jazyky hravo – ako učiť – interkultúrne povedomie
Rozvíjať interkultúrne povedomie žiaka v mladšom školskom veku v konečnom dôsledku znamená viesť ho k rešpektovaniu a oceňovaniu rozmanitosti, citlivému vnímaniu životnej reality ľudí z rozmanitých kultúrnych a sociálnych prostredí, rozpoznávaniu a aktívnemu odmietaniu diskriminačného správania. K takto definovanej prierezovej interkultúrnej gramotnosti by mali smerovať učitelia všetkých predmetov. Učitelia cudzích jazykov sú postavení pred túto úlohu aj v rámci sociolingválnej zložky komunikácie, ktorá pokrýva ako stratégie vhodnej komunikácie v rôznych situáciách, tak aj rozvoj interkultúrneho povedomia. To sa viaže na „správne používanie jazyka v prepojení na spoločenské konvencie, sociokultúrne podmienky, rôzne funkčné štýly a umožňuje vhodne a efektívne komunikovať s ľuďmi z iného kultúrneho prostredia“ (pozri Štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie, 2023).
AKO ROZVÍJAŤ INTERKULTÚRNE POVEDOMIE – hravo a odborne?
S interkultúrnymi témami majú žiaci možnosť stretávať sa v rámci rôznych vzdelávacích oblastí, ale predovšetkým počas hodín cudzieho jazyka. Súladne s témami v iných predmetoch majú hodiny jazykov výborný potenciál viesť žiakov k praktickému používaniu jazyka v každodennom živote. Pokiaľ učiteľ žiakom odhaľuje interkultúrne obsahy v rozumnom rozsahu, zaujímavými metódami a formami práce, zabezpečuje tým ako jazykovú výbavu, tak aj základy kritického myslenia a rozvoj interkultúrneho povedomia. Najužitočnejšie sú také spôsoby spoznávania iných kultúr, ktoré prirodzene vedú žiaka k porovnávaniu svojich interkultúrnych zážitkov a vedomostí s tým, čo vie a zažíva vo svojej krajine.
Ako oboznamovať žiakov s rôznymi kultúrnymi zvyklosťami a odlišnosťami?
Výborným spôsobom, ako mladších žiakov oboznamovať s rôznymi sociálnymi komunikačnými zvyklosťami a kultúrami, je práca s rôznymi príbehmi, ktoré vyberáme z literárnych diel pre deti alebo z reálneho života. Pre žiakov sú veľmi podnetné stretnutia sa – či už fyzicky, alebo online – s tzv. „živými knihami“ (v tomto prípade príslušníkmi iných kultúr) a diskusia s nimi. Samozrejme, množstvo príležitostí poznávať reálie o inej krajine poskytujú audiovizuálne a internetové zdroje.
V čom je špecifické rozvíjanie interkultúrneho povedomia mladších žiakov?
Kultúra, ktorú žiakom mladšieho školského veku predstavujeme, sa odlišuje rozsahom a obsahom od tej, s ktorou sa oboznamujú staršie vekové kategórie. V prvom rade ju predstavujeme v činnostiach, ktoré sa uskutočňujú dennodenne v spoločnosti osôb, zvierat a vecí z ich bežného života. Sú však značne odlišné (priam v protiklade) so životom inej kultúry. Patria tam napríklad typické zemepisné názvy, názvy sviatkov, spôsoby osláv, zdvorilostné gestá vyjadrujúce pozdrav, neporozumenie, obavy a pod. Nové interkultúrne znalosti vedú dieťa k tomu, aby ich porovnávalo so svojím kultúrnym zázemím a vytváralo si pozitívny postoj ku kultúre krajín, v ktorých sa komunikuje cudzím jazykom.
Prečo a aké poznanie o iných kultúrach rozvíjame vo výučbe cudzieho jazyka u žiakov?
Rozvoj interkultúrneho povedomia v cudzojazyčnej výučbe smeruje k formovaniu rešpektujúceho postoja žiakov k ľuďom z rozmanitých kultúrnych a sociálnych prostredí.
Vedomosti o iných krajinách a o ich obyvateľoch získané na hodinách jazyka znižujú pocit cudzoty, rozširujú obzor detí a redukujú stereotypné zmýšľanie. Poznávaním kultúrnych rozdielov dokážu lepšie prijať špecifickosť v komunikačných zvyklostiach, celkovom správaní a životnom štýle iných krajín. K overeniu dochádza buď pri stretnutiach s deťmi iných kultúr, alebo neskôr pobytom v zahraničí. Dieťa nebude pociťovať sklamanie či prekvapenie v nových situáciách. Napríklad nebude sklamané, keď sa stretne s úplne inými jedlami a tradíciami.
