jazyky hravo – zamerané na dieťa – vekuprimerane
Aby sme mohli priaznivo vplývať na rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa vrátane ovplyvňovania procesov pri učení sa cudzieho jazyka, mali by sme rozumieť tomu, ako sa dieťa vyvíja, ako sa učí, ako poznáva. Jednoducho, mali by sme poznať vývinové špecifiká detstva. V tejto časti len stručne priblížime dve vývinové obdobia – obdobie predškolského veku a obdobie mladšieho školského veku. Rešpektujeme špecifiká vývinu dieťaťa.
Obdobie predškolského veku (od 3 do 6-7 rokov) je charakteristické zvedavosťou a poznávaním. Deti spoznávajú svet okolo seba, ale zároveň si začínajú uvedomovať vlastnú identitu a spoznávajú samé seba. Poznávanie je v predškolskom veku zamerané na najbližší svet a na pochopenie pravidiel, ktoré v ňom platia. Psychológ Piaget (1997) fázu kognitívneho vývinu v tomto období nazval obdobím názorného, intuitívneho myslenia. Deti uvažujú viac intuitívne, logické uvažovanie ešte nie je rozvinuté. Zároveň v ich uvažovaní, ako aj v komunikácii, prevláda tzv. egocentrizmus – dieťa sa pozerá na situácie zo svojho pohľadu.
Pre deti v tomto období je charakteristické, že pri poznávaní sveta a spracovávaní informácií im výrazne pomáha predstavivosť. Interpretácia sveta, ktorú si dieťa robí, nesie znaky:
• magickosti – vďaka fantázii objasňuje dianie v reálnom svete;
• animizmu – veciam okolo pripisuje vlastnosti živých bytostí, (slniečko sa smeje, mraky plačú);
• arteficializmu – vďaka nemu si vysvetľuje, ako veci vo svete vznikli (hviezdy niekto na oblohu zavesil, jazero niekto naplnil vodou a pod.);
• absolutizmu – dieťa je presvedčené o tom, že každé poznanie má definitívnu a absolútnu platnosť.
Vývin jazyka a reči sa v období predškolského veku zdokonaľuje po obsahovej aj formálnej stránke. Tento rozvoj je dosahovaný najmä vďaka komunikácii s dospelými. Výrazne môžu do vývinu jazyka a reči zasiahnuť aj vrstovníci alebo médiá. Ak by sme chceli jazyk dieťaťa krátko charakterizovať, mohli by sme povedať, že dieťa hovorí v jednoduchých vetách. Slovná zásoba sa stáva bohatšou, dieťa používa aktívne veľa slov. Nielenže odpovedá na jednoduché otázky, ale veľa otázok aj kladie. Keďže v tomto období dieťa túži odhaliť príčinné súvislosti, typické sú otázky, ktoré sa začínajú slovami prečo a ako. Deti rady rozprávajú a počúvajú príbehy. Rady sa zúčastňujú rozhovorov a tiež často so slovami experimentujú. Majú rady vtipy, básničky, riekanky.
Dieťaťu by sme mali rozumieť aj po emocionálnej stránke. Emócie zohrávajú v jednotlivých vývinových obdobiach špecifický význam, súvisia s rozvojom ďalších schopností a funkcií. V predškolskom období sa rozvíja emocionálna inteligencia, deti začínajú lepšie rozumieť vlastným pocitom i pocitom iných. Deti predškolského veku sú v emóciách stabilnejšie a vyrovnanejšie oproti predchádzajúcemu obdobiu. Sú prevažne pozitívne naladené a negatívnych reakcií je menej, hoci hnev i zlosť sa objavujú viac v styku s rovesníkmi alebo vtedy, keď dochádza ku kumulácii príkazov či zákazov. Deti predškolského veku sú zvyčajne dobre naladené a majú rady humor, zdieľajú jednoduché vtipy a príbehy. Významným prvkom v emočnom vývine dieťaťa je jeho schopnosť rozumieť dimenzii najbližšej budúcnosti, čo sa prejavuje v očakávaniach. Dieťa sa dokáže tešiť na niečo, čo bude, ale môže sa to prejaviť aj negatívne – strachom, čo sa môže stať.
