jazyky hravo – ako organizovať výučbu – hodnotiť a pracovať s chybou – sebahodnotenie
Žiadna hodina jazyka nie je úplná, ak nekončí určitým pohľadom späť: naozaj sa žiaci naučili to, čo bolo cieľom hodiny? V tradičnom vyučovaní sa táto fáza hodiny pokladala za doménu učiteľa. Učiteľ sa spýtal, čo si zapamätali. V interaktívnom, na dieťa zameranom vyučovaní však chceme, metaforicky vyjadrené, aby lietadlo skutočne dobre sadlo na pristávaciu dráhu, a pokiaľ by to tak nebolo, je potrebné sa pred ďalším prípadom poučiť a vyvarovať sa chybám v technike lietania a pristávania. V učení žiakov je tiež nevyhnutné nielen povrchne zisťovať zapamätanie vedomostí, ale aj hlbšie sa zamyslieť nad tým, či sa naplnili aj iné ciele, t. j. či žiak mohol rozvíjať aj vyššie kognitívne funkcie svojho mozgu alebo len tie najnižšie, či prežíval emocionálnu pohodu alebo stres, či sa rozvíjal osobnostne a aj vo vzťahoch k predmetu, k jazyku, k učiteľovi, k spolužiakom, teda či rástol celostne. A na to je nevyhnutný proces sebahodnotenia a sebareflexie ako učiteľa, tak aj žiakov. Lojová (2019) pokladá sebahodnotenie, v ktorom dostávajú priestor aj samotní žiaci, za najúčinnejšie (Lojová, 2019).
Prečo je dôležité dbať na sebahodnotenie a sebareflexiu?
Ak má sám učiteľ vnútorný kompas zameraný na sebahodnotenie, nielenže bude chápať jeho neoceniteľnú funkciu vo vzdelávaní sa u žiakov, ale bude celkom prirodzene klásť naň primeraný dôraz a nesnažiť sa naplniť túto požiadavku len formálne nejakým odkliknutím v tabuľke na záver hodiny. Naopak, na základe svojho hlbokého presvedčenia o význame sebaregulatívnych stratégií a sebahodnotenia by mal byť učiteľ vzorom v sebahodnotení. Predpokladá sa, že sebahodnotenie pravidelne praktizuje (napríklad Kolbov cyklus – Kolb, 1984). Robí tak cez vnútornú reflexiu, vedenie si učiteľského denníka, uvažovanie nad nahrávkami svojej hodiny, odbornými rozhovormi s kolegami, pozorovaním práce kolegov na ich hodinách atď. Učiteľ, ktorý nie je dostatočne kritický k svojej práci, nedisponuje správnym základom na posúdenie práce iných.
Najúčinnejšie hodnotenie je sebahodnotenie; preto je dôležité dať aj jednotlivým žiakom priestor na sebahodnotenie (Lojová, 2019). Sebahodnotenie má svoje zásady. Predovšetkým by malo viesť žiakov k uvažovaniu o svojom výkone. Je potrebné si premyslieť, čo budú žiaci na svojom vlastnom výkone hodnotiť. Existujú jednoduché návody, ako a čo žiaci vyhodnotia. Nielen ako sa cítili a či bola hodina pre nich zaujímavá (napr. palec hore alebo palec dole, smajlíky a pod.), ale aj či oni sami vnímajú, že sa niečo naučili, príp. vymenujú, čo sa naučili. Učiteľ im môže pripraviť tabuľku so zoznamom všetkého, čo sa mali naučiť, a oni sa vo všetkých bodoch postupne vyhodnotia (napríklad na škále: veľmi dobre – dobre – skúsiť znovu).
Inšpirácie od odborníčky: Reflexia analýzy rečových prejavov v triede (Gadušová, 2004, s.145-146). Analýza rečového prejavu môže dať učiteľovi odpovede na nasledujúce dôležité otázky a podnet na zlepšenie procesu výučby:
• Aký vzťah má daná vyučovacia hodina k tomu, čo žiaci už vedia?
• Sú moje inštrukcie pre žiakov dostatočne jasné, rozumejú, čo majú robiť?
• Je rozsah zadaní a cvičení na hodine dostatočný a vyvážený?
• Ako si overujem, že ma žiaci pochopili?
• Ako často opravujem žiakov? Nie je moje opravovanie žiakov príčinou toho, že nechcú hovoriť?
• Do akej miery si žiaci všímajú to, ako hovoria? Majú snahu opraviť sa, ak sa vyjadrili nesprávne?
• Nechcem všetko naučiť žiakov sám namiesto toho, aby som dal žiakom šancu naučiť sa a zistiť si veci?
• Dávam žiakom zadania, ktoré svojou náročnosťou zodpovedajú ich úrovni?
• Koľko rozprávam ja a koľko moji žiaci?
• Aké otázky zadávam žiakom? Dá sa vždy anticipovať, ako budú odpovedať?
• Do akej miery je reč mojich žiakov gramaticky správna a štylisticky relevantná?
• V akých oblastiach majú žiaci nedostatky?
• Sú všetci žiaci zapojení do práce v triede?
• Mám v triede žiakov, ktorých vždy vyvolávam, aby zodpovedali na moje otázky? Sú v triede aj takí žiaci, ktorých ignorujem?
• Čo sa v triede deje pri práci vo dvojiciach a v skupinách? Pracujú všetci žiaci?
• Aká je moja úloha v triede a aká je úloha žiakov? Aký mám vzťah so žiakmi? Robím v triede to, čo si myslím, že robím? Odráža sa to, čo teoreticky viem, aj na mojej vyučovacej činnosti?
Sebahodnotenie a hodnotenie druhých podľa vopred dohodnutých kritérií prispievajú k rozvíjaniu žiackej autonómnosti.