jazyky hravo – ako organizovať výučbu – manažovať výučbu – priestorové usporiadanie
Materiálne usporiadanie triedy je v prvom rade koncepčná otázka: Ako usporiadam lavice, stoličky, pomôcky, aby žiaci sami mohli objavovať a utvárať svoje nové poznatky o jazyku a využívať ich? To, že ide o kľúčovú otázku, potvrdzujú dlhoročné skúsenosti z hospitácií a otvorených hodín, ktorých sa zúčastnili autorky tejto publikácie. Je prekvapujúce, že dokonca ešte aj počas týchto hodín, na ktoré sa vyučujúci pripravovali detailne a precízne, bolo vidieť, že viacerí učitelia jazyka vnímajú materiálne „danosti“ triedy, v ktorej jazyk vyučujú, pomerne staticky – ako nejaké „tabu“, ktoré sa nedá meniť. Nemajú predstavu, kedy a ako by sa dal zmeniť vopred daný „meravý“ poriadok lavíc užívaný na iných vyučovacích hodinách. Prirodzene to vedie k prezentovaniu nového učiva frontálnou formou, stojac pred všetkými lavicami (aby všetci žiaci videli a počuli). Týka sa to najmä tried s vyšším počtom žiakov, ktoré nie sú delené na skupiny vo výučbe jazykov. Dôvodom môže byť aj slabšia komunikácia s ostatnými učiteľmi („Aj na iných hodinách takto sedia.“), časové dôvody (časovo či fyzicky je náročné vrátiť po hodine lavice na pôvodné miesto). Podľa vzoru výučby materinského jazyka možno povedať, že žiaci si najlepšie osvojujú jazyk v určitom, im prirodzenom prostredí. Hodina jazyka má z tohto aspektu podobné požiadavky na priestorové zabezpečenie, pretože v rámci nej si žiaci popri rozvíjaní iných zručností osvojujú tie jazykové. Je predovšetkým na učiteľovi jazyka, aby sa oslobodil od pevných priestorových väzieb. Inými slovami, vyučovať jazyky žiakov mladšieho školského veku si vyžaduje adekvátne fyzické usporiadanie triedy, flexibilne presúvateľné lavice a stoličky, aby si žiaci mohli vidieť navzájom do tváre (Balážová, 1996). Ideálnym priestorom osvojovania si jazyka nie je trieda, v ktorej sú žiaci otočení k tabuli, a v ktorej sa majú 45 minút sústrediť, sediac podľa prísneho sedacieho poriadku.
Niektoré témy si priam vyžadujú, aby sa vyučovacia hodina konala mimo priestoru triedy. Napríklad pri téme „škola“ idú žiaci s plánom školy v ruke objavovať ostatné školské priestory: triedy, knižnicu, laboratória, telocvičňu, zborovňu, jedáleň atď. Popritom si tieto priestory zaznačujú na mapách, ktoré si na hodine jazyka sami vyrábajú. Podobná „vychádzka“ sa môže uskutočniť na športovom ihrisku, v knižnici, oddychovej zóne alebo v školskej záhrade.
Prirodzene, aj koncoročné výlety môžu poskytnúť nové možnosti na osvojovanie si nových jazykových poznatkov (napríklad výstava v múzeu, návšteva obchodu, ZOO, parku atď.). Výbava a materiálne zariadenie jazykovej triedy v nižších ročníkoch by sa mali viac podobať priestorom v materskej škole, kde deti pracujú v kruhu alebo iných zoskupeniach, než tradičnému usporiadaniu triedy v škole. Stoličky a lavice by nemali mať fixné miesto, ale podľa obsahu a charakteru vyučovacej hodiny je možné ich rýchlo premiestniť. Keďže triedy zvyčajne delia na polovice (menší počet žiakov v skupine), premiestnenie 14-15 stoličiek by nemalo byť prekážkou. Z času na čas môžu byť aj také hodiny, kde stoličky vôbec nie sú potrebné. Hodinám jazyka veľmi dobre poslúži hrubý koberec, ktorý sa ľahko čistí, alebo matrac a vankúšiky, ktoré sa pri počúvaní rozprávky alebo pri rozprávaní a sledovaní videonahrávok dajú vhodne umiestniť. Prax ukazuje, že stále viac učiteľov pracuje metódami, ktoré si vyžadujú pohyb v priestore, napríklad pokyny umiestnené pod stoličkami žiakov, obrázky, kartičky so slovami a rôzne inštrukcie či informácie na nástenke, ktoré sa môžu ľahko zvesiť. Tabuľa výborne pomáha pri typických hrách ako „Bež a dotkni sa“ a pri umiestnení obrázkov a slov, respektíve ako cieľ pri takýchto hrách.