jazyky hravo – ako učiť – slovnú zásobu – rozmýšľaním
Veľkým pomocníkom v nácviku novej slovnej zásoby je zapojenie rôznych myšlienkových operácií, postupov.
Z myšlienkových zručností treba spomenúť najmä hádanie, t. j. odhadovanie významu (guessing) alebo vytváranie hypotézy. Tieto myšlienkové procesy sú jadrom úloh zameraných na žiacke memorovanie nových slov. Typickou aktivitou umožňujúcou zapamätávať si nové slová v procese premýšľania nad výzvou zo strany učiteľa sú slovné/obrázkové kartičky, umiestnené či už uprostred kruhu žiakov na koberec alebo na tabuľu. Žiaci sa so slovnými kartičkami oboznámia, učiteľ hovorí: „Ukážte na … lienku.“ Najskôr ju ukáže on sám. Môže použiť metódu TPR. Neskôr už len povie slová a žiaci, ktorí si slovká zapamätali, na ne ukazujú. V tejto prípravnej fáze aktivity je dôležité, aby bola dôsledná, ale čo najrýchlejšia a neunavujúca. Následne napätie v aktivite zvýši najmä takýto pokyn učiteľa: „Teraz si všetci zatvorte oči.“ Za ten čas učiteľ vymení dve karty alebo zoberie jednu kartu z tabule. Úlohou žiakov je povedať, ktoré karty boli vymenené alebo ktorá chýba. Hra je najúspešnejšia vtedy, keď učiteľ všetky karty odstráni z tabule, a tým dosiahne, aby žiaci povedali každé slovo. Keďže táto úloha je veľmi zábavná, žiaci si ani neuvedomia, že nové slová rozpoznávajú podľa obrázku alebo že zároveň čítajú písanú formu slova.
Veľmi podnetné sú aktivity, v ktorých spolužiaci hádajú, na ktoré nové slovo ich spolužiak alebo učiteľ myslí, aký predmet má napr. v škatuli alebo akú profesiu predstavuje (Bérešová, 2012, s.31). Žiak, ktorý vie, o ktoré slovo ide, môže buď odpovedať iba áno/nie alebo môže odpovedať na otázky určitou informáciou.
V školskej praxi sa pri učení slov tiež často využíva kognitívna zručnosť párovania, napríklad spájania obrazových a slovných kariet do dvojíc. Obrázkové kartičky poskytujú variabilitu spôsobov učenia sa cudzojazyčnej lexiky. Napríklad pri počúvaní nahrávky deti očíslujú obrázky do poradia podľa počutého príbehu. Rozvíja sa tak u nich logické myslenie porozumenia chronológii času v dejovej línii.
Rozvíjanie analytického myslenia je zabezpečené úlohou, v ktorej žiaci počuté alebo prečítané slová kategorizujú z významového hľadiska. Napríklad delia športy na zimné a letné. Alebo žiaci umiestňujú slová pod všeobecné výrazy (napríklad na tabuli sú dve slová: zelenina a ovocie, a žiaci priraďujú rôzne druhy zeleniny a ovocia pod tieto všeobecné názvy). Vyššie myšlienkové zručnosti, ako je zručnosť analyzovať, hodnotiť či tvoriť (Bloomova taxonómia), sa u detí rozvíjajú úlohami ako napríklad: Namiesto kartičiek so slovami alebo obrázkami učiteľ ukáže papier v tvare či kontúrach objektu. Žiaci majú odhadnúť, akým slovom nazvať zobrazený objekt. Učiteľ môže žiakom ukázať napríklad vystrihnutú siluetu paradajky, uhorky, tekvice a deti majú uhádnuť pomenovanie toho, čo silueta znázorňuje. Táto činnosť objavovania slov a ich vyslovovania výrazne podporuje rozvíjanie zručnosť globálneho vnímania a identifikácie. Takéto paralelné rozvíjanie jazykových aj kognitívnych (myšlienkových) zručností žiaka je súčasťou rozvoja žiackej autonómnosti. Osvojovanie písanej formy slov je vhodné sprevádzať zaznamenávaním si nových slov nielen do slovníkov, ale aj do pojmových máp jednotlivých tematických oblastí (pozri video 1 a video 2– (Pojmová mapa umožňuje dopísať si aj ďalšie synonymá alebo idiómy).