jazyky hravo – ako učiť – čítanie a písanie
Učiť dieťa čítať písaný text a písomne komunikovať znamená viesť ho k trom métam: 1. k porozumeniu písaného textu – čiže k schopnosti čítať s porozumením, 2. k produkcii písaného prejavu (napríklad aby podľa vzoru učiteľa vedelo poskytnúť informáciu o tom, kde býva atď.) a 3. aby sa nebálo postupne zapájať do písomnej interakcie (napríklad napísať niekomu textovú správu) v cudzom jazyku (pozri Štátny vzdelávací program, 2023).
Čítanie je zložitá činnosť aj v materinskom jazyku, nieto ešte v cudzom jazyku (Lojová, Straková, 2012, s. 172). Vyžaduje si od žiakov, že budú vedieť poskladať a identifikovať slová na základe písmen, inými slovami dekódovať písaný text v cudzom jazyku. Žiaci pritom využívajú schopnosť odhadovať význam slov. Čítanie v cudzom jazyku je náročnejšie než čítanie v materinskom jazyku, lebo keď sa žiak učí čítať v cudzom jazyku, ešte neovláda dobre ani ústnu formu jazyka natoľko, aby sám vedel odhadovať znenie slov, ktoré nepozná (Bérešová, 2012, s. 44). Materinský jazyk však môže byť určitou pomocou v tomto procese. Pokiaľ ale ešte nemajú osvojený význam daného slova, potrebuje na to určité stratégie, ktoré mu pomôžu pochopiť ho. Tie si osvojuje dieťa priebežne v prostredí, v ktorom vyrastá a je vychovávané – napríklad mu pomáha dospelý alebo slovník.
Čítanie v cudzom jazyku učíme, až keď sa žiaci naučili čítať v materinskom jazyku. Spočiatku sa mozog dieťaťa snaží aplikovať skúsenosť z čítania v materinskom jazyku, potom si uvedomí odlišnosti. Žiak si čítaním „upevňuje to, čo sa žiak naučil ústne“. Texty by mali byť zmysluplné, napríklad zoznam, čo si má vziať do tašky. Čítať ich môžeme učiť až po tom, ako si osvojili základné ústne znalosti jazyka, alebo súbežne počas počúvania. Môžu sa učiť čítať z učebnice alebo iných textov (Bérešová, 2012, s .44-46).
Písomná forma komunikácie v jazyku sa vo svete dieťaťa objavuje postupne a neskôr než ústna forma. Písanie je najvhodnejšie učiť súbežne s čítaním, teda povzbudzovať žiakov, aby si pri čítaní uvedomovali písaný text. To je začiatok nácviku písania. V školskej praxi sa odporúča zaradiť čítanie a písanie až v druhom roku učenia sa jazyka, teda až keď si žiaci osvoja a upevnia svoje zručnosti čítania a písania v materinskom jazyku (Lojová, Straková, 2012). „Je dôležité pochopiť, že starostlivo zvolený prístup aplikujúci všetky princípy jazykového rozvoja môže ovplyvniť, ako žiaci v tomto procese napredujú. Môže dokonca pomôcť identifikovať budúce problémy s čítaním v materinskom alebo cudzom jazyku.“ (Straková a kol., 2017, s. 18).
AKO UČIŤ ČÍTANIE A PÍSANIE – hravo a odborne?
Podobne ako čítanie, aj písanie je komplexná zručnosť. Rozvíja sa postupne „od úrovne kopírovania známych slov a fráz k rozvoju povedomia o štruktúre textu, žánroch, procesoch tvorby a úpravy a písania pre publikum“ (Bérešová, 2016, s. 59). Tento bottom-up prístup vysvetlíme aj v ďalších riadkoch.
Pod zručnosťou písania sa nemyslí nezmysluplné odpisovanie cvičení z knihy. Aj v písaní je dôležitý význam, žiaci majú byť vedení k tomu, aby písaním mohli vyjadriť svoje myšlienky a názory. Začína sa, samozrejme, experimentovaním so slovami.
