jazyky hravo – čo hovorí veda – teórie osvojovania si jazykov – neurovedy a osvojovanie jazyka
V čom môžu tým, čo vedú deti k osvojovaniu si jazykov, pomôcť poznatky neurovedných výskumov?
Neurovedné výskumy umožňujú lepšie porozumenie procesu osvojovania a učenia sa jazykov deťmi (Lojová, 2005, 2021, 2022). Vývoj mozgu, a teda aj schopnosť učiť sa jazyk, závisí od rastu a zmien v nervových bunkách. Kľúčový vplyv na ne majú podnety z prostredia. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že každý ďalší posun vo vývoji mozgu vždy nadväzuje na to, čo už v ňom je „uložené“. Ďalší krok učenia sa v nejakej oblasti (napríklad slovná zásoba) sa tak môže uskutočniť len vtedy, ak už je v ňom vytvorený určitý základ. V podstate platí jednoduchá ľudová múdrosť, že „deti nerobia to, čo sa naučili, ale učia sa cez to, čo už urobili.“ Proces osvojovania si jazyka v mozgu neprebieha primárne prostredníctvom vedomých učebných procesov, ale mozog na základe už poznaného rozpoznáva pravidlá a pravidelnosti v množstve vstupných informácií. To, čo si dieťa spočiatku uchováva, sú všeobecné pravidlá, pravidelnosti, vzorce a spojitosti, ktoré sa opakovane vyskytujú vo vstupných informáciách. To sa týka napríklad gramatiky. Výskumy preukázali, že ak si človek osvojuje viacero jazykov, druhý a ďalšie cudzie jazyky sa osvojujú ľahšie ako prvý, pretože sa dajú využívať stratégie osvojovania si jazyka a vytvárať prepojenia s vedomosťami získanými z materinského jazyka a následne aj z prvého cudzieho jazyka. Učenie sa viacerých jazykov je tak v mozgu prirodzene prepojené (Bajoraitytė, 2008). Neurobiologické procesy učenia sa sú ovplyvňované emóciami, pozitívny emocionálny vzťah medzi učiteľom a žiakom a povzbudzujúci štýl výučby obzvlášť podporujú procesy učenia sa a osvojovania si jazykov.
Zistenia výskumov neurovedcov predstavujú neprehliadnuteľný zdroj usmernení vo výučbe cudzieho jazyka, v súčasnosti ich nemôže ignorovať žiadna škola, učiteľ, rodič.
Dôležitý pohľad na učenie sa resp. osvojovanie si jazykov prinášajú najnovšie neurovedné výskumy. Neurolingvisti stoja ešte pred mnohými výzvami, ale už existujú parciálne zistenia poskytujúce detailnejší pohľad na procesy prebiehajúce v mozgu pri vykonávaní jednotlivých komunikačných činností počas učenia sa. O aké zistenia ide? Ako sa dajú aplikovať do výučby jazykov? Na tieto otázky odpovedá nová veda neurodidaktika, ktorá sa zaoberá tým, ako možno výskumy mozgu aplikovať do každodennej výučby, a tak ju skvalitňovať. Na Slovensku sa tejto otázke v oblasti výučby cudzích jazykov venuje najmä Lojová (napr. 2005, 2008, 2021, 2022).
Čo pre učiteľov jazyka vyplýva z neurovedných výskumov? Poznatky o fungovaní mozgu v procese učenia zhŕňa Lojová nasledovne (2005, s. 76-89):
- Schopnosť učiť sa je základná a stála funkcia mozgu. Učenie sa spočíva vo vytváraní neurónových sietí. Učenie sa rozvíja a skvalitňuje fungovanie mozgu. Preto je nevyhnutné, aby učitelia vytvárali podnety na fungovanie týchto prirodzených mechanizmov. Mozog neprestajne vyžaduje nové podnety na vytváranie nových asociácií. Žiaci majú rozmýšľať, nielen učiť sa „drilovaním“, no potrebujú motivujúce úlohy a materiály. Učiteľ má nielen prezentovať nové učivo, ale vytvárať možnosti pre jeho dostatočné a zaujímavé upevňovanie, opakovanie, precvičovanie a používanie už naučených jazykových javov.
- Mozog neprestajne hľadá zmysel a význam vnímaných informácií. Neustále sa snaží „nájsť cestu von z bludiska“ v nových podnetoch. Robí to tak, že konštruuje význam podnetov z prostredia, a to prostredníctvom vytvárania určitých vzorcov, triedením podobností a odlišností, odhaľovaním, či a ktoré informácie majú preň hodnotu, a či spolu informácie a skúsenosti súvisia. Keďže toto je prirodzené ľudskému mozgu, aj proces učenia sa v škole musí byť podobný tomuto prirodzenému učeniu sa. Treba umožniť žiakom na hodinách pátrať a riešiť problémy.
- V situácii ohrozenia, strachu, frustrácie, stresu, t. j. vzniku negatívnych emócií sa znižuje výkon mozgu. Učiteľ vytvára pozitívnu atmosféru, obmedzuje negatívny afektívny filter.
- Celkové fungovanie mozgu sa zlepšuje v dôsledku pohybových aktivít. Žiaci by sa preto mali počas hodín jazyka pohybovať, premiestňovať, striedať činnosti, zapájať multisenzoriku.
