jazyky hravo – zamerané na dieťa – hravo a zážitkovo
V určitom ohľade je hra skôr príslovka než podstatné meno alebo sloveso, pretože skoro každú činnosť [dieťaťa] možno vykonávať ‚hrovo‘“ (Bergen,1988, s. 8.).
Hra je prirodzeným inštinktom detí, ktorý ich vedie ku skúmaniu ich sveta a okolitého prostredia, vďaka čomu sa naučia niečo nové. Hovoríme o pevnom a kľúčovom vzťahu medzi hrou a učením sa. Pre deti predškolského a mladšieho školského veku je hra prirodzenou stratégiou učenia sa nových vedomostí a zručností. Hra ako taká slúži na viaceré účely (napr. len na zábavu a potešenie) a nemusí „obsahovať“ edukačný cieľ. Avšak vo vzdelávacom kontexte je hra charakterizovaná ako príležitostná, epizodická, pútavá a kreatívna aktivita, poskytujúca spontánne fyzické či mentálne „ponorenie sa“ do aktívnej činnosti (fyzickej či mentálnej). Ide o emocionálne prežívanie, ktoré je silným a kľúčovým predpokladom, že deti budú mať chuť a vôľu učiť sa niečo nové, a zároveň bude dochádzať k uchovávaniu nových poznatkov v ich krátkodobej i dlhodobej pamäti na podvedomej úrovni. Zážitok z hry ako emocionálny stav formuje ich vnútornú motiváciu, posilňuje sústredenosť detí, ako aj pozornosť a vôľu zostávať v hrovej činnosti. Preto vytváranie interaktívnych činností hravou formou umožňuje dieťaťu plné prežívanie v danom momente. Zážitok je pre dieťa kľúčovým pre jeho hlbšie premýšľanie, no nie je cieľom, ale prostriedkom učenia sa. Je kľúčovým faktorom pre vnímanie, porozumenie a fixáciu slovnej zásoby a vetných štruktúr v cudzom jazyku podvedome, prirodzene (nie drilom bez porozumenia významu alebo gramatizujúcim prístupom, t. j. vysvetľovaním gramatiky).
Ak hru navodí dospelý, deti ju nemusia automaticky prijať ako hru. Hrou sa stáva vtedy, keď v nej cítia slobodu, zaujme ich (sú plne zaangažované), bude pre ne zmysluplná, môžu sa v nej prejaviť spontánne a nenútene, môžu tvoriť pravidlá, nájdu v nej radosť a uspokojenie, nepociťujú v nej stres. Dôkazom prijatia navodenej hry je jej opakovanie. Deti sa budú chcieť k hre vrátiť a hrať sa znovu, pričom prežívanie pocitov zlepší ich jazykové schopnosti a zručnosti. Ide o proces automatizácie, v ktorom si fixujú slovnú zásobu, vetné konštrukcie či ustálené slovné spojenia a pod.
Hra je základom tzv. zážitkového učenia sa cudzieho jazyka, v ktorom navodené, ale i spontánne utvorené situácie umožnia deťom plnohodnotné emocionálne prežívanie („pohrúženie sa“) roly, udalosti a momentálneho diania. Deti z ontogenetickej podstaty navodené situácie prežívajú ako reálne (sugescia). Zážitok sa v hre vytvára priamou skúsenosťou a vlastnou aktivitou detí, v ktorej dosahujú tzv. flow, zabezpečujúci dlhšiu dobu sústredenia sa. Ide o mentálny stav, v ktorom deti strácajú pojem o čase a vôbec nevnímajú, že sa práve učia. Ich hrové nasadenie rozvíja asociačné myslenie pre prepájanie materinského a cudzieho jazyka.
Hra v zážitkovom učení sa:
– umožňuje deťom sebapoznávanie;
– posilňuje ich spontánne prejavy, v ktorých sa eliminuje stres a akékoľvek obavy;
– poskytuje zaangažovanie sa do činností, ktoré rešpektujú štýly ich učenia sa, ich záujmy o témy, ktoré sú im blízke;
– zodpovedá potrebám detí;
– je prostriedkom rozvíjajúcim gramotnosť vrátane emocionálnych, fyzických, sociálnych a tvorivých zručností.
Dôležité je pamätať, že:
– doba sústredenia detí v mladšom školskom veku je stále kolísavá, preto je nevyhnutné striedanie činností, aktivácia všetkých zmyslov, zaradenie pohybu, ktorý deti v tomto veku milujú;
– vo vyučovaní hrou sa zameriavame viac na proces ako na výsledok. To vytvára flexibilné, príjemné a vnútorne motivujúce učenie sa bez strachu. Takéto emocionálne uvoľnené prostredie prispieva k tomu, že dieťa nadobúda väčšiu sociálnu istotu, jazykové sebavedomie a komunikačné zručnosti;
– funkcia hračiek a predmetov v tejto fáze učenia sa kompenzuje dosiaľ nerozvinutú schopnosť verbálne komunikovať v cudzom jazyku. Neverbálna odpoveď prostredníctvom hračiek a reálnych predmetov ukazuje na to, že dieťa porozumelo kontextu v cudzom jazyku.
Vytvorenie pozitívnej emocionálnej atmosféry možno dosiahnuť vhodnými vyučovacími metódami podporujúcimi emocionálnu angažovanosť tým, že umožňujú deťom slobodne, tvorivo sa vyjadrovať. Poskytujú kontextové učenie vďaka projektovaným zmysluplným scenárom na témy, ktoré sú relevantné pre bežný život detí. Metódy umožňujúce zážitkové učenie prostredníctvom hier sú:
– metóda celkovej fyzickej odpovede (TPR) – interaktívnym spôsobom používa inštrukcie na vykonanie fyzických úkonov ako odpovedí ich porozumenia. Deti tak reagujú neverbálne. Ich vzájomná interakcia smeruje k hľadaniu spôsobov neskoršie sa formujúceho verbálneho vyjadrenia;
– pantomíma;
– tanečné a pohybové hry;
– dramatizácia;
– hry v logickej tematickej nadväznosti.
Pre efektívnu výučbu to znamená to mať širokú „zásobu hier“ vrátane materiálov na ich realizáciu. V takejto kartotéke hier by nemali chýbať napríklad slovné hry, kartové hry (flashcards).
Najprirodzenejšou činnosťou, počas ktorej sa mladší žiaci učia, je hra. Plne podporuje mentálnu a fyzickú detskú zaangažovanosť,sústredenosť a pozornosť. Ide o spontánnu činnosť, na základe hlbokého emocionálneho prežívania, v ktorej si dieťa neuvedomuje, že sa učí. Učiteľ by mal disponovať repertoárom hier. Na hodinách cudzieho jazyka žiakom sprostredkúva zážitky, v ktorých si jednotlivé jazykové javy či komunikačné situácie rýchlejšie a lepšie zapamätá.
