jazyky hravo – zamerané na dieťa – bez strachu
Keď sa deti učia cudzí jazyk, nemožno očakávať dokonalosť a bezchybnosť. Ani niekoľkonásobné opakovanie nezabezpečí plynulosť prejavu a okamžité reagovanie v rôznych situáciách. Dôležité sú spontánne reakcie ako prejav ich angažovanosti a vnútornej motivácie spojenej so zážitkom z cudzojazyčného „výkonu“. Je potrebné rešpektovať právo na omyl a hľadanie opory v materinskom jazyku.
Zistenia z výskumných štúdií ukazujú, že ak deti zažívajú v procese výučby úzkosť a stres, má to negatívny vplyv na ich úspešnosť v učení sa cudzieho jazyka. Ten častokrát vzniká následkom neporozumenia významu cudzojazyčných prejavov lektora/učiteľa. Napätie z nepoznaného oslabuje u dieťaťa rozvíjanie kognitívnych schopností. Znižuje sa sústredenosť, následne vnímanie a minimalizuje sa funkčnosť krátkodobej pamäti. Deti s vysokou mierou zažívanej úzkosti pri učení sa, keď nerozumejú, čo sa im hovorí alebo od nich požaduje, majú tendenciu vyhýbať sa aktivitám v cudzom jazyku nielen v pasívnej forme (počúvaní, pozeraní sa), ale hlavne v aktívnosti. Neochota reagovať neverbálne či verbálne môže byť mylne vysvetľovaná, resp. diagnostikovaná, ako: 1. ľahostajnosť či lenivosť dieťaťa, 2. neznášanlivosť lektora 3. porucha učenia a pod. Dôležité je identifikovať, či dieťa práve nie je vo fáze tzv. tichého obdobia (t. j. obdobie, počas ktorého sa môžu sústrediť na pochopenie jazyka ešte predtým, než ho budú produkovať tak, ako sa od nich očakáva).
Kľúčové faktory spôsobujúce strach, resp. stres a úzkosť v učení sa cudzieho jazyka sú:
• obavy, že nevedia dostatočne vyjadriť svoje myšlienky a pocity v cudzom jazyku;
• obavy z negatívneho hodnotenia a posudzovania, že budú vysmievané či kritizované rovesníkmi alebo učiteľmi za svoje chyby a nedostatky v cudzom jazyku;
• nedostatočná sebadôvera prameniaca z rôznych príčin (nielen priamo z hodnotenia aktivít v cudzom jazyku);
• neprimeraná náročnosť na rozsah a tempo zvládnutia požadovaného učiva (pocit preťaženia);
• nedostatok emočnej podpory a pozitívneho povzbudzovania pri prekonávaní požiadaviek a ťažkostí v učení sa jazyka zo strany rodičov a učiteľov;
• nedostatok vnútornej motivácie učiť sa cudzí jazyk, neporozumenie zmysluplnosti učiť sa cudzí jazyk;
• nevhodné výučbové metódy a učebný materiál.
Dosahovanie úspešnosti a formovanie pozitívneho vzťahu k ochote učiť sa cudzí jazyk si u detí vyžaduje dôslednú kompenzáciu negatívneho vplyvu prežívaného strachu a stresu.
Kľúčovým faktorom, ktorý eliminuje negatívne pocity strachu a úzkosti u detí, je vytvorenie príjemného a podporujúceho prostredia, a to:
• zábavnými a hrovými aktivitami, v ktorých zaangažovanosť a zážitok uvádza dieťa do emocionálneho stavu radosti a potešenia z činnosti, ktorú práve vykonáva;
• rešpektovaním individuálnych potrieb (primeraný rozsah učiva, vhodné tempo);
• diferencovaným prístupom – niektoré deti sú náchylnejšie na prežívanie strachu a úzkostných stavov;
• umožnením reagovať spontánne, spôsobom, aký im vyhovuje (možnosť voľby), a to aj v materinskom jazyku (nie však permanentne);
• uznaním a oceňovaním (verbálnym i neverbálnym) úspešnosti aj malých zvládnutých krokov v učení sa kvôli zvyšovaniu sebadôvery u detí;
• povzbudzovaním k interakcii a komunikácii bez nátlaku na individuálny výkon;
• nevynucovaním hovoriť v cudzom jazyku, ak sa dieťa necíti byť pripravené a v pohode, nevyžadovať okamžite verbálne reagovanie;
• nehodnotením chybovosti, neopravovaním chýb priamo, ale reagovaním na chyby prostredníctvom tzv. prerámovaných vetných konštrukcií, dialogických situácií a pod. Účinné je napríklad preformulovať vetnú konštrukciu alebo slovo v správnom tvare či výslovnosti;
• poskytovaním nepriamej, jemnej spätnej väzby, ktorá sa zameriava skôr na význam ako na formu (gramatiku neučíme priamo);
• utváraním atmosféry vzájomného rešpektu, akceptácie a spolupatričnosti aktivitami v skupinách alebo vo dvojiciach;
• podporovaním radostnej sociálnej interakcie, používaním humoru;
• odvahou uplatniť menej tradičné techniky: cvičenie, relaxácia, meditácia (krátkodobo na odpútanie koncentrovania sa na stav strachu);
• neustálym overovaním, že prejavu či požiadavke dieťa rozumie aj v materinskom jazyku;
• primerane náročnými učebnými materiálmi (hry, piesne, príbehy a pod.).
Venovanie pozornosti emocionálnej pohode detí pri učení sa cudzieho jazyka vedie k aktivizovaniu jeho kognitívnych schopností nevyhnutných pre dosiahnutie očakávaných výsledkov v súlade s používaním vhodných vyučovacích metód a stratégií.
Mladší žiaci na začiatku svojho procesu oboznamovania sa s cudzím jazykom sú ešte emocionálne málo stabilní. Ich osobnostný rast, sebavedomie, pocit bezpečného prostredia v škole potrebuje posilnenie a povzbudenie. Učiteľova práca s chybou tu zohráva významnú úlohu. Učiteľ neupozorňuje na chyby, ktoré sú prirodzenou súčasťou ich prvých krokov v komunikácii v cudzom jazyku. Vníma ich ako príležitosť a bežnú súčasť procesu učenia sa. Dôležité je vytvárať pozitívnu atmosféru, eliminujúcu strach a stres, ktoré by blokovali žiaka v odvahe komunikovať v cudzom jazyku.