Vek 6 – 11 rokov je obdobím mladšieho školského veku, keď sa dieťa nachádza v kritickej fáze vývoja mozgu. Jazykové centrá sú aktívne a schopné absorbovať nové informácie veľmi rýchlo. Z hľadiska učenia sa cudzieho jazyka je pripravené na zdokonaľovanie jazykových zručností s minimálnym úsilím. Obdobie vstupu do školského prostredia (1. ročníka) nazývame obdobím adaptácie, keď si zvyká na nové prostredie školy a triedy. Potrebuje čas na prijatie nových spôsobov „školskej práce“, na odlišný denný režim, na spoločné či samostatné činnosti. Na dieťa sú kladené vyššie požiadavky ohľadom poznávacích procesov, pamäti, pozornosti, vytrvalosti a sebaovládania. Všetko nové vníma vlastným emocionálnym prežívaním na jeho aktuálnej mentálnej úrovni. Medzi deťmi sú preto veľké rozdiely. Deti rôzne prejavujú nadšenie, majú rôzne potreby sociálneho kontaktu a komunikácie.
Zvedavosť, egocentrickosť a neustála aktívnosť súvisia s emocionálnosťou dieťaťa, ktorá je veľmi dynamická. Na postupné ustaľovanie zvládania emócií potrebuje správny a citlivý vplyv. Jeho pozornosť je krátkodobá, ľahko narušiteľná, čomu je potrebné aktivity prispôsobovať. Pre učiteľa to znamená ich častejšie striedanie, no s logickou a asociatívnou nadväznosťou. Naďalej sa rozvíja zrakové a sluchové vnímanie, ktoré dieťaťu umožňuje rozlišovať detaily na obrázkoch, predmetoch, tvaroch písmen, v situáciách, rozlišuje zvukové rozdiely vo výslovnosti v materinskom jazyku a cudzom jazyku. Zapájanie všetkých zmyslov je významné. Vyvíja sa rozlišovacia schopnosť, dieťa dokáže odlišovať menej výrazné rozdiely v dvoch podnetoch. Tento fakt je jedným z najvýznamnejších, ak sa dieťa začína učiť cudzí jazyk a vie ho porovnávať s materinským. Tu vstupuje do hry kvalita podnetov.
Dieťa stále potrebuje názorný prístup s čo najväčším a najčastejším zapájaním všetkých zmyslov. Nerozumie abstraktným pojmom. Učí sa hrou, no rýchlo zabúda. Opakovanie je nevyhnutné. Fantázia dieťaťa je veľmi živá, citovo podfarbená a typické sú tzv. konfabulácie – rozprávanie vymyslených historiek, skresľovanie skutočnosti, no nie sú to úmyselné klamstvá. Prelomovým vývinovým míľnikom je obdobie okolo 8. roku veku, keď už má dieťa sformovaný pojmový aparát. Abstraktné vnímanie začína výrazne napredovať. Ľahšie dokáže porozumieť neznámemu obsahu z kontextu. Je realistickejšie a racionálnejšie. Lepšie zvláda emocionálnu rozkolísanosť, čo je predpokladom schopnosti spolupracovať s inými.
Napriek rozdielnostiam medzi deťmi v tomto vývinovom období deti vykazujú silný záujem o sociálny kontakt a komunikáciu. Preto sú významné skupinové aktivity. Učenie sa s rovesníkmi môže posilniť motiváciu učenia sa cudzieho jazyka. Jedná sa o vytváranie takých činností pre dieťa, ktoré vyžadujú vzájomnú komunikáciu pri uspokojovaní jeho zvedavosti z výsledku, ktorý má dosiahnuť. Provokujú jeho záujem o tému, prostriedky, prostredie, ako aj chcenie zdieľať to, čo práve prežíva, s ostatnými nahlas rôznymi spôsobmi.
Deti síce majú väčšiu nezávislosť od rodičov, ale stále potrebujú pocit bezpečia a podpory. Pri učení sa cudzích jazykov je dôležité vytvoriť prostredie, ktoré podporuje ich samostatnosť, no zároveň zabezpečuje emocionálnu istotu. Pozitívne skúsenosti s učením sa zohrávajú kľúčovú úlohu vo formovaní postojov k učeniu sa cudzích jazykov a rešpektujú fázy učenia sa cudzieho jazyka.
Detailné informácie o učení sa jazyka deťmi predškolského a mladšieho veku z pohľadu vývinovej psychológie a ich aplikáciu pre učiteľov cudzích jazykov prináša publikácia: Lojová, G., Sokolová, L. 2023. Poznaj svojich žiakov: Vývinová psychológia pre učiteľov cudzích jazykov. Bratislava: UK.
Úspešná výučba zo strany učiteľa si vyžaduje profesionálne poznanie a diagnostikovanie psychomotorických, kognitívnych, emocionálnych či sociálnych vývinových špecifík svojich žiakov. Konkrétne potreby žiakov musí mať na mysli, keď plánuje, realizuje a hodnotí hodiny jazyka.