jazyky hravo – ako organizovať výučbu – hodnotiť a pracovať s chybou
Jednou z úloh učiteľa jazyka je zabezpečiť súčinnosť medzi tým, čo a ako vyučuje, a tým, čo a ako hodnotí. Ak tvrdí, že vo výučbe presadzuje komunikatívny prístup alebo, čo je ešte lepšie, eklektický (kombinovaný) prístup, tak aj hodnotenie žiakov by sa malo diať podobne. Učiteľ by mal hodnotiť celkové ovládanie jazyka, nie iba ovládanie slovnej zásoby a gramatiky.
Ako hravo a zmysluplne hodnotiť na hodinách jazyka v primárnom vzdelávaní? : „Hodnotenie sa má zhodovať s učením, t. j. malo by odrážať učebnú skúsenosť dieťaťa. Je spravodlivé, keď hodnotíme to, čo sa dieťa skutočne učilo a ako sa to učilo.“ (Harťanská, 2004, s. 111).
Humanistický prístup na hodinách jazyka znamená zamerať hodnotenie na žiaka vo všetkých činnostiach a fázach hodiny. Prejavuje sa tým, že u žiakov je namiesto požadovania samoúčelnej disciplíny podnecovaná ich vnútorná motivácia. Autoritatívne orientované školy vnímajú hodnotenie ako prostriedok na udržanie disciplíny. Prílišné zdôrazňovanie externého hodnotenia učiteľom upevňuje v žiakovi vzorec myslenia, že jeho učenie je úspešné len vtedy, ak ho za také uznajú iní ľudia (učiteľ, rodič, spolužiak a pod.), následne vnímanie samotnej činnosti učenia sa nemá preňho cenu.
Sumatívne (tzv. tradičné) hodnotenie výkonu žiaka na konci tematického celku, polroka či celého školského roka nestačí. Nevyhnutné je však najmä formatívne (priebežné) hodnotenie počas celého vyučovacieho procesu hodiny. Jeho cieľom je zistiť, či si žiak už učivo osvojil, t. j. či sa stalo súčasťou jeho výbavy zručností a vedomostí, a pokiaľ nie, pokračovať ďalej v jeho učení. „Hodnotenie je potrebné vnímať pozitívne“, nie ako trest (Bérešová, 2012, s. 57). Učiteľ hodnotí priebežne zvládnutie jazykovej úlohy žiakom v každej fáze hodiny.
Prečo a ako hodnotiť výkony žiakov v začiatkoch ich učenia sa cudzieho jazyka?
Žiaka k učeniu sa často externe motivuje to, že chce čo najlepšie splniť očakávania učiteľov alebo rodičov. V záujme toho sa už od začiatku školského roka snaží obstáť v meraniach a hodnoteniach usilovnosti a vedomostí. Lojová tento jav nazýva „kultom dobrých známok“ (2019, s. 160). Pravdepodobne väčšina súčasných učiteľov cudzieho jazyka disponuje vlastnými skúsenosťami z detstva, keď boli za svoj jazykový výkon hodnotení najmä známkami. V tradičnej škole dostávali žiaci známky za výsledok, teda produkt výučby. Snaha získať dobré známky však často v žiakoch vyvolávala – a aj dnes môže vyvolávať – neprimeraný tlak.
Ide o nesprávne chápanie zmyslu hodnotenia. Hodnotenie nie je zamerané na výsledok, ale na žiaka a jeho proces učenia sa. Účelom hodnotenia je spätná väzba, ktorá má žiaka povzbudzovať v cudzojazyčnom učení. Pozitívna motivácia priamo súvisí so zvýšenou sebadôverou žiaka, jeho autonómnosťou, elimináciou stresu a strachu zo zlyhania či porovnávania sa s druhými (Lojová, 2019). Hodnotenie v cudzom jazyku je zároveň veľmi dôležitým jazykovým inputom, prostredníctvom ktorého si žiaci prirodzene osvojujú ďalšie jazykové spôsobilosti. Hodnotenie by teda malo byť realizované tak, aby bolo motivujúce pre žiakov aj rodičov, interaktívne a predovšetkým podporujúce učebný proces (Bérešová, 2012; Lojová, Straková, 2012).
Priebežným hodnotením v kratších intervaloch teda učiteľ: a) skúma, nakoľko jeho učenie dosiahlo nejaký výsledok u žiakov, a vie sa podľa toho orientovať, ako pokračovať ďalej; b) informuje žiaka (aj jeho rodičov) o rozvoji zručností a vedomostí žiakov a posúva vpred samotného žiaka v tom, ako zlepšiť svoj výkon; c) priamo prispieva k učeniu sa. Takéto viacnásobné asociácie v dostatočnom časovom rozpätí posilňujú nervové spojenia.
Pre žiakov mladšieho školského veku má obsah a spôsob hodnotenia určujúci charakter, pretože na rozdiel od vyšších vekových kategórií nie sú sami od seba motivovaní učiť sa vo formálnej inštitúcii, akou škola je. Ešte nie sú schopní posúdiť benefity znalosti cudzieho jazyka. Deti sa cudzí jazyk učia s radosťou vtedy, keď je to pre ne príjemná činnosť. A keď ešte navyše dostanú aj pozitívnu spätnú väzbu, tak ich sebavedomie rastie a takmer ani necítia úsilie, ktoré vynaložili na učenie sa jazyka. Negatívna spätná väzba (trest, napomínanie) nie je účelná pri tejto vekovej kategórii a je potrebné sa jej vyhýbať.
Pravidelná kontrola a hodnotenie v mladšom školskom veku sú nepostrádateľné. Je podstatné, aby ciele kontroly a spôsoby hodnotenia boli jasné aj mladším žiakom. Písomné testy, slovné písomky a individuálne odpovede v tomto veku nie sú najefektívnejšie. Treba dbať na to, aby spôsob hodnotenia spĺňal tie isté požiadavky, aké sa vzťahujú na proces učenia sa dieťaťa. Vhodné je striedať úlohy s rôznymi výzvami a činnosťami, ktoré zmenia hodnotenie na príjemnú a užitočnú činnosť. Hodnotenie sa nemá ohraničiť iba na jazykový výkon, ale má zároveň dieťa motivovať do ďalšieho učenia sa