KaždÉ DIEŤA má svoju vlastnú životnú perspektívu
Učiť cudzí jazyk inkluzívne predpokladá schopnosť dospelého rozvíjať pozitívne sebapoňatie každého dieťaťa a podnecovať ho k projektovaniu osobne významných cieľov a životných projektov.
Učiť inkluzívne znamená vytvárať takú učebnú klímu, v ktorej každé dieťa môže prežívať pocity uznania a osobnej hodnoty. Tieto pocity sa do veľkej miery odvíjajú od charakteru školského hodnotenia. Inkluzívny prístup je ťažko zlučiteľný s hodnotením založenom výhradne na známkovaní. Naopak, napĺňa sa cez formatívne hodnotenie, ktoré je založené na informačnej a zároveň podpornej spätnej väzbe.
V našich školách prevažuje tzv. kontrolná spätná väzba. Žiak dostane známku, ktorá je jednoduchou informáciou o tom, či sa priblížil alebo vzdialil stanovenej norme. Známka mu ale nepomáha odkryť dôvody jeho úspechu či neúspechu ani nastaviť opatrenia pre zlepšenie výsledkov. Informačná spätná väzba to naopak dokáže. Má podobu slov, prostredníctvom ktorých môžeme komentovať úroveň rozvoja poznatkov či zručností žiaka, pomenúvať prípadné nedostatky a naznačovať cesty možného zlepšenia.
Učiť inkluzívne znamená využívať v čo najväčšej miere slovné hodnotenie. Avšak slová môžu mať dvojaký účinok. Môžu stimulovať, ale aj tlmiť motiváciu. Rozvíjať pozitívne sebapoňatie znamená využívať v hodnotení povzbudivú (pozitívnu) atribúciu.
Teória povzbudivej (pozitívnej) atribúcie je postavená na poznaní prirodzených vlastností človeka. Každý z nás má tendenciu pokračovať v úsilí v prípade, že dosiahnutý úspech je pripísaný trvalým a vnútorným príčinám (našim schopnostiam, vlastnostiam…). Ak sa nám nedarí, bránime sa a neúspechy pripisujeme dočasným, prevažne vonkajším príčinám. Ak sa nám podarilo zjazdiť na lyžiach čiernu trasu, naša motivácia skúsiť to znova môže závisieť aj od reakcie (hodnotenia) okolia. Povzbudenie a motiváciu prinášajú slová: „Vidíš, zvládol si to, lebo už máš dobrú techniku, na ktorej si usilovne pracoval“ (vnútorné, trvalé príčiny úspechu). Ak náš úspech ale niekto okomentuje slovami: „Zvládol si to, lebo pri tebe stál anjel strážny a svah bol dnes mimoriadne dobre pripravený“ (premenlivé, vonkajšie príčiny), zaseje v nás pochybnosť o tom, či naozaj išlo o osobný úspech. Vzniká v nás obava, či to na budúce zvládneme znova. Takáto slovná reakcia je tlmivou atribúciou. Rovnako pôsobia slová aj v školskom hodnotení. Môžu povzbudiť, motivovať, ale tiež tlmiť záujem. Dokonca viesť až k rezignácii. Uvažujte, v ktorom prípade bude žiačka Adelka na seba pyšná a pripravená pracovať na sebe ďalej: 1) „Adelka, dnes si podala výborný výkon. Je to výsledok tvojej snahy a vytrvalosti. Len tak ďalej.“ 2) „Adelka, dnes si podala výborný výkon. Asi to bol tvoj šťastný deň.“ Našli ste odpoveď? Inkluzívny učiteľ neustále premýšľa o svojich hodnotiacich výrokoch, pretože jeho úlohou je povzbudzovať a nie tlmiť záujem žiakov.
Učiť inkluzívne znamená individualizovať učenie a rozprávať sa so žiakmi o ich plánoch a životných projektoch. Učenie sa cudzieho jazyka nemá byť len devízou vyvolených (prelink princíp 1). Nie každý žiak či žiačka prichádza na hodiny s víziou, že na konci cesty bude plynule komunikovať. Dvadsať detí v triede predstavuje dvadsať individualít, dvadsať životných príbehov, dvadsať životných trajektórií. Niekto má talent, niekto obmedzenie, niekto má rodinu v zahraničí, iný počúva americký hip-hop….Deti majú svoje sny a predstavy o budúcnosti, ktoré sú ich hnacím motorom, a to bez ohľadu na to, či ich my dospelí vidíme ako reálne alebo nereálne. Inkluzívne učenie je založené na prebúdzaní vnútornej motivácie, ktorá pramení z vnímania súčasného i budúceho života. Inkluzívny učiteľ posúva žiaka do pozície spolutvorcu svojich osobne významných cieľov. Vzdelávacie štandardy vníma len ako orientačné rámce. Účinnou stratégiou projektovania a usmerňovania osobne významných cieľov a projektov je portfólio.
Portfólio vytvára príležitosť rozprávať sa o osobne významných cieľov v krátkodobej i dlhodobej perspektíve. Je prostriedkom dialógu medzi učiteľom, žiakom, ale tiež rodičmi či inými aktérmi. Umožňuje pozrieť sa spoločne späť na odrobenú prácu, zhodnotiť efektivitu vynaloženého úsilia pre dosiahnutie osobne významného cieľa, diskutovať o možných prekážkach v učení, ako aj možnostiach ich odstránenia, určiť si ďalšie ciele a kroky k dosiahnutiu vzdialenejších mét. Pri práci s portfóliom je učiteľ v role facilitátora a vytvára čo najväčší priestor pre úvahy a myšlienky dieťaťa. Portfólio nie je len zakladač prác, ale médium.
K. Vančíková. 2024. Inkluzívny prístup k učeniu cudzích jazykov. DOI: https://doi.org/10.24040/2024.9788055721286