jazyky hravo – čo hovorí veda – teórie osvojovania si jazykov – osvojovanie vs učenie sa jazyka
Je rozdiel medzi osvojovaním si jazyka a učením sa jazyka?
Na to, aby sme vedeli správne charakterizovať proces učenia sa cudzieho jazyka dieťaťom v mladšom školskom veku, je potrebné odlíšiť dva koncepty: osvojovanie si jazyka a učenie sa jazyka. Neznamenajú to isté!
Na lepšie pochopenie toho, aké odlišné procesy sa odohrávajú pri osvojovaní si či učení sa jazyka, detailnejšie ozrejmíme pôvodnú Krashenovu teóriu, konkrétne jeho hypotézu osvojovania si jazyka (Acquisition-Learning Hypothesis) (1981; 1982), vychádzajúcu pôvodne z už spomínanej teórie Chomského. Krashen hovorí o tom, že existujú dve nezávislé jazykové sústavy, osvojená a naučená sústava. Osvojovanie si jazyka sa vzťahuje na prirodzenú asimiláciu lingvistických pravidiel pri používaní jazyka. Učenie sa jazyka sa opiera o formálne učenie sa gramatických pravidiel, ktoré je však tiež prirodzeným procesom (Krashen, 1981, s. 18).
Ďalšie okolnosti osvojovania si jazyka uvádza Krashen (1981) v ďalších štyroch hypotézach:
- Druhá hypotéza o prirodzenom poradí (Natural Order Hypothesis) ozrejmuje, že osvojovanie si jazykových poznatkov má svoje prirodzené poradie, a to je podobné v cudzom aj v materinskom jazyku.
- Tretia hypotéza monitoru (Monitor Hypothesis) konštatuje, že do procesu osvojovania si jazyka sú zabudované kroky sebakontroly, čiže dieťa je schopné opraviť svoje chyby.
- Štvrtá hypotéza jazykového vstupu (Comprehensible Input Hypothesis) zdôrazňuje nevyhnutnosť venovať pozornosť množstvu zrozumiteľných vstupných informácií, ktoré sú dôležité pre dieťa. Len vtedy sa odohráva osvojovanie si jazyka, keď vstupné informácie, input, dostáva dieťa v malých krokoch, no bohato v cudzom jazyku. Je potrebné dať dôraz na to, že input nemôže byť na vyššej jazykovej úrovni. Aktuálnu jazykovú úroveň dieťaťa môže presiahnuť iba o jeden stupeň (autorská poznámka: V tomto ohľade je potrebné zosúladiť Krashena a Vygotského myšlienkami o „zóne najbližšieho rozvoja“ a „lešení“ ako primeranej pomoci zo strany dospelého (Vygotsky, 1987).
- Piata hypotéza emocionálneho filtra (Affective Filter Hypothesis) objasňuje, že úspešnosť osvojenia si jazyka vo veľkej miere ovplyvňuje atmosféra prostredia. Ak je atmosféra príjemná, bezstresová, je väčšia pravdepodobnosť úspechu.
Podľa Krashena sa osvojovanie si jazyka uskutočňuje jediným spôsobom: na základe toho, že učiaci sa porozumie vstupným informáciám (inputu). Input, ktorému dieťa porozumie, Krashen nazýva zrozumiteľným, pochopiteľným inputom (comprehensible input, CI). Celý proces osvojovania si jazyka prebieha cez osvojovanie si pravidiel, ktoré sú obsiahnuté vo vstupnej informácii, t. j. zrozumiteľnom inpute. Dieťa porozumie významu vstupných správ, ktoré obsahujú toto nové pravidlo. Kvôli osvojeniu si tohto pravidla je potrebná zrozumiteľná interakcia v cieľovom jazyku, čiže je potrebná prirodzená komunikácia, počas ktorej sa rozprávajúci nekoncentrujú na spôsob rozprávania, ale na úlohu komunikácie.
Osvojovanie si jazyka je nadobúdanie, „akvizícia prvého alebo druhého jazyka, t. j. osvojovanie si jazyka prirodzene v prostredí rodiny a/alebo širšej komunity, v ktorej sa daným jazykom bežne komunikuje“ (Lojová, 2023, s. 12 a nasl.). Osvojovanie si jazyka je úplne alebo čiastočne nezávislé od stupňa kognitívneho vývinu: každý človek, nech sa akokoľvek líši svojou intelektuálnou úrovňou, si osvojuje jazyk. Osvojovanie si jazyka je prirodzený a automatický jav.
Učenie sa jazyka je skôr „inštitucionalizované vzdelávanie, ktoré sa odohráva do určitej miery v umelom kontexte triedy či kurzu, jazyk sa stáva vzdelávacím obsahom“ (Lojová, tamtiež). Na rozdiel od osvojovania si jazyka je hlavnou črtou učenia sa jazyka to, že úzko súvisí s ostatným učením sa (najčastejšie v škole). Dieťa pri učení sa jazyka používa tie isté zručnosti ako pri iných školských predmetoch.
Medzi osvojovaním si jazyka a učením sa jazyka je jednoznačný rozdiel. Osvojovanie si jazyka je pomalé, prirodzené, niekedy spontánne nadobúdanie komunikačnej kompetencie v cudzom jazyku (Krashen ho nazýva neuvedomované). „Na druhej strane učenie sa jazyka je vedomý proces získavania nových informácií, kompetencií a zručností“ (Pokrivčáková, 2020, s. 13). Je užitočné, keď sa učiteľ oboznámi s obidvoma modelmi, pretože sú využiteľné v našom chápaní toho, ako sa deti učia a ako nadobúdajú jazykové vedomie. Dôležité je rozlíšiť tieto dva procesy z pohľadu nárokov kladených na aktivitu učiteľa, na druhej strane aj na aktivizáciu žiaka). V modeli osvojovania si jazyka sa objavujú niektoré rozdiely v porovnaní s procesom učenia sa, či už v motivácii, v sociálnej dimenzii, ale najmä v jazykových úrovniach a funkciách. Taktiež sa tu ukazujú prekážky (vnútorné – napätie –, vonkajšie – strach z nedostatočnosti). Nasledujúca tabuľka porovnáva rozdiely medzi osvojovaním si a učením sa cudzieho jazyka z týchto rôznych aspektov:
Oba tieto koncepty – osvojovanie si jazyka a učenie sa – nie sú vzájomne v rozpore, ale v zhode (Chomsky, 1981, 1982), prelínajú sa (Lojová, 2023). Obidva modely sú využiteľné v našom chápaní toho, ako sa deti učia a ako nadobúdajú jazykové znalosti. Napríklad cudzí jazyk sa dieťa môže učiť ako vyučovací predmet, a zároveň si ho osvojovať doma pri počítači či situáciách komunikovania s používateľmi jazyka doma, na dovolenke atď. Podľa Lojovej (2023) v podmienkach bežného, nie na jazyk zameraného kurikula, v rozsahu 2-3 hodiny do týždňa, je realistickejšie hovoriť o učení sa než o osvojovaní si jazyka. K procesu osvojovania smerujú školy, ktoré rozvinú jazykovú výučbu do viacerých oblastí (počtom hodín a v rámci nich rôznorodosťou aktivít – vyučovanie, školský klub, krúžky, kontakt s rodenými hovoriacimi, ako aj prepájanie s obsahom v rámci iných predmetov (Content and Language Integrated Learning – ďalej CLIL), účasť rodičov a širšej verejnosti, prinášajúcej prirodzený input pre žiakov v škole a v školskom klube).