Rozvíjanie čítania a písania detí vo veku 6 – 10 rokov má svoje osvedčené postupy, ktoré lingvodidaktika odporúča vzhľadom na špecifiká mladšieho školského veku. Jedným z nich je prístup „zdola nahor“, t. j. žiak sa učí čítať a písať najskôr na úrovni písmen, potom slov a viet. Pred samotným čítaním textov v cudzom jazyku by malo dieťa ovládať čítanie a písanie v materinskom jazyku, treba naň žiaka najskôr pripraviť rôznymi personalizovanými cvičeniami. Nácvik písania sa začína imitáciou písmen a slov, pokračuje reproduktívno-produktívnymi aktivitami. Nemusí sa diať výlučne sedením v laviciach s použitím kníh, zošita a pera. Učiť sa čítať a písať cez viaczmyslové vnímanie, premýšľanie a pohybové činnosti rozvíja u dieťaťa samostatnosť a kreativitu. Formuje sa tak jeho autonómnosť už od prvých krokov, hoci aj v procese robenia prvých krokov k literárnej gramotnosti v cudzom jazyku.
Inšpirácie od odborníkov:
Akými postupmi možno nacvičovať čítanie v cudzom jazyku? (Lojová, Straková, 2012, s. 172-186)
- Zdola nahor (bottom-up) – dieťa začína čítaním od písmen, slov, frázy, až po vety. Tento postup uplatňuje napríklad metóda Phonics (tréning hláskovej analýzy a syntézy), v rámci ktorej sa žiaci učia čítať na základe zvukov, ktoré písmená zastupujú. Keďže ide aj o nepravidelnosti, t. j. výnimky vo výslovnosti, deti sa učia metódou celého slova, ktoré si osvojujú naraz. Niektorí autori ju zaraďujú do učebníc pre mladších žiakov. Vhodné sú najmä básničky a rýmovačky.
- Zhora nadol (top-down) – dieťa začína spracovaním významu celého textu (zvyčajne odhadom na základe svojich doterajších skúseností). Príkladom takéhoto postupu je Look-and-say (celoslovné vnímanie).
- Interaktívny model, ktorý využíva prvky z oboch týchto prístupov.
- Ďalšie aplikácie, napríklad Language experience approach – dieťa sa aktívne zúčastňuje na tvorení obsahu (pomocou obrázka); Context support method – čítanie textu, ktorý je pre deti príťažlivý.
Úvod do čítania a písania v cudzom jazyku sa deje na troch úrovniach: na úrovni písmen, na úrovni slov a na úrovni viet. Toto však neznamená striktné oddelenie úrovní v čase, ale znamená to, že učiteľ si vedome vyberá úlohy podľa danej fázy.
Rozvíjanie čítania a písania u mladších žiakov sa nemusí diať výlučne počas sedenia v lavici s použitím kníh, zošita a pera. Ak žiak do procesu čítania a písania zapája svoje zmysly, uvažovanie a pohyb, rozvíja sa uňho zároveň aj samostatnosť a tvorivosť. Postupnými, smelými krokmi od oboznamovania sa s písmenami, slovami a napokon vetami si rozvíja svoju literárnu gramotnosť v cudzom jazyku.
V akých fázach prebieha nácvik čítania v škole? (Straková, 2010, s. 22-44)
- Prípravné obdobie – systematická, konzistentná príprava na čítanie:
- Dieťa vedieme k uvedomovaniu si odlišností hlások a písmen. Keďže časový priestor v škole je limitovaný, sústredíme sa najmä na tie, ktoré sú v kontraste s materinským jazykom
- Ak sa žiak učí cudzí jazyk od 1. ročníka, je vhodné začať s nácvikom čítania až v 2. ročníku. Ak sa učí cudzí jazyk od 3. ročníka, aj tak je potrebné skôr, než bude žiak pracovať s učebnicou cudzieho jazyka, prejsť prípravným obdobím. To znamená, že nezačne hneď v prvých týždňoch učenia sa cudzieho jazyka už aj s čítaním. Počas prípravného obdobia sa učí rozpoznávať slová (napríklad na kartičkách s obrázkami a slovami), priraďovať slová k obrázku, nacvičovať výslovnosť.
- Rozvojové obdobie – obdobie rozvoja čítania s porozumením:
- Prvá etapa (3. ročník) – čítanie minimálneho lingvistického kontextu na úrovni slova, frázy a jednoduchej vety (ešte nie rozsiahlejší text). Cieľom tejto etapy je nácvik fhláskovania, výslovnosti. Činnosti: čítanie nahlas, čítanie s porozumením – tiché čítanie, odhadovanie kontextu, riešenie predtextových úloh (skimming, scanning), spájanie (slov, obrázkov, častí slov), dopĺňanie do textu, zoradenie deja.
