jazyky hravo – zamerané na dieťa – komunikačne a zmysluplne
Komunikovanie v cudzom jazyku je cestou aj výsledkom učenia sa. Znamená to vytvárať také prostredie, v ktorom budú deti cudziemu jazyku priamo vystavované. Bude im umožnené v cudzom jazyku komunikovať bez strachu, v živej sociálnej interakcii. Ide o posilňovanie ich komunikačnej sebadôvery s ohľadom na individualitu detí, pretože každé dieťa má vlastný vyjadrovací spôsob, ako aj reakčný čas v komunikácii. Situácie majú stimulovať detskú zvedavosť natoľko, aby dieťa samotné cítilo potrebu odpovedať na podnet, sprvu neverbálne a neskôr slovne. Vytváranie simulovaných, avšak prirodzených situácií a posilňovanie spolupracujúceho správania umožňujú dieťaťu prejaviť sa spontánne a bez obáv z chýb pri učení sa.
Reakcie na vytvárané podnety môžu byť rôzneho charakteru: pohybové, výtvarné, tanečné, hudobné alebo verbálne. Tieto odpovede dieťaťa (v školskom prostredí realizovaných prostredníctvom metódy TPR) sú základom komunikačnej interakcie. Sú dôkazom toho, ako dieťa podnetom v cudzom jazyku rozumie. V tejto súvislosti hovoríme o komunikačnom princípe výučby cudzieho jazyka.
V komunikačných aktoch, najmä v prvých fázach učenia sa cudzieho jazyka, môže dieťa prirodzene zareagovať slovne aj v materinskom jazyku otázkou, komentárom či odpoveďou. Je to prejavom jeho aktívnej zaangažovanosti a emocionálneho prežívania činnosti. Pomáhať si materinským jazykom je v tomto prípade namieste. Zdravá komunikačná atmosféra môže byť podporená zborovým či skupinovým opakovaním v podobe melodických dialógov, pesničiek, riekaniek a pod.
Zmysluplné učenie si vyžaduje, aby vybrané učebné aktivity a zdroje mali šancu byť pozitívne prijímané, aby im žiaci rozumeli a naučené dokázali uplatniť v rôznych iných, nových kontextoch. Ďalšou podmienkou zmysluplného učenia sa je zrozumiteľnosť zdrojov, inštrukcií, úloh; podnety k aktivizácii myslenia žiakov. Podmienky zmysluplného učenia možno znázorniť takto (adapt. podľa Doušková, A. & Porubský, Š. (2009). Didaktický model materskej školy. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta, Univerzita Mateja Bela 2009):
Výučba jazyka mladších žiakov si nevyhnutne vyžaduje od učiteľa schopnosť vytvárať počas hodín čo najautentickejšie komunikačné a zmysluplné situácie. Tie sa spájajú so sociálnym prostredím, témami a záujmami, ktoré sú žiakom blízke. Činnosti, resp. ich zážitky v aktivitách, im dávajú odpoveď i na to, prečo a načo je dobré učiť sa cudzí jazyk. V nich si formujú vzťah k cudziemu jazyku, ako aj vôľu komunikovať v ňom.