jazyky hravo – ako organizovať výučbu – manažovať výučbu – metódy
Jazyková úroveň určitej vekovej skupiny sa dá úspešne rozvíjať iba takými metódami, ktoré sú typické pre učenie sa detí v určitom veku. Učenie sa detí mladšieho školského veku sa v prvom rade spája s činnosťami. Poznatky získavajú v interakcii s inými ľuďmi, prostredníctvom zmyslových orgánov a v reálnych alebo simulovaných situáciách. Práve preto je pri výbere metód potrebné rešpektovať nasledovné zásady.
Deti sa učia prostredníctvom činností (činnostné multisenzorické učenie sa).
Deti neustále niečo robia. Práve činnosť je to, počas čoho sa prirodzene niečo učia. (parafráza Holderness, 1991, s. 19). Deti do 10.-11. roku života sa učia jazyky inak než dospelí. Kým dospelý robí to, čo sa naučil, u dieťaťa je to opačne. Dieťa sa naučí to, čo už robilo. Deti nadobúdajú vedomosti o sebe a o svete okolo nich prostredníctvom činností. A keďže hra je pre ne prirodzenou činnosťou, možno hru odporúčať ako najlepšiu formu, v ktorej si môžu osvojiť aj jazykové poznatky. Rozvoj reči malých detí je predovšetkým závislý od prostredia, v ktorom prebieha. Kolísavé, hojdavé a pohybové hry vo veľkom napomáhajú k rozvíjaniu používania jazyka (Bruner, 1983, s. 45). Takéto sú napríklad v angličtine „Ride a Cock Horse“ alebo „This is the Way the Ladies Ride“ či v slovenčine „Takto jazdia páni…“. Riekankami a rýmovačkami nadobúdajú prvú skúsenosť s používaním jazykového systému. Jazyk, ktorý sa objavuje v pohybových hrách, obsahuje fixné vetné štruktúry jazyka (napríklad ako sa tvoria otázky či zápory), a zároveň predstavujú vzory pre interakcie. Pohybová hra má veľkú úlohu vo vytváraní kontextu, potrebného na nácvik hovorenia v cudzom jazyku. Kontext učenia sa v triede nemusí byť dieťaťu prirodzený, a preto treba venovať pozornosť jeho tvorbe. Hra má holistický vplyv, t. j. v rovnakom čase vplýva na rozvíjanie viacerých oblastí, na fyzickú, citovú, vnemovú, spoločenskú a jazykovú. Hra v sebe ukrýva prirodzené podnety na rozvoj reči dieťaťa. Kvalitnú hru možno vnímať ako projekt, počas ktorého si žiaci vytvárajú vlastnú rolu v spolupráci s ostatnými. V podstate takmer každú oblasť jazyka,ako aj komunikačné zručnosti, možno u detí rozvíjať formou hrovej úlohy. Namiesto toho, aby učiteľ povedal: „Povedz ‚hruška‘ anglicky!“ alebo: „Povedz anglicky, čo vidíš na obrázku (hrušku)!“, si žiaci môžu zahrať hru „Ovocný šalát“ (Fruit salad), ktorá dieťa okamžite vtiahne do fyzického i mentálneho pohybu. Dieťa sa cíti úspešne, že slovu „hruška“ rozumie, hra spája pohyb s rozumovou činnosťou.
Na hodinách jazyka sa žiaci v prvom rade stretnú s hrami, ktoré sú založené na počúvaní s porozumením. Na slovné zadania musia „odpovedať“ nejakou činnosťou. Ako sme už uviedli v kap. 2.1, tento metodický prístup sa nazýva Total Physical Response (TPR – „úplná fyzická reakcia“). Žiaci na podnety učiteľa odpovedajú fyzickými pohybmi. V angličtine ide o hru Simon says alebo kreslený diktát. Obe poskytujú deťom už v období pred produktívnym používaním jazyka istotu v chápaní cudzieho jazyka. Ďalšia skupina hier požaduje premiestenie sa, ako napríklad kruhové a skupinové hry, či už spomenutý „Ovocný šalát“ alebo „Bež a dotkni sa“. Behá sa aj pri „Behacom diktáte“.