- Druhá etapa (4. ročník) – čítanie s porozumením, stratégie čítania (hoci ostáva aj stratégia čítania nahlas). Cieľom je, aby si žiaci osvojili aktívny prístup k spracovávaniu textu. Začiatok práce s rozsiahlejšími textami – príbehy, rozprávka (dôležité sú obrázky a pod nimi text, aby deti mohli odhadovať význam slov). Stupňovanie náročnosti cez tzv. čitateľské programy, realizované mimo prostredia triedy (podporujú autonómnosť – žiaci si volia knihy, kedy, kde, ako budú postupovať).
Ako plánovať hodinu zameranú na nácvik čítania s porozumením (Straková, 2010, s. 22-44):
• Motivačná fáza: pripraviť žiakov na to, čo budú čítať, na tému textu, zistenie už osvojených vedomostí; prebudiť zvedavosť – vnútornú motiváciu.
• Prípravná fáza pred čítaním: pripraviť žiakom úlohy spojené s konkrétnym textom, primeraným jazykovo aj skúsenostne – napríklad obrázky, hry, hľadanie informácií v texte, hádať, o čom bude text na základe obrázku, nadpisu, slov.
• Čítanie textu počas čítania: dopĺňanie pracovného listu, vyfarbovanie, kreslenie. Čítanie textu s porozumením sa deje potichu, nie nahlas. Žiak by si mal pred čítaním osvojiť stratégiu, čo urobiť, keď sa stretne s neznámym slovom, napríklad podčiarknuť slová alebo sa pýtať spolužiakov, alebo použiť slovník.
• Po prečítaní: rôzne úlohy – vypracovanie odpovedí na otázky, transformačné aktivity (zmeniť text na obrázok), zoraďovanie deja príbehu, vyhľadávanie chýb, dramatizácia a i.
Fázy nácviku písania v cudzom jazyku (Lojová, Straková, 2012, s. 182-186):
• Úvodné štádium – imitačná fáza: Žiaci viackrát prepisujú písmená alebo slová z predlohy. Výberu predlohy treba venovať mimoriadnu pozornosť. Treba vybrať texty a témy, ktoré žiakov zaujímajú, čiže personalizovať túto fázu nácviku písania.
• Reproduktívno-produktívna fáza: Ide už o zložitejšie aktivity, vyžadujúce určité zručnosti žiakov. Opäť majú žiaci k dispozícii vzor, podľa ktorého pripravia nejaký produkt. V tejto fáze postupujú ešte podľa návodu, vypĺňajú rôzne doplňujúce cvičenia alebo usporadúvajú slová do vety a podobne. „Zručnosť písať žiaci nezískajú len dopĺňaním písmen alebo slov do textu. Je potrebné stimulovať práve konštruovanie vlastného významu prostredníctvom napísaného textu a umožnenie tvorivého používania jazyka, na čo žiaci mladšieho školského veku majú prirodzenú dispozíciu, osvojenú ešte v rámci rodného jazyka“ (tamtiež, s. 186).
Techniky nácviku písania v cudzom jazyku:
• Písanie pozdravov, písmen, odkazov, denníkov, príbehov, komiksov, vytvárať zoznamy, pojmové mapy, vlastné knižočky;
• Písanie s pomocou rôznorodých pomôcok na písanie (ceruzka, pero, farba), písať na rôzne materiály (na tabuľu, papier, plagát). Toto je pre deti príťažlivejšie, než písať stále len do zošita.
Dôležité upozornenia pri nácviku písania:
- Nenechávať nácvik písania (tvorbu vlastného textu) na domáce úlohy, ešte nemajú dosť stratégií. Písanie treba používať ako aktivitu po čítaní alebo počúvaní.
- Treba pripraviť:
- priestor na nácvik písania primeraný schopnostiam každého žiaka;
- metódy hodnotenia písania: dávať žiakom „tolerantnú spätnú väzbu“, aby ostali motivovaní a plynule prešli do produktívnej fázy písania v ďalšom stupni vzdelávania