KaždĚ DIEŤA môže z UČENIA SA cudzieho jazyka profitovať
Inkluzívny prístup je založený na premise, že každé dieťa má právo učiť sa cudzí jazyk, čerpať výhody z procesu i výsledkov učenia sa. Je založený na viere v osobný pokrok a schopnosti každého dieťaťa.
Inklúzia je protipól segregácie. Ak chceme učiť cudzí jazyk inkluzívne, mali by sme počítať s každým jedným žiakom. Nikto by nemal stáť bokom. Apel na príležitosť učiť sa cudzí jazyk pre všetkých sa nachádza aj v odporúčaniach Európskej komisie: „[…] všetci mladí ľudia v Európskej únii, bez ohľadu na ich zdravotné postihnutie, bez ohľadu na to či sa vzdelávajú v bežných alebo segregovaných školách, majú rovnaké práva na vzdelávanie v cudzích jazykoch.“ Tento apel podporujú aj globálne autority, ktoré sa touto témou zaoberajú. Ich názory môžeme zastrešiť výrokom: Niektorí žiaci si osvoja cudzí jazyk, iní nie. Niektorí ho dokážu v budúcnosti využiť, iní nie. Avšak pre všetkých je učenie sa cudzieho jazyka skúsenosťou, ktorá môže zmeniť alebo dokonca zlepšiť ich život.
Tendencia vyradiť niektoré deti z učenia sa cudzieho jazyka súvisí s chybnou predstavou o cieli cudzojazyčného vzdelávania. Všetci sme vyrástli v školách, kde sme boli presviedčaní, že sme na hodinách cudzieho jazyka len preto, aby sme si ho osvojili a vedeli ho aktívne používať. Takýto výsledok ale naozaj nedosiahne každý. To však neznamená, že ho hodiny neobohatia. Učenie cudzieho jazyka má veľký význam pre komplexný rozvoj osobnosti: jazykový rozvoj, ale tiež osobnostný a sociálny rozvoj. Prispieva tiež k rozširovaniu kultúrneho a interkultúrneho povedomia. V škole predsa nejde len o výsledky (alebo aspoň by nemalo ísť)
Inkluzívny prístup je postavený na viere vo vzdelávateľnosť každého človeka. Hoci nie je možné, aby všetky deti dosahovali rovnaké výsledky, každé dieťa je schopné posúvať sa a približovať sa k svojmu osobnému maximu. A to aj v učení sa cudzieho jazyka. Ak sa prestaneme pozerať na životné ciele a ašpirácie detí s rizikovým vývinom cez optiku vlastných perspektív, uvidíme nielen cestu, po ktorej môžu kráčať ale aj méty, ktoré môžu dosiahnuť. Inkluzívne okuliare nám tiež pomôžu vnímať ich výnimočné vlastnosti.
Prínos v oblasti jazykového rozvoja:
- Osvojenie si jazykových zručností a schopnosti dorozumieť sa v cudzom jazyku, rešpektujúc možnosti a komunikačné potreby žiakov.
- Scitlivenie pre cudzí jazyk a vytvorenie si vzťahu k nemu, ako aj k učeniu cudzích jazykov vo všeobecnosti.
- Vnímanie cudzieho jazyka ako nástroja komunikácie a príležitosti pre rozvoj vzťahov s ľuďmi z iných krajín (pragmatická rovina jazyka).
- Získanie sebadôvery v uplatnení osvojených jazykových a komunikačných zručností.
Prínos v oblasti osobnostného a sociálneho rozvoja
- Posilnenie vytrvalosti, húževnatosti, snahy a vnútornej motivácie na pozadí reflexie potrieb a vlastných záujmov.
- Získanie sebadôvery a odvahy čeliť novým situáciám. Uvedomenie si vlastnej jedinečnosti. Vnímanie samého seba v horizonte otvorenej životnej perspektívy.
- Posilňovanie sebakontroly a sebaovládania, vrátane zvládania emócií a posilňovania frustračnej tolerancie.
- Rozvoj sebaregulácie. Poznávanie svojich silných a slabých stránoch, možností a limitov, vlastných efektívnych stratégií učenia sa. Budovanie spôsobilosti plánovať a vytyčovať si životné projekty mobilizujúce úsilie osobnosti.
- Získanie skúsenosti komunikácie v novom kontexte cudzojazyčného prostredia.
- Vnímanie seba samého ako člena kolektívu, spoločenstva, upevňovanie vedomia MY.
- Rozvoj sociálneho cítenia (porozumenie, pomoc, podpora, ponuka k spolupráci, empatia, tolerancia…) ako základného predpokladu efektívnej komunikácie a nadväzovania kvalitných medziľudských vzťahov.
- Rozvoj sociálnych (aktívne počúvanie, prejavovanie porozumenia, tolerancie a empatie…) a komunikačných zručností (vedenie dialógu, kladenie otázok, facilitovanie diskusie, kooperácia….) s dôrazom na vzbudenie záujmu a odvahy zapojiť sa do dialógu
Rozširovanie kultúrneho a interkultúreho povedomia
- Utváranie vlastnej identity, uvedomovanie si výnimočnosti svojej kultúry, porozumenie vlastným koreňom a miesta svojho kultúrneho spoločenstva v širšom kontexte regiónu, krajiny, Európy a sveta.
- Scitlivovanie voči jazykovej rôznorodosti a hybridnosti.
- Vnímanie jazyka ako prirodzeného znaku svojej kultúry.
- Rozvoj medzikultúrneho porozumenia a multikultúrneho cítenia.
- Rozvoj interkultúrnej komunikácie. Uvedomovanie si závislosti komunikačných praktík na kultúrnom kontexte. Rozvíjanie schopnosti komunikovať s rešpektom a úctou.
- Utváranie svetonázoru európskeho občana založenom na otvorenosti voči iným kultúram a rôznym spôsobom žitia.
K. Vančíková. 2024. Inkluzívny prístup k učeniu cudzích jazykov. DOI: https://doi.org/10.24040/2024.9788055721286