Inou alternatívou sú tzv. „sadacie“ hry, v ktorých si deti môžu sadnúť, ak „zahrajú“ (pantomimicky stvárnia) význam časti (riadok) básničky alebo pesničky a ostatné deti uhádnu. V hre „pravda – nepravda“ si má dieťa sadnúť, ak je význam výroku „pravda“ atď. Na nácvik písania a čítania možno použiť jednoduché hry „Shark game“, resp. „Hangman“(obesenec), v ktorej žiaci hádajú písmená slova alebo slová z vety. Ak neuhádnu, postupne kreslí učiteľ na tabuľu obrázok. Veľmi vhodné sú rôzne druhy hry „Bingo“ (bingo písmen, bingo fonetických znakov, slovné bingo atď.). Na zhrnutie slovnej zásoby jednej lekcie sú vynikajúce rôzne spoločenské hry, ktoré sa môžu hrať vo dvojiciach alebo v skupine. Pokiaľ je v triede k dispozícii väčšia hracia plocha, je vhodné hrať okolo nej na zemi.
„Rolové“ hry napomáhajú komplexnému rozvíjaniu komunikačných zručností, slovnej zásoby, gramatiky a výslovnosti. Môžu sa viazať aj ku konkrétnym témam (napríklad nakupovanie v obchode alebo stravovanie mimo domu) alebo k dramatizáciám rozprávok. Medzi deťmi majú najväčší úspech tie pesničky a riekanky, pri ktorých sa môžu pohybovať. Medzi najznámejšie rozprávky patrí „Rozprávka o repe“, v ktorej deti spolu „vyťahujú“ repu zo zeme a každé dieťa hrá inú postavu z rozprávky. Nesmierne dôležitú rolu hrá „bábkovanie“, ktoré nesmelším deťom dáva možnosť, aby svoje rozpaky „ukryli“ za zástupnú bábku a pomocou nej sa odvážili vyjadrovať.
Dieťa pri plnení úloh, ktoré sú ukryté v hre, a pri hrovom opakovaní bez veľkej námahy spozná základnú štruktúru jazyka a slovnú zásobu. Hra „What’s the time, Mr.Wolf?“ pomôže deťom osvojiť si jazykové spojenia pri otázke: „Koľko je hodín?“, vyjadrovanie času (pri obede, pri večeri atď.). Opakujúce sa slovné spojenia a k nim priradené „kumulatívne“ hry a rozprávky sú veľmi užitočné z hľadiska memorovania gramatickej štruktúry alebo slovného spojenia. Ako príklad uvádzame hru: „Išiel som na trh a kúpil som…“, v ktorej hráči vždy opakujú dovtedy počuté a pridajú ešte svoj „nákup“. Každý ďalší žiak musí zopakovať všetky predchádzajúce slovné spojenia. K týmto rozprávkam možno zaradiť rozprávku o nenásytnej húsenici (The very hungry caterpillar).
Hra ako spoločenský žáner rozvíja nielen jazykovú kompetenciu, ale aj sociálnu. Tá významne rozvíja vnímanie fair play, spoluprácu, učí prijímať výhry a prehry, trpezlivosť a rešpektovanie pravidiel.
Bohatú paletu rôznych hier a ďalších techník, vhodných pre výučbu cudzieho jazyka, možno nájsť napr. v anglických publikáciách Readovej 500 Activities for the Primary Classroom (2007), Kovácsovej 7×7 Activities: A Methodology Resource Book for Primary teachers of English (2011), Pokrivčákovej Teaching Techniques for Modern Teachers of English (2013) a iných.
Deti sa učia v interakcii s ostatnými.