- Každý mozog je jedinečný. Učiteľ jazyka musí túto jedinečnosť rešpektovať a umožňovať, aby žiaci mohli aj samostatne riešiť úlohy – spôsobom, ktorý im vyhovuje, aby mohli mať vlastné tvorivé nápady.
- V učení sa jazykov prebiehajú súbežne vždy vedomé aj neuvedomované procesy. Žiak sa vedome sústreďuje na podnety, ktoré prináša učiteľ. Zároveň však podvedome, vnútorne niečo prežíva, čím sa reštrukturalizujú jeho vnútorné prezentácie objektívnej reality, reorganizuje sa jeho psychika.
Výskumu mozgu podčiarkujú nevyhnutnosť pozitívnych emócií v procese učenia sa jazyka
Výskumy mozgu potvrdzujú významnú úlohu pozitívnych emócií v učení sa detí (Kráľová a kol., 2022). Informácie, ktoré sú pre žiaka nové, zaujímavé, osobne relevantné, prinášajúce emocionálne vzrušenie, mu umožňujú jasnejšie a rýchlejšie zapamätávanie si než neutrálne informácie. Keď ľudský mozog zaznamená emocionálne významné stimuly, začne produkovať hormóny šťastia. Keď sa žiaci zaoberajú niečím, čo ich baví, ich mozog vylučuje dopamín, ktorý pôsobí na zvýšenie motivácie, posilňuje nervové spojenia, a tým uľahčuje učenie sa. Sérotonín reguluje náladu, pamäť a celkovo učenia sa. Oxytocín pôsobí pozitívne na vytváranie sociálnych väzieb a endorfíny vyvolávajú pocity potešenia a eufórie. Emocionálna expozícia dieťaťa má výrazný vplyv na vytváranie pamäťových stôp v jeho mozgu. „Pozitívne postoje, sebaúcta a emocionálna angažovanosť posilňujú hlbšie spracovanie jazyka“ (Kráľová a kol., 2022, s. 1). Sú to práve učitelia, ktorí majú reálne možnosti výrazne ovplyvniť vnímanie cudzieho jazyka žiakmi, a to vytváraním pozitívnej emocionálnej atmosféry a pozitívnymi zážitkami z učenia sa. Musia však „používať neohrozujúce techniky, vrátane podpory a presadzovania skupinovej solidarity a vytvárania emocionálne bezpečného prostredia v triede, ktoré podporuje jazykové experimentovanie“ (Kráľová a kol., 2022, s. 2).
Inšpirácie od odborníčky: Ako na vyučovaní aktivizovať mozog (Lojová, 2005, s. 74-75): Mozog dieťaťa môže učiteľ aktivizovať týmito aktivitami:
- projektovou prácou žiakov;
- simuláciou situácií v rôznych prostrediach (škola, park, obchod, dom, zoo…);
- vytváraním akčných činností, ako je tvorba nových receptov, výstav a pod.;
- reorganizovaním triedy – premiestňovaním stoličiek, obvyklých miest, lavíc, skupín (variabilita učebného prostredia);
- používaním jazyka s deťmi aj mimo triedy, školy – ukázať využitie jazyka aj v reálnom živote (tematické výlety);
- organizovaním športových a dobrodružných podujatí (hľadanie pokladu, súťaže, kvízy);
- používaním nielen učebníc, ale aj časopisov, obrázkov, plagátov, máp, komiksov;
- používaním vlastných pomôcok a vlastných produktov žiakov (kresby, texty, fotografie…);
- primeranými počítačovými aktivitami – audio a video aktivitami, hudbou, piesňami, umeleckými a dramatickými aktivitami;
- riešením hádaniek, záhad, krížoviek (mentálnymi výzvami);
- rôznymi hrami: pohybovými, slovnými, stolovými (hrovou stratégiou);
- prezentáciami vlastných zážitkov a skúseností učiteľmi aj žiakmi;
- cieleným nadväzovaním na záujmy žiakov.
Výskumy mozgu zdôrazňujú nevyhnutnosť dobrého vzťahu učiteľa so žiakmi
Výskumy ukazujú, že pokiaľ učiteľ nie je schopný nadviazať so svojimi žiakmi pozitívny vzťah, nemôže dosiahnuť plný úžitok stratégií, ktoré vo výučbe používa. Pokiaľ má so žiakmi vytvorený pozitívny vzťah, možno hovoriť o užitočnosti stratégií, ktoré učitelia jazykov majú možnosť aplikovať na hodine, aby uľahčili svojim žiakom učenie sa jazyka. Tu je niekoľko stratégií, rešpektujúcich poznatky o fungovaní mozgu (Sanchez, 2017), aplikovaných do hodín jazyka (detailnejšie: https://jazykyhravo.umb.sk/wp-content/uploads/Jazyky_hravo_a_zmysluplne_ONLINE.pdf):
- stratégie pripravujúce mozog na učenie sa jazyka (vytvorenie pocitu bezpečia, ice-breaker),
- stratégie prepájania nových informácií s predchádzajúcimi vedomosťami a skúsenosťami,
- stratégie zapamätávania nových informácií (na základe emocionálneho zážitku): vytváranie emocionálnej skúsenosti, viacnásobné opakovanie slovných spojení, využívanie hudby, využívanie všetkých zmyslov.