Interkultúrna gramotnosť (prierezová téma v primárnom vzdelávaní) je súčasťou jazykovej výučby, preto je potrebné, aby informácie a ich spôsob podania boli prispôsobené veku dieťaťa. Rozdiely v sprístupňovaní poznania o iných kultúrach, obsahu a rozsahu uvádzame v prehľade v nasledujúcej tabuľke:
| Prístup | Klasický | Interaktívny |
| Kultúra v osnovách/ štandardoch | Vyčlenená téma kultúry, ktorá sa vyučuje samostatne ako špecifická téma. | Kultúrne znalosti sú chápané ako súčasť celého kurikula. |
| Cieľ | Všímanie si jednotlivých kultúrnych javov v požadovanom poradí s cieľom nadobudnúť všeobecné vedomosti. | Spracovanie kultúrne autentického a obsahovo bohatého textu ako príprava pre používanie cudzieho jazyka (lingvistická zložka je rozšírená o sociálne aspekty reálií iných kultúr). |
| Obsah | Žiaci sa učia len o kultúre cieľového jazyka. | Žiaci sa opierajú o vlastné kultúrne zázemie, cez ktoré interpretujú kultúru cieľového jazyka. Ide o interakciu medzi dvoma kultúrami, hovoriacimi dvomi odlišnými jazykmi. |
| Spôsob | Prezentovanie nových informácií, faktov (dátumy, mená, udalosti) prevažne výkladom a ich memorizovanie. | Žiak sa dostane k informácii o kultúre v rámci aktivizačných úloh; riešením problémov pomocou autonómnych a autentických stratégií učenia sa. |
| Rola učiteľa a žiaka | Poznatky o kultúre sa k žiakovi dostanú výhradne sprostredkovaním učiteľa. Učiteľ dáva, žiak prijíma. | Žiaci sa aktívne podieľajú na získavaní kultúrnej informácie aj na jej interpretácii. Učiteľ v tomto procese pomáha (facilituje). |
Učiteľ tvorí pre žiakov autentické interaktívne úlohy, ktoré im postupne odkryjú ďalšie a ďalšie kultúrne prostredia. Aktuálne učebnice a metodiky pre učiteľov zohľadňujú multikulturalitu školského prostredia v drvivej väčšine vyspelých školských systémov.
Bérešová (2012) odporúča na zakomponovanie kultúry do učenia jazykov využívať celý diapazón techník a metód, napríklad využívať obrázky zo života iných kultúr, plagáty, mapy, predmety umiestnené v triede, hostí so skúsenosťami v danej krajine, špeciálne podujatia (napr. Tea party v angličtine). Ďalej uvádza ako zaujímavé metódy, napríklad kultúrne orientované kresbičky, cez ktoré sa žiaci snažia vžiť do emócií počas kultúrneho nedorozumenia (viac Bérešová, 2012, s. 52). Učiteľ si musí dávať pozor na rôzne kultúrne gestá a na ich vysvetľovanie, aby nespôsobil vznik predsudkov.
Napríklad v téme zameranej na kultúru anglického jazyka môže žiak virtuálne, ale aj s pomocou učebnice spoznávať Londýn. Deti majú možnosť oboznámiť sa napríklad s impozantnou londýnskou kultúrnou pamiatkou – pevnosťou Tower of London. Je možné predstaviť ju deťom tým, že dostanú za úlohu spracovať určité zaujímavosti o nej z internetu, príp. z nejakého textu, ktorý žiakom prinesie učiteľ. Môžu napríklad zisťovať, aké vysoké a hrubé sú jej steny, ako sa obliekajú jej strážcovia, tzv. „beefeaters“. (Môžu dostať za úlohu obliecť jedného takéhoto strážcu – vybrať z učiteľom alebo staršími žiakmi predpripravenej obálky s postavičkou chlapca a rôznymi oblečeniami také, ktoré strážcom predpisujú pokyny). Alebo môžu vyhľadať v informáciách o Tower of London návštevné hodiny a vyriešiť takúto otázku učiteľa: „Predstavte si, že je sobota, február, si s triedou v Londýne a zajtra sa chystáte navštíviť Tower of London. Je to možné?“ Je dôležité, aby čítanie textu s porozumením a vyhľadávanie informácií realizoval každý žiak, nielen najrýchlejší žiaci, preto treba dbať na správnu vyváženosť individuálnej práce a práce v dvojiciach alebo v skupinách. Pomocou samostatnej spracovanej práce si žiak zapamätá oveľa viac a oveľa dlhšie, ako keby sa od neho vyžadovali „suché“ údaje. Takéto úlohy im poskytujú zážitok z poznávania, vyriešenia záhad či logistických zadaní.