Učenie sa v interakcii predstavuje významnú zásadu rozvoja reči dieťaťa, ktorá by sa mala uplatňovať na každej hodine. Na tento účel je veľmi vhodné, ak učiteľ vedie hodinu v cudzom jazyku s uplatnením kooperatívnych foriem práce a pracuje s hovoreným slovom viac než s písaným. Na dosiahnutie úspechu je veľmi dôležité vytvárať priateľskú atmosféru, v ktorej sa žiak nebojí prejaviť sa (hypotéza o nízkom emocionálnom filtri – Krashen, 1981). Nič nemotivuje dieťa k rozprávaniu viac než to, že jeho snaha je ocenená učiteľskou pochvalou. Podmienkou vytvorenia takejto atmosféry je, aby sa učiteľ osobne rozprával so žiakom alebo aby sa mu prihováral počas nejakej činnosti. Inými slovami, učiteľ sa má snažiť o vytvorenie takého prostredia, ktoré simuluje domáce prostredie – v ňom je osvojovanie jazyka pre neho prirodzené a spontánne. Učiteľ by si mal vytvoriť osobný vzťah so žiakom, menovite vyzývať, ako i zadávať pokyny či úlohy. Aj tá najjednoduchšia úloha sa môže stať interaktívnou a osobnou. Napríklad pri osvojovaní si nových výrazov deti stoja v kruhu a učiteľ im hádže loptu aj s novým slovom s menovitým oslovením. Potom dieťa hodí loptu späť. Gestikulácia, mimika, očný kontakt a neverbálny prejav učiteľa je len vtedy osobný, keď je mierený priamo na konkrétne dieťa. K aktívnej účasti na hodine motivuje aj spoločné privítanie sa, úvodné otázky typu: „Ako sa máš? Ako si sa vyspal? atď.“ alebo aj spoločné rozlúčenie sa na konci hodiny. Tieto činnosti sa stanú rutinným prvkom hodín. V ďalších kapitolách uvádzame viac príkladov interaktívneho učenia.
Deti sa učia pomocou všetkých zmyslových orgánov.
Už v predošlých kapitolách sme ozrejmili, akú dôležitú rolu hrá u dieťaťa zmyslové vnímanie v procese učenia sa. Získanie vedomostí prostredníctvom zmyslových orgánov je dôležitou pomocou pri rozvíjaní reči. Základným princípom je, aby učiteľ na každej hodine používal vizuálnu pomôcku. Deti získavajú rôzne vedomosti a zručnosti nielen vizuálnou cestou, ale takisto pomocou počúvania, dotýkania sa, ochutnávania a ovoniavania. Možno použiť aj ich kombinácie. Dieťa napríklad získava hravou formou vedomosti o zvieratách cez počúvanie zvukov rôznych zvierat a ich priraďovanie ku kartičkám s obrázkom alebo názvom zvieraťa. Dajú sa použiť zvuky rôznych javov (z internetu), napr. súvisiace s počasím (tichý dážď, búrka, hromy, pískanie vetra atď.) alebo s dopravou (dopravné prostriedky, auto, električka, vlak, lietadlo atď.), hudobných nástrojov a pod. Takáto „zvuková banka“ sa môže kombinovať s obrázkami. Zmyslové orgány pomáhajú dieťaťu vtedy, keď sa na vyučovacej hodine stretáva najmä s reálnymi vecami a javmi (tzv. „reáliami“). Učenie sa takýmto spôsobom je nesmierne dôležité hlavne v predškolskom a mladšom školskom veku. Pomocou zážitku a skúseností si žiak oveľa rýchlejšie osvojí výrazy ako sladký, slaný, studený, horúci, ľad, oheň, deň, noc, než len výkladom v písomnej či ústnej podobe.
Zmysluplné učenie sa je fokusované na tému a na reálne komunikačné situácie.
Interaktívny model, ktorý sme predstavili na začiatku tejto kapitoly, zdôrazňuje, že najúspešnejšou metódou na osvojovanie si jazyka sú komunikačné činnosti. Tradičný prístup zameraný na formu jazykového prejavu (napríklad na gramatiku) nemotivuje dieťa ku komunikácii. Naopak, učenie sa jazyka zameraného na osoby, veci a javy (prostredie), ktoré ho obklopujú, umožňuje udržať záujem o učenie sa. Ide o širší didaktický kontext, ktorý dáva žiakovi bohaté možnosti na rozvíjanie sociálnych, najmä komunikačných zručností a na vyjadrenie svojich vedomostí. Tematické vyučovanie je vhodné na integrovanie štyroch komunikačných jazykových činností (počúvanie s porozumením, hovorenie, písanie, čítanie) a štyroch oblastí vedomostí (slovná zásoba, gramatika, výslovnosť, pravopis). Pri výbere tém musí učiteľ dbať o to, aby boli motivujúce pre danú vekovú kategóriu. Ideálna téma zahrňuje viac vyučovacích predmetov a oblastí. Úspešnou témou je napríklad džungľa alebo dinosaury, ale aj čaj alebo čokoláda.