Preskočiť na obsah

blaho a podpora

Niektoré deti potrebujú cielenú špeciálnu podporu

Učiť inkluzívne znamená vnímať a reagovať na nepriaznivé životné okolnosti detí a rešpektovať ich špeciálne potreby, ktoré môžu vzniknúť v oblasti komunikácie  a interakcie, poznávania a učenia či sociálneho, emocionálneho a duševného zdravia. Učiť inkluzívne znamená cielene reagovať aj na zmyslové či telesné potreby detí.  Pri cielenej špeciálnej podpore netreba zabúdať na potenciál informačno-komunikačných technológií.

Učiť inkluzívne znamená vnímať špecifickosť vzdelávacích potrieb každého dieťaťa (Prelink na princíp 4). Neznamená to však byť slepý k faktu, že v triedach sú aj deti s rizikovým vývinom, ktoré potrebujú cielenú podporu, často aj v súčinnosti s odborníkmi (špeciálny pedagóg, logopéd, psychológ…..).  

Učiť inkluzívne znamená vnímať špecifickosť vzdelávacích potrieb každého dieťaťa (Prelink na princíp 4). Neznamená to však byť slepý k faktu, že v triedach sú aj deti s rizikovým vývinom, ktoré potrebujú cielenú podporu, často aj v súčinnosti s odborníkmi (špeciálny pedagóg, logopéd, psychológ…..).  

Dieťa s rizikovým vývinom je dieťa, na vývin ktorého pôsobia nepriaznivé okolnosti. Tieto okolnosti môžu byť rozmanité (ŠPÚ, 2021) – prepojiť s on-line dokumentom (https://www.statpedu.sk/files/sk/svp/zavadzanie-isvp-ms-zs-gym/materska-skola/spu-dieta-rizikovym-vyvinom-web-final.pdf):

  • rizikové faktory na strane dieťaťa: nízka pôrodná hmotnosť, chronické ochorenia alebo zdravotné postihnutie.
  • rizikové faktory na strane rodiny: nefunkčné rodinné vzťahy, kriminálne alebo patologické správanie rodičov, ale aj dlhotrvajúce vážne partnerské konflikty, rodinná atmosféra

nestability, nedostatok bezpečia a lásky, nepripravenosť rodičov na rodičovskú rolu, existenčné starosti.

  • rizikové faktory širšieho sociálneho prostredia: chudoba a nezamestnanosť a s tým spojená sociálna a kultúrna vylúčenosť ľudí i celých komunít

Pri nastavovaní podpory je potrebné mať na pamäti, že rizikové faktory fungujú najčastejšie vo vzájomných vzťahoch. Rizikový vývin je často spôsobený ich kombináciou a preto každé dieťa bude potrebovať špecifickú cielenú podporu.

Podpora v oblasti komunikácie a interakcie sa týka skupiny detí s rečovými, jazykovými a komunikačnými potrebami. Ide o rôzne ťažkosti v oblasti komunikácie. Niektoré deti môžu mať problémy s vyjadrovaním, iné s porozumením reči či osvojením si a chápaním pravidiel komunikácie. Môžu mať ťažkosti s jedným, niektorými alebo všetkými aspektmi reči, jazyka alebo sociálnej komunikácie v rôznych obdobiach svojho života. Tieto deti potrebujú špeciálnu intervenciu, ktorá nemá mať podobu univerzálneho postupu.

Špeciálna intervencia v oblasti komunikácie a interakcie spočíva v dôslednom zvažovaní zaradenia žiaka do skupiny, ako aj v dodržiavaní princípu úspornosti a názornosti. Dôležité je tiež dbať na prideľovanie slova v triede poskytovanie dostatočného času na vyjadrenie.

V prípade detí, ktoré majú ťažkosti v oblasti komunikácie a interakcie sa nemôžeme spoliehať na to, že sa budú sami uchádzať o slovo. Otázka rovnosti v prideľovaní priestoru na vyjadrovanie na hodinách cudzieho jazyka je kľúčová. Predpokladom uplatnenia inkluzívneho prístupu je vytvorenie rovnakých príležitostí na precvičovanie.Ak sme dieťa vyzvali na odpoveď a vytvorili sme mu priestor, mali by sme byť trpezliví a dopriať mu čas na odpoveď. Časový priestor pre odpoveď musí vychádzať z možností konkrétneho dieťaťa, pričom aj príliš dlhé vyčkávanie nesie so sebou určité riziká. Podľa odborníkov ide o proinkluzívnu stratégiu, a to napriek obave učiteľov, že vytváraním väčšieho času na vyjadrenie, zbytočne upozorňujú na ťažkosti žiaka. Ak sa toho aj vy obávate, rozprávajte sa s deťmi a zdôrazňujte, že dlhšie premýšľanie nad odpoveďou nie je nevyhnutne prejavom mentálnej nedostatočnosti, ale prejavom hlbšej reflexie či premýšľania nad odpoveďou.
Podľa typu a závažnosti ťažkostí v učení je potrebné zvážiť šírku používanej slovnej zásoby cieľového jazyka, vytvárať dostatok príležitostí na opakovanie rutinných fráz, či už v rámci počúvania alebo hovorenia. Je tiež dôležité, aby sme v čo najväčšej miere pôsobili na viaceré zmysly a hovorené slovo spájali so zrakovými, prípadne hmatovými či čuchovými podnetmi. V individuálnych prípadoch je potrebné zreálniť očakávania výkonu dieťaťa a uvažovať nielen o príležitostiach, ale aj obmedzeniach v rámci interakcie, najmä vo vzťahu k písomnej komunikácii.
Špeciálna intervencia v oblasti komunikácie a interakcie spočíva v dôslednom zvažovaní zaradenia dieťaťa do skupiny. Je dôležité, aby skupinová práca vytvárala priestor pre podporu a rovesnícke učenie. Mali by sme vždy premýšľať nad tým, ktoré deti dokážu pri riešení úloh vytvoriť svojmu spolužiakovi s týmito ťažkosťami bezpečné prostredie a poskytnúť mu primeranú pomoc.

