jazyky hravo – čo hovorí veda – vplyv prostredia – digitálne technológie
Ako obohatiť výučbu primeraným používaním digitálnych technológií?
V 21. storočí je pochopiteľné, že popri učebniciach predstavujú digitálne technológie, internet a sociálne médiá najväčšiu pomoc učiteľom jazykov v ich príprave na hodinu, ale aj počas výučby, ba dokonca aj vo vyhodnocovaní výsledkov z výučby. Poskytujú či už umelo vytvorené alebo autentické texty. A práve tieto texty sú pre žiakov príťažlivé, lebo im umožňujú „dotýkať sa“ reálnych, autentických informácií; osvojovať si spôsob komunikácie v reálnom živote. Určite sa to líši od umelého učenia sa jazyka v priestore, kde nik nie je rodený hovoriaci. Práca s internetovým textom – najmä vďaka možnostiam hyperlinkovania – umožňuje žiakom zážitok z objavovania a vlastnej voľby, lebo žiak si môže vybrať to, čo ho zaujíma. To znamená, že „počítačom podporovaná výučba umožňuje v neposlednom rade individuálne tempo, podporuje tvorivosť a autonómnosť, úlohu učiteľa posúva do polohy facilitátora a podporuje myslenie (podľa typu zadania)“ (Cimermanová, 2010, s. 74). Dôležité – podobne ako v prípade použitia iných autentických materiálov – je dbať na to, že aj takáto hodina musí spĺňať svoje základné funkcie, ibaže s použitím iných – digitálnych – prostriedkov.
Posledná dekáda sa vyznačuje najmä zavádzaním interaktívnych tabúľ, pripojených na počítač a reproduktory. Mnohí vydavatelia učebníc ponúkajú svoje učebnicové sady aj s webovými aplikáciami a interaktívnymi cvičeniami, ktoré žiaci robia priamo na interaktívnych tabuliach. Žiaci sa tabule dotýkajú, čítajú z nej, počúvajú nahrávky, teda umožňuje im využívať viacero zmyslov, a tak si zmysluplne osvojovať alebo opakovať učivo cudzieho jazyk.
Existuje množstvo zahraničných aj domácich webstránok pre učiteľov jazykov, ktoré ponúkajú námety na metodické postupy, plánovanie vyučovacej hodiny, pracovné listy, hry, kopírovateľné materiály atď. Prehľadný zoznam tých najpoužívanejších v primárnom vzdelávaní, ako vyplynulo z nášho výskumu v r. 2023, je napríklad na stránke: https://jazykyhravo.umb.sk/index.php/portaly-o-jazykoch/.
Jednou z najväčších výhod používania internetu je, že žiak má možnosť vypočuť si rodených hovoriacich, vidieť každodenný život v inej krajine. Tento materiál môžu využiť nielen počas vyučovacej hodiny, ale aj mimo vyučovania (napríklad v domácej príprave), čo značne oceňujú rodičia, pre ktorých sú dobrou pomôckou v podporovaní učenia sa ich detí. Žiakom stačí poskytnúť niekoľko oporných inštrukcií (napríklad pri spracovávaní projektov) a žiaci ich vedia spracovať (samostatne alebo v dvojiciach, doma alebo počas vyučovania). Počítač, tablet a internet prinášajú obrovské množstvo podnetov, textov, úloh, aktivít pre deti do desať rokov. Dieťa môže nacvičovať svoje zručnosti písania a čítania na počítači, ako je už aj zvykom. Začínajúci čitateľ cudzieho jazyka môže vyhľadať na internete informácie a materiál o zvieracom miláčikovi, o záľubách, môže sa naučiť pesničku v cieľovom jazyku atď. Žiaci si vďaka digitálnym technológiám môžu pomáhať online slovníkmi, môžu čítať alebo počúvať e-knihy. Technológie umožňujú vytváranie vzťahov so žiakmi z rôznych kultúr. Rozširuje sa tým rámec učenia sa jazyka, učivo „ožíva“.
Podmienkou implikovania moderných technológií do výučby mladších žiakov je ich systematické, efektívne využívanie, primerané pedagogicko-psychologickým princípom. Pokrivčáková (2020) hovorí o dvoch prejavoch ich nesprávneho využívania, a to o „edutainment“, keď prevažuje zábava nad vzdelávaním, a o „technotainment“, keď sa technológie používajú na zábavné účely a vzdelávanie je potlačené (s. 42-43).
Je s používaním digitálnych technológií spojené aj nejaké riziko?