Samotné témy poskytujú učiteľovi veľa možností na tvorbu variabilných úloh. Napríklad v téme témou stravovanie môžu žiaci zbierať obrázky, materiály, texty o tom, ktoré jedlá sú najtypickejšie pre vybrané krajiny, kde sa dohovárajú cudzím jazykom. Alebo môžu vyberať, ktoré z nich sú pre deti najchutnejšie či najzdravšie. Ešte lepšie je, ak žiaci donesú na hodinu ozajstné predmety týkajúce sa každodennej kultúry stravovania sa, napríklad krabicu od cereálií zo zahraničia či obal z čokolády, čajovú krabičku s originálnym nápisom atď. Autentický text, ktorý sa nachádza na obale produktu, sa dá veľmi dobre využiť na hľadanie odpovedí na špecifické otázky (kde vyrobili tento produkt, koľko váži, akú má veľkosť, aká je doba použitia atď.). Reálne a autenticky sa žiaci pomocou predmetov dopracujú k cenným jazykovým informáciám. Niektoré druhy jedla alebo nápoje, napríklad čaj, umožňujú rôzne porovnávania a osvojenie si interkultúrnych vedomostí (V ktorých krajinách ho pijú? Aký čaj pijú? Ako ho pripravujú? atď.). „Čaj“ ako téma jazykovej hodiny je pripravená aj v pracovných listoch „Round the world with a cup of tea“ (Sulinova, 2006). Ako príklad možno uviesť tiež starší zdroj o interkultúrnom učení sa (Laidlaw, 1999), ktorý zaujímavým spôsobom spracováva témy anglickej aj maďarskej kultúry, o ktoré sa žiaci vzhľadom na ich vek zaujímajú. Majú možnosť obliekať papierové figúrky do rôznych krojov, napríklad škótskeho, peruánskeho… Obzvlášť radi spoznávajú podľa opisu rôznych psov s menom z určitej krajiny, napr. škótskeho teriéra, maďarského puli či československého vlčiaka. Inšpirácie z uvedených zdrojov umožňujú učiteľom kreatívne vytvárať nové zadania cielené k poznávaniu multikulturality v cudzom jazyku.
Už žiakom v mladšom školskom veku je nevyhnutné klásť otvorené (tzv. divergentné) otázky či úlohy, ktoré umožňujú viac než len jednu odpoveď. Je to pre nich skutočne výzva, lebo si vyžaduje zapojenie ich vyšších myšlienkových zručností (analýzu, hodnotenie, syntézu, tvorivosť podľa Bloomovej taxonómie, 2001). Musia zmobilizovať svoje už skôr osvojené vedomosti a oprieť sa o viac zdrojov (vytlačené, digitalizované alebo slovné) pri hľadaní optimálneho riešenia. Ak chceme, aby deti ostali motivované, je nevyhnutné vyhýbať sa nezáživným úlohám, ktorých cieľom je učiť sa spamäti nejaké dátumy alebo iné fakty.
Literatúra pre deti je výborný nástroj na rozvíjanie interkultúrneho povedomia.
Literatúra pre deti je zrejme nedostatočne ceneným zdrojom podnetov pri rozvíjaní interkultúrneho povedomia mladších žiakov učiacich sa cudzí jazyk. Príbehy a udalosti v literárnych dielach dokážu zaujímavo, hravo a zážitkovo obohatiť dieťa v spoznávaní kultúry iných krajín.
Básne, piesne, rýmovačky, rozprávky a príbehy zo života detí poskytujú množstvo námetov rozvíjania kultúrneho povedomia na hodine jazyka. V anglických zbierkach básní sa napríklad vyskytuje viacero básničiek na tému oviec, ktoré je často možné vidieť na pastvinách pri cestách na anglickom vidieku. V Anglicku má totiž veľký význam chov oviec kvôli vhodnému geografickému miestu a podnebiu. Táto téma je zobrazená aj v básničkách: Mary had a little lamb, Little Bo- Peep has lost her seep, Little Boy Blue. (Podobne aj v slovenských piesňach a básňach možno nájsť odkazy o bačovi oviec či pastierke husí.) V niektorých anglických básničkách nájdeme niekoľko náznakov týkajúcich sa inštitútu monarchie a postavenia aristokratov (Pussy cat, pussy cat, where have you been? I’ve been to London to see the queen; The great old duke of York; Old king Cole; All the king’s horses and all the king’s men; A Humpty Dumpty; The king is in the counting house, the queen is in the parlour v básničke Sing a song of sixpence). Aj s Londýnom sa môže neanglické dieťa stretnúť práve v detskej literatúre (London bridge is falling down, London’s burning). V básničke Sing a song of sixpence sa nachádzajú typické anglické slová ako sixpence alebo rye. Aj keď možno nie sú súčasťou oficiálneho kurikula, učiteľ môže využiť situáciu a veľmi stručne povedať k týmto slovám pár zaujímavostí a porovnávať to so slovenským prostredím. Maďarské ľudové pesničky sú o oraní, o pšenici a o pluhu.