V prípade tejto skupiny detí predpokladá inkluzívny prístup posilnenie komunikačnej funkcie jazyka a obmedzenie analyticko-syntetického prístupu.Využívajte tzv.zjednodušený jazyk a čo najviac multisenzorických metód a techník. Pre niektoré deti s ťažkosťami v poznávaní a učení sa môže byť efektívne zapájanie pohybu.

Dôležitou proinkluzívnou stratégiou je obmedzenie analyticko-syntetického prístupu, a to najmä v počiatočných fázach výučby. Odporúča sa ísť skôr cestou globálneho vnímania, nerozkladať niektoré frázy na komponenty (napr. I´ve got alebo Can I get a…), ale viesť žiakov k ich porozumeniu v komunikačných situáciách.
Zjednodušený jazyk umožňuje vyššiu mieru porozumenia cudzieho jazyka a posilňuje odvahu rozprávať. Je založený na zámernom používaní jednoduchých slov, krátkych viet a jasnej štruktúre. Vyhýbajte sa lexikálnym variantom (napr. synonymám), ako aj zložitým gramatickým štruktúram, ktoré sa v jazyku vyskytujú ojedinele a dajú sa nahradiť funkčnými rovnocennými, a zároveň menej zložitými alternatívami.Využívajte viaceré percepčné kanály žiakov. Využívajte hudbu, podporte sluchové vnímanie prostredníctvom farebného kódovania, obrázkov, reálnych predmetov, vytvárajte možnosti zapojenia hmatových i čuchových vnemov. Keď rozprávate zvýrazňujte gestá, mimiku. Rozhodujúcu rolu zohráva tiež dôraz, intonácia či tempo reči, ktoré treba prispôsobiť potrebám týchto detí (vždy vychádzajúc z ich individuálnych potrieb.Pre niektoré deti s ťažkosťami v poznávaní a učení sa môže byť efektívne zapájanie pohybu. Najmä v prípade mladších detí sa osvedčila metóda TPR – Total Physical Response (metóda celkovej fyzickej odpovede

Špecifický prístup súvisí s tvorbou bezpečného prostredia a pozitívnej klímy, ktorá stojí na troch pilieroch: dôvere, otvorenosti a ohraničenosti. V závislosti od charakteru ťažkostí je potrebné zvažovať aj úpravu prostredia triedy či korigovanie komunikácie.