Niektorí rodičia, ale aj pedagógovia a iní odborníci, sa snažia o to, aby sa v školách počítačové technológie využívali v menšej miere, než akej sme svedkami, a to najmä v dôsledku vyššie zmienených varovných signálov rôznych vedcov. Existujú výskumy s rôznymi druhmi reálnych nebezpečenstiev nadmerného používania digitálnych technológií (škodlivosť akčnej vizualizácie a svetelných efektov, prepodnetovanosť zmyslového vnímania). Používaním sociálnych sietí je hrozbou najmä vznik závislostí či kybernásilie. Iste, existuje už aj dosť možností, ako viesť deti k bezpečnému používaniu týchto moderných vymožeností. Avšak stále je to málo prebádaná oblasť, ktorej negatívny efekt nie je možné nateraz odhadnúť.
Na tomto mieste však nemáme priestor venovať sa diskusii odborníkov o tom, či nadmerné používanie mobilov, i-padov, počítačov na komunikáciu na sociálnych sieťach skutočne vedie k „digitálnej demencii“ (Spitzer, 2018) a ku vzniku závislostí (youtube – neurológ Stránsky), nie je tu priestor na jej rozvíjanie. Napokon, na Slovensku už 1.1. 2026 dochádza k veľkej zmene – ministerstvo školstva v rámci školskej reformy zakazuje používanie mobilných telefónov v základných školách.
Okrem toho tu existuje jedno významné „didaktické“ riziko, ktoré nadmerné používanie technológií so sebou prináša, a tým je spoliehanie sa na technológie ako na náhradu zručností učiteľa a aktivít vlastných dieťaťu – pohybové činnosti, práca s fyzickými predmetmi, rozprávkovými knihami a pod. Uvádzame reálnu skúsenosť v istej triede, kde žiaci 3. ročníka s nadšením celé hodiny používali interaktívnu tabuľu. Snaha nadviazať s nimi minirozhovor stroskotala však už pri prvej otázke: „Ako sa voláš?“ Žiaci totiž počas hodín vôbec nekomunikovali s učiteľkou v cudzom jazyku. Učiteľka priznala, že zámerne používa moderné technológie, aby žiaci počuli správnu výslovnosť, keďže ona sama si nebola istá svojou kompetenciou v tejto oblasti. Preto je namieste upozornenie, že v mladšom školskom veku sú vysoké kritériá kladené na „interaktívnosť“ ako vlastnosť digitálnych pomôcok. V tomto veku je nevyhnutná skutočná interakcia, kde žiak reaguje na podnety, overuje si, ako funguje jazyk, a nielen počúva či sleduje nejaký seriál. „Žiaci mladšieho školského veku, najmä v prvých dvoch rokoch cudzojazyčného vzdelávania, potrebujú byť súčasťou komunity používajúcej cieľový jazyk, učia sa socializovať do tejto skupiny, na hodinách potrebujú do svojich činností zakomponovať prirodzený pohyb, preto by moderné technológie nemali zaberať väčšinu priestoru na vyučovaní“ (Lojová, Straková, 2012, s. 154).
Ako vyberať vhodné médiá pre deti?
Už sme zmienili prísne kritériá výberu učebníc na výučbu mladších žiakov. Bérešová (2016) upozorňuje, že podobné princípy by sa mali vzťahovať aj na technologické materiály a výber webstránok. Pokiaľ má učiteľ zabezpečiť, aby boli digitálne technológie skutočne dobrým a bezpečným nástrojom, je nevyhnutné ich výber kriticky zvažovať a flexibilne využívať, modifikovať ich využívanie a pod. Učiteľ by mal o využívaní internetových zdrojov určite vopred hovoriť s rodičmi a dohodnúť sa s nimi na spoločných pravidlách bezpečného používania, vyhnúť sa nadmernému užívaniu internetu a technológií. Možno predpokladať, že týmto spôsobom, a pod dozorom dospelého môžu byť internetové, autentické materiály v cudzom jazyku využiteľnou pomôckou v osvojovaní sa jazyka. Je na škodu, ak by učiteľ na svojich hodinách nevyužil reálne možnosti, ktoré elektronické autentické materiály predstavujú.
Prínosom digitálnych technológií – pokiaľ sú správne používané – je lepšie poznanie cudzieho jazyka v autentickej podobe, reálne používanie jazyka žiakmi. Majú potenciál priblížiť žiakom správnu výslovnosť, intonáciu slov a viet v cudzom jazyku. Umožňujú nahliadnuť „do zákulisia“, spoznať jazyk ako prostriedok komunikácie rôznych iných kultúr. Digitálne technológie sú samozrejmou súčasťou vzdelávania v 21. storočí. Učiteľovi umožňujú využívať rôzne výučbové stratégie ako diferencovanie úloh, individuálny prístup k jednotlivým žiakom, rozvíjať žiakovu autonómnosť ako samoregulujúceho subjektu svojho učenia sa jazyka. Využívanie digitálnych technológií mladšími žiakmi v školskom prostredí si vyžaduje zreteľné pravidlá, ktoré zamedzia negatívnemu vplyvu na žiaka ako rozvíjajúcej sa osobnosti.