jazyky hravo – ako učiť – výslovnosť
Učiť dieťa správnu výslovnosť znamená rozvíjať jeho schopnosť imitovať správnu výslovnosť a intonáciu (pozri Štátny vzdelávací program, 2023): (1) viesť dieťa k vnímaniu nových zvukov, slov a informácií v cudzom jazyku, (2) nacvičovať výslovnosť jednotlivých hlások (aké zvuky ich predstavujú), slov (na ktorej slabike je prízvuk) a viet (na ktorom slove je vetný dôraz, aká je melódia vety) (Lojová, Straková, 2012). Vzory výslovnosti a intonácie si osvojí počúvaním poskytnutého vzoru, na základe čoho potom dokáže správne vysloviť slová a jednoduché slovné spojenia.
Učenie správnej výslovnosti je kľúčovou oblasťou výučby jazyka v predškolskom a mladšom školskom veku! Najvýraznejším znakom detského učenia sa jazyka je, že je založené na ústnej komunikácii (Gondová, 2012, s. 138). Je to nielen obrovská výzva, ale aj výsada môcť zasadiť do dieťaťa základy správnej komunikácie. Potvrdzuje to výrok učiteľky cudzieho jazyka (1. ročník) z nášho prieskumu: „Za najväčšiu výhodu výučby mladších žiakov pokladám to, že môžem ‚ísť s deťmi od začiatku‘ a nedostanem ich už ‚pokazené‘ zlou výslovnosťou predchádzajúcich učiteľov, zlými návykmi, odporu voči jazyku a tak.“
Najvýraznejším znakom detského učenia sa jazyka je, že je založené na ústnej komunikácii. Naučiť dieťa správne vyslovovať slová a vety v cudzom jazyku je určite jeden z najdôležitejších a z pohľadu učiteľa možno jeden z najnáročnejších cieľov výučby jazyka! Úspešnosť ústnej komunikácie v cudzom jazyku totiž výrazne závisí od zrozumiteľnej, správnej výslovnosti hovoriaceho.
AKO UČIŤ VÝSLOVNOSŤ – hravo a odborne?
Nácvik správnej výslovnosti a intonácie zohráva nesmierne dôležitú úlohu ešte pred písaním prvých slov. Zaznamenávanie zvukovej roviny reči sa u detí uskutočňuje postupne. Dieťa najskôr vníma výslovnosť celej vety (intonáciu, artikuláciu), neskôr jednotlivých slov. Odporúča sa cielené trénovanie všetkých týchto súčastí výslovnosti, preto je vhodné v aktivitách spájať rytmizovaný pohyb, tlieskanie, farebné označovanie (Lojová, Straková, 2012). Deti sa učia reč napodobňovaním, tak je to i v prípade zvukov a melódií. Pohybové a hrové aktivity podporujú vedomé učenie sa výslovnosti s dôrazom na rytmus reči, tvorbu rýmov a intonáciu reči.
Najdôležitejší je rečový vzor učiteľa s podporou nahrávok rodených hovoriacich v cudzom jazyku. Nahrávky sú dobrým podkladom pre uskutočňovanie výslovnostných cvičení.
Deti do 10 rokov rozvíjajú svoju jazykovú a komunikačnú spôsobilosť predovšetkým cez ústne komunikačné činnosti – najskôr počúvaním, čiže porozumením hovoreného a následnou produkciou reči. Výučba a nácvik výslovnosti zohrávajú nesmierne dôležitú úlohu ešte pred učením prvých písaných foriem čitateľskej gramotnosti. Pohybové a hrové aktivity podporujú vedomé učenie sa výslovnosti s dôrazom na tvorbu rýmov, rytmus a intonáciu reči. Najdôležitejší je rečový vzor učiteľa s podporou nahrávok rodených hovoriacich v cudzom jazyku. Nahrávky sú dobrým podkladom pre uskutočňovanie výslovnostných cvičení.