Komunikácia medzi dospelým a dieťaťom by mala byť partnerská, a zároveň podnecujúca, založená na otvorených otázkach cez ktoré podnecujeme dieťa k výpovedi o tom ako sa cíti, čo prežíva, čo sa naučilo, čo mu vyhovuje, nevyhovuje a pod. V individuálnych prípadoch treba zvažovať aj primeranosť neverbálnej komunikácie a šírku slovnej zásoby, najmä ak sa prihovárame dieťaťu v cudzom jazyku. Diskusia v triede či v skupinách by mala byť riadená tak, aby boli všetkým jasné jej pravidlá, ktoré vychádzajú z potrieb dieťaťa, ktoré má ťažkosti v oblasti sociálneho, emocionálneho a duševného zdravia.
Každé dieťa je jedinečné a potrebuje špecifické podmienky. Odpoveď na to, ako upraviť prostredie triedy by mal učiteľ hľadať spolu s odborníkmi a rodičmi. Táto spolupráca má priniesť odpovede na otázky, aké zvukové či sluchové podnety môžu prispievať k nepohode dieťaťa a ktoré naopak pôsobia skôr upokojujúco. Pre niekoho môže byť rušivé množstvo podnetov a stimulov a potrebuje mať v triede (alebo v jej blízkosti) zónu, v ktorej sa môže upokojiť, zrelaxovať a získať naspäť sebakontrolu. Tieto zóny však nemôžu byť prezentované ako „trestná lavica“, na ktorú je dieťa posadené kvôli tzv. neposlušnosti či nezvládateľnosti. 
Deti s týmito ťažkosťami potrebujú cítiť, že ich okolie vníma pozitívne a dôveruje ich schopnosti zvládnuť aj pre ne zložité situácie. Pri hodnotení ich správania využívajte v čo najväčšej miere  popisný jazyk. Dieťa nepotrebuje počuť aké je (vyniesť nad ním súd), ale zrozumiteľnú informáciu o tom, aký prejav jeho správania bol pre okolie prijateľný, neprijateľný a prečo. Opisujte aj situácie, ktoré zvládlo napriek ťažkostiam, čím posilníte pozitívne prejavy v správaní. Veľmi dôležitým znakom pozitívnej sociálnej klímy je otvorenosť voči emóciám. Inkluzívna trieda je trieda, v ktorej sa venuje pozornosť prežívaniu detí, v ktorej sa o emóciách veľa rozpráva, v ktorej sa deti učia ich rozpoznávať, pomenovávať i zvládať. V takejto triede získava dieťa veľa cenných informácií, ktoré podporujú jeho sebareguláciu. V neposlednom rade je kľúčové, aby boli v triede zavedené zmysluplné a čitateľné pravidlá spolužitia.
Úpravou vecného prostredia sa má zabezpečiť slobodný pohyb dieťaťa v priestore. Môže ísť o fyzickú debarierizáciu, ktorá umožní každému žiakovi s telesným postihnutím dolných končatín zúčastňovať sa nielen školských, ale aj mimoškolských aktivít. Informačno-komunikačná prístupnosť je kľúčová pre deti so zmyslovým postihnutím, ale aj pre žiakov s telesným postihnutím horných končatín. V tomto prípade podpora spočíva v odstránení akýchkoľvek bariér prístupu k informáciám, ktoré sú obsahom učebných materiálov v ich tlačenej či digitalizovanej podobe. Diskutujte s odborníkmi o podpore v podobe na mieru šitých kompenzačných pomôcok.Úprava učebného prostredia súvisí s konkrétnymi požiadavkami kompenzačnej podpory, ktorá je šitá na mieru konktrétneho dieťaťa a typu jeho postihnutia. V práci s  deťmi s poruchami zrakového vnímania sú napríklad účinné mnemotechnické pomôcky a organizéry, zamerané napríklad na farebné kódovanie hláskového systému. Ich využívanie uľahčuje proces učenia sa cudzieho jazyka nielen detí s poruchami zraku, ale pomáha zlepšovať fonologické spracovanie aj u ostatných detí.  Mnohých deťom z tejto skupiny uľahčujú proces učenia sa cudzieho jazyka multisenzorické metódy a techniky (prelink na červené)
Úprava sociálneho prostredia sa týka prítomnosti ľudí, ktorí dokážu poskytnúť odbornú pomoc. Kľúčová je prítomnosť školského podporného tímu, ktorý v komunikácii s rodičmi, prípadne odborníkmi z externého prostredia (poradenské, zdravotné zariadenia a pod.) určí, aké kompenzačné pomôcky a nástroje pomôžu odbúrať prekážky v učení konkrétneho žiaka. V individuálnych prípadoch je nevyhnutná prítomnosť osobného asistenta žiaka, ktorý ho sprevádza počas vyučovania i mimo neho.

            fyzický prístup                                                                            kognitívny prístup                                                                   odborný prístup

Znamená uľahčenie učenia vo vzťahu ku konkrétnym špecifickým potrebám deti, s konkrétnym typom postihnutia. Ak má napríklad dieťa problémy s písaním a motorikou, určite viac uvíta možnosť presúvať slová vo vete dotykom na interaktívnej tabuli, či voliť poradie kliknutím myši.
 
Ide o využívanie rôznych programov, ktoré pomáhajú deťom porozumieť učivu a efektívnejšie si osvojiť poznatky a zručnosti. Potenciál IKT  spočíva najmä v oblasti podpory názornosti. Vďaka moderným technológiám môžeme využívať animované či statické ilustrácie, podporiť zručnosti organizácie a kategorizácie myšlienkových procesov. Za účelom tvorby vizuálnych myšlienkových máp môže využívať rôzne softvérové aplikácie ako napr. Kidspiration, Inspiration atď.
Môže ísť napríklad o softvéry prevodu textu do hovoreného slova, softvéry, ktoré podporujú koordináciu a motoriku pri písaní či také, ktoré zväčšujú text a podporujú tak schopnosť žiakov so zrakovým oslabením čítať. Pri zlepšovaní fyzického prístupu je možné využívať rôzne asistenčné funkcie počítačov, tabletoch, Iphonov, Ipadov a rôzne aplikácie, ktoré umožňujú napríklad prevod textu do hovorenej reči či pripojenie načúvacieho prístroja prostredníctvom rozhrania Bluetooth. Pri ich výbere je potrebná konzultácia s odborníkmi, ktorí majú dieťa v starostlivosti a vedia posúdiť, čo dieťaťu s konkrétnym typom postihnutia môže cestu učenia uľahčiť. Dôležitým zdrojom informácií sú najmä rodičia dieťaťa.

K. Vančíková. 2024. Inkluzívny prístup k učeniu cudzích jazykov. DOI: https://doi.org/10.24040/2024.9788055721286