predmet. Táto úloha sa môže pretransformovať do viacúrovňových zadaní. Napríklad žiaci majú na kartičky napísať názvy vecí, ktoré sa učia (napríklad školské potreby), a urobia si z nich výstavu. Toto isté môžu spraviť aj so zvieratami, ktoré vytvoria z plastelíny, rovnako si môžu priniesť do školy svoje plyšové zvieratá, a ZOO je hotové. Tvorivosti sa medze nekladú. Okrem tvarovania z plastelíny môžu deti pracovať s nožnicami, farbičkami, pričom aj tu je priestor na učenie sa písania slov. Pri rozvíjaní logického myslenia je dôležitá zručnosť usporadúvania do správneho poradia, ktorú žiaci používajú pri rekonštrukcii slov z pomiešaných písmen. Je veľmi dôležité, hlavne v začiatku cudzojazyčnej výučby, aby učiteľ vyberal slová, ktoré navzájom súvisia v rámci jedného kontextu (tzv. lexikálne polia). Napríklad: poprehadzované hlásky v slovách označujúcich ovocie, farby, čísla atď. Aktivita zameraná na písanie môže tiež rozvíjať myšlienkové zručnosti, napríklad v úlohe, kde žiaci skladajú slová z dvoch častí.
Obľúbené úlohy s chýbajúcimi informáciami sú založené aj na schopnosti hypotetizovať, t. j. hľadať vhodné hypotézy. Najlepšie je, ak v súvislom texte niektoré slová vynecháme, prípadne sťažíme ich čítanie (hráme sa, že texty sú rozhryzené myškou alebo spadli do vedra s vápnom; na miesta vynechaných slov môžeme nakresliť myši). Je veľmi dôležité, aby tieto úlohy neboli samoúčelné. Nestačí iba nájsť chýbajúce slová. „Nájdené“ slovo je súčasťou textu, ktorý je východiskom k nejakej úlohe, ktorú treba vyriešiť, napríklad k samostatnej prezentácii alebo k označovaniu posterov a máp. Ďalšou mimoriadne vhodnou aktivitou na nácvik čítania a písania sú „veselé“ piktogramy (kombinácie kreslených obrázkov a písaných slov) (Obrázok 5). Ide o symboly vyjadrujúce vzťah medzi významom slova a jeho písanou formou. Pri výučbe cudzích výrazov môže učiteľ zapojiť žiakov tým, že sa ich spýta, ako by zobrazili niektoré slová. Tu je niekoľko príkladov v angličtine:
Pri ďalšej aktivite, v ktorej treba písať jednotlivé slová, deti pracujú v 3-4-členných skupinách. Tieto slová predstavujú sumár odpovedí na otázky. Ako otázka, tak i odpoveď je na úrovni vety. Jeden žiak tvorí otázku, ďalší píše odpovede do tabuľky a ostatní odpovedajú ústne. Takto zbierajú informácie napríklad o záľubách, o tom, kto aký šport má rád alebo kto v skupine aké jedlo má rád, na akom hudobnom nástroji hrá alebo ktorá zmrzlina je jeho najobľúbenejšia. Učiteľ si môže pomôcť tabuľkou (tu je ukážka v angličtine), pričom treba dbať na to, aby hlavička tabuľky poskytovala žiakom dostatočnú jazykovú pomoc pri tvorení viet. Rovnakú „nápovedu“ možno použiť pri tvorení. Na dobre viditeľné miesto v triede umiestnime veľkými písmami napísanú otázku, ktorú majú deti jeden druhému klásť. Táto úloha je motivačná a informatívna, pretože žiaci informácie o sebe sami „poskladajú“, čo vplýva pozitívne aj na budovanie vzťahov v skupine.
| Names | His/her favourite sport is: | His/her favourite ice cream is: | plays the | likes …(food) |
| Michael | football | flute | ||
| Lucy | swimming | piano | ||
| Tomi | horse riding | mushroom | ||
| Lili | strawberry | salami |
Vhodnými činnosťami na nácvik písania na úrovni slova sú tiež krížovky, vytváranie zoznamov, pomenovávanie predmetov na obrázkoch, vytváranie obrázkového slovníka (Lojová, Straková, 2012).