jazyky hravo – ako organizovať výučbu – hodnotiť a pracovať s chybou – práca s chybou
Je normálne, že žiaci v procese experimentovania s jazykom robia chyby, pretože im chýbajú vedomosti potrebné na vyjadrovanie sa. Treba počítať s tým, že ak sa učiaci dopúšťajú chýb, sú schopní sa opraviť. Buď si chybu sami uvedomia a okamžite opravia, alebo oprava nasleduje po usmernení/podnete učiteľa. Chyby (či už „pošmyknutia“ jazyka v dôsledku stresu, nedostatočnej koncentrácie alebo únavy či zle osvojené gramatické štruktúry sú nevyhnutnou súčasťou učenia sa jazyka (Homolová, 2013). Netreba ich pokladať za „nevyhnutné zlo“, ktorému sa treba za každú cenu vyhnúť. Prevažne sú dôkazom toho, že dieťa sa rozvíja, a tomuto procesu sa učitelia nemajú vyhýbať tým, že budú chyby trestať. Obe tieto pozície sú odrazom rozdielu medzi učením sa jazykov vo formálnom školskom prostredí a neuvedomovaným osvojovaním si jazyka. Kým dôraz na opravovanie chýb je bežnou súčasťou školského učenia sa jazyka, v prípade prirodzeného osvojovania si jazyka nie je odôvodnené. Keď je napríklad cieľom úlohy komunikačné používanie jazyka, diskusia o rozprávke, tematické rozprávanie atď., nemôže byť cieľom gramatická či výslovnostná presnosť reči, a teda učiteľ neopravuje každú jednu chybu. Toto by odobralo spontánnosť a plynulosť v používaní jazyka a urobilo by žiaka bojazlivým v slobodnom prejave reči.
Ak je oprava nevyhnutná, napríklad bolo by potrebné použiť iné slovo alebo štruktúru, tak to učiteľ taktne a v správnom čase povie žiakovi, ktorý môže po ňom následne správnu formu zopakovať. Táto technika nezastaví niť rozprávania, ale dáva žiakovi možnosť osvojenia si správnej formy. Prirodzene, ak je hlavnou úlohou nácvik novej gramatickej štruktúry, tak chyby opravujeme, keďže cieľom je, aby si ju žiak správne zafixoval. Ale aj v tomto prípade je vhodnejšie, ak učiteľ prv, než by priamo opravil chybu, navedie žiaka na uvedomenie si a opravu vlastnej chyby, a keď je to potrebné, tak sa oprie o pomoc aj ostatných žiakov. Treba však počítať aj s tým, že žiaci si chybu sami uvedomia a opravia sa. Sebakorekcia u žiakov poskytuje silný dôkaz, že sebaučenie hrá dôležitú a ústrednú úlohu pri ich učení sa jazyka.
Aj oprava chýb v písomnom prejave sa má diať opatrne. Napríklad počas písania úloh vo dvojiciach alebo v skupine si môžu skupiny vzájomne kontrolovať chyby. Učiteľ len z času na čas pozbiera tieto písomné práce žiakov a opraví ich. Je vhodné, ak k oprave uvádza aj vysvetľujúce poznámky.
Inšpirácie od odborníčok: Práca s chybou (Lojová, Straková, 2012, s. 169-172):
- Učiteľ si musí vopred premyslieť, v akom kontexte reagovať na chybu (o akú vekovú kategóriu, ročník či stupeň vzdelávania ide, aký je cieľ hodiny, o akú fázu vo výučbe určitého tematického celku ide a pod.).
- Ktoré chyby opravovať? V komunikatívnom spôsobe vyučovania platí, že sa neopravujú všetky chyby, najmä ak nespôsobujú prekážku v porozumení výpovede. Ak ide o aktivity zamerané na presnosť, učiteľ koriguje chyby, aby si žiak dobre osvojil očakávaný návyk. Ak ide o aktivity na plynulosť (fluenciu), učiteľ nereaguje na všetky chyby, iba na tie najzávažnejšie. U žiakov v primárnom kontexte opravujeme najmä výslovnosť slov (správne vyslovenie slova, prízvuk, intonácia) a ich správne použitie. Vo vyšších ročníkoch môžeme opravovať primeranými metódami primerane veku aj gramatiku.
- Spôsob reagovania na chybu: gesto, vyslovenie správnej verzie hneď alebo neskôr. Vhodné je, ak učiteľ po chybe žiaka zopakuje dané slovo alebo výraz správne, a tak ho upozorní na správny tvar (tzv. nepriama korekcia chýb). Ak sa žiakovi len „pošmykol“ jazyk, vie sa aj sám opraviť po učiteľovom naznačení. Dôležité je zachovať pozitívnu klímu, bezpečné prostredie, aby sa žiaci nebáli používať jazyk, ale boli aj naďalej motivovaní.
- Kedy opravovať chyby? Chyby opravujeme, ak sa už danému javu učiteľ predtým venoval a žiaci si neosvojili napríklad správny tvar slova. Chce opravou predísť upevňovaniu chyby. Pokiaľ si ešte žiak nemal možnosť správny tvar osvojiť a ešte len tvorivo komunikuje, učiteľ sa sústredí na to, čo chcel žiak vyjadriť.