Okrem už spomínaných žánrov detskej literatúry, ktoré sú súčasťou hodín, sa žiaci v rámci voľnočasového domáceho čítania dostávajú k čítaniu aj súvislejších textov, resp. príbehov v primeranom rozsahu. Rozvíjať čitateľskú a literárnu gramotnosť v cudzom jazyku v súlade s výučbou materinského jazyka sa javí ako efektívna stratégia. Čitateľské portfólio v cudzojazyčnej výučbe je výzvou, avšak učiteľ môže siahnuť na už existujúce diela pre deti pre rôzne úrovne osvojovania si jazyka. Literárne dielo Harry Potter od autorky Rowlingovej je čítané mnohými deťmi už v primárnom vzdelávaní. Učiteľ cudzieho jazyka môže vyzvať deti, aby si niektorý diel (úryvok) prečítali najskôr vo svojom jazyku a vybrali z neho tie vety, ktoré sa vzťahujú na zvyky a tradície ľudí v inej krajine. Po tomto môže nasledovať prečítanie danej časti diela v cudzom jazyku. Napríklad prvý diel (Harry Potter and the Philosopher’s Stone) už v prvej časti ponúka bohaté možnosti pre interkultúrny dialóg. Nasledujúca ukážka je inšpiratívnym námetom, ktorý môže učiteľ využiť pri práci s akýmkoľvek literárnym dielom, ktoré žiaci čítajú na hodinách materinského jazyka. Harry Potter nesie takýto didaktický potenciál pre rozvíjanie interkultúrneho povedomia:
„Mr and Mrs Dursley, of number four, Privet Drive“ – Takéto typické vety poučia deti o tom, v akom poradí je správne v angličtine uvádzať adresu: číslo a až potom názov ulice.
„Mrs Dursley had nearly twice the usual amount of neck, which came in very useful as she spent so much of her time craning over garden fences, apying on the neighbours.“– Táto veta sa vzťahuje na typickú črtu anglickej kultúry bývania, kde väčšina ľudí býva v dome a nie v byte, a že k domu patrí aj záhrada.
„When Mr and Mrs Dursley woke up on a dull, grey Tuesday, our story starts, there was nothing about the cloudy sky outside to suggest that strange and mysterious things would soon be happening all over the country.“ – Tu je sa poukazuje na typické anglické počasie.
„At half past eight, Mr Dursley picked up his briefcase, pecked Mrs Dursley on the cheek.“ – Táto veta hovorí o tom, že typický anglický pracovný deň sa začína ráno o deviatej.
„Dudley was having a tantrum and throwing his cereal at the walls.“– Typické anglické raňajky pre deti obsahujú cereálie.
„As he sat in the usual morning traffic jam …“ – Narážka na to, že obyvatelia ostrova chodia do práce autom, a preto je tam každý deň dopravná zápcha.
„As he drove towards town…“– Väčšina Angličanov žije na predmestí, a odtiaľ cestuje autom do práce do mesta.
„He was in a very good mood until lunch-time when he thought he’d stretch his legs and walk across to buy himself a bun from the baker’s opposite.“ – „It was on his way back past them, clutching a large doughnut in a bag…“ – V rodinách Angličanov obed nie je typické hlavné jedlo. Na obed veľakrát jedia iba nejaké pečivo, ktoré kupujú v pekárni oproti.
… „and when he left the building at five o’clock“ – Pracovná doba sa končí pre úradníkov o piatej.
„When Dudley had been put to bed, he went into the living-room in time to catch the last report on the evening news.“ – Angličania podľa tradície pozerajú aj neskoré správy.
„Mrs Dursley came into the living-room carryng two cups of tea.“ – Tradičným anglickým nápojom je čaj, ktorý pijú v obývačke.
„He didn’t say another word on the subject as they went upstairs to bed.“ – Väčšina Angličanov býva v dvojpodlažnom dome. Spálňa je na poschodí.
S interkultúrnymi témami majú žiaci možnosť stretávať sa v rámci rôznych hodín cudzieho jazyka. Súladne s témami v iných predmetoch majú výborný potenciál viesť deti k praktickému používaniu jazyka v každodennom živote. Pokiaľ učiteľ odhaľuje interkultúrne obsahy žiakom v rozumnom rozsahu, zaujímavými metódami a formami práce, zabezpečuje tým ako jazykovú výbavu, tak aj základy kritického myslenia. Najužitočnejšie sú také spôsoby spoznávania iných kultúr, ktoré vedú žiaka prirodzene k tomu, že svoje interkultúrne zážitky a vedomosti porovnáva s tým, čo vie a zažíva vo svojej krajine.