jazyky hravo – ako učiť – slovnú zásobu
Učiť dieťa slovnú zásobu znamená viesť ho k osvojovaniu si nových slov v cudzom jazyku „spolu s korektnou výslovnosťou v kontexte konkrétnych situácií“ (pozri Štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie, 2023).
„Počúvaj, ako ona/on dobre ovláda cudzí jazyk!“ Takto zvykneme uznanlivo označiť človeka, ktorý má rozsiahle, spoľahlivé znalosti slovnej zásoby nejakého cudzieho jazyka. Osvojená slovná zásoba umožňuje žiakovi úspešne komunikovať. V spojení s gramatickými štruktúrami umožňuje dieťaťu využívať v jednotlivých komunikačných situáciách príslušné funkcie jazyka (napríklad ako pozdraviť, predstaviť sa, poďakovať, vyjadriť pocity, návrh, želania a pod.).
Lexika – čiže slovná zásoba – je najrozsiahlejšia a v zásade najvýznamnejšia zo všetkých jazykových znalostí. Preto jej prikladáme veľkú dôležitosť, a to nezávisle od veku učiaceho sa. Oproti iným jazykovým znalostiam (napríklad gramatike či pravopisu) slovnú zásobu používame prakticky na každej hodine jazyka. Dá sa povedať, že neexistuje taká vyučovacia hodina jazyka, ktorá by sa zaobišla bez opakovania alebo prezentovania nových slov. Prečo však mnohí z nás, ktorí sa slovíčka naučíme, máme veľký problém ich plynulo použiť vo svojom rozprávaní či bežnej interakcii? Jednoducho si nevieme na ne spomenúť, nenapadnú nám v potrebnom čase. Ocitli sme sa v nezvyčajnej komunikačnej situácii, v ktorej sa cítime neisto, tápeme, hľadáme správny výraz a nie sme si istí, či naozaj hovoríme to, čo hovoriť chceme. Keď dospelému spôsobuje aktívne používanie slovnej zásoby takéto ťažkosti, ako potom môžeme očakávať jej úspešné osvojovanie si dieťaťom? Obzvlášť ak ide o žiaka, ktorý ešte ani nevie čítať a písať v materinskom jazyku. Učiteľ si v takomto prípade – či už v materskej, alebo základnej škole – často kladie otázku, ako deti nové slovíčka naučiť, keď ide iba o ústne prezentovanie a ústny nácvik. Ako učiť slovnú zásobu spoľahlivo a zároveň hravo, aby dieťa nezažívalo obavy?
AKO UČIŤ SLOVNÚ ZÁSOBU – hravo a odborne?
Donaldson (1978) vyslovil zaujímavú myšlienku, že pre deti slová veľa neznamenajú. Ak aj áno, tak môžu mať v ich uvažovaní iný zmysel, ktorému dospelý často nerozumie. Dieťaťu ani nenapadne takýto postup: „Teraz, keď viem slovká, idem si ich poskladať dokopy, aby som mohol povedať nejakú vetu alebo dokonca viac viet.“ U detí funguje opačný proces osvojovania jazyka, nie cez jednotlivé slová. Deti si skôr osvoja zvukovú stránku slov (napríklad v pesničke) na základe počutia, ale nemusia im ešte celkom rozumieť. Počutú vetu, text alebo situáciu vnímajú ako jeden celok (globálne vnímanie), v rámci ktorého sa snažia pochopiť čo najviac jednotlivých slov z kontextu. Nevadí im, ak nerozumejú každému slovu. Rady odhadujú a domýšľajú si význam slov. Je dôležité, že pri tejto činnosti aktivizujú ako prvé rozumové zručnosti a následne rozvíjajú jazykové zručnosti. Význam si konštruujú až postupne. Potrebujú preto slová počuť často, znovu a znovu (Vygotsky, 1987).
Deti sa teda učia nové slová inak než dospelí. Najskôr si osvoja zvukovú stránku slov (napríklad v pesničke) na základe počutia, hoci im nemusia ani celkom rozumieť. Význam si konštruujú až postupne – súvisí to s priebežným osvojovaním slov ešte aj v materinskom jazyku. Potrebujú preto slová počuť často, znovu a znovu (Bérešová, 2012). Treba pritom dať pozor na výučbu slov, ktoré sa odlišujú podľa kultúrneho prostredia.
Najtypickejším spôsobom, akým si žiaci zaznamenávajú nové slová, aby si ich mohli lepšie zapamätať a prípadne doma (s rodičmi) zopakovať, sú staré známe „slovníčky“, kde v dvoch, prípadne v troch stĺpcoch žiaci píšu postupne jedno za druhým nové slovo najskôr v cudzom jazyku a vedľa jeho slovenský ekvivalent (v angličtine býva tretí stĺpec vyhradený pre výslovnosť, často nesprávne prepísanú – ako vidno v odstrašujúcom príklade z praxe k úvodnej otázke pre študentov). Takáto lineárna forma pridávania do zoznamu vždy nových slov nie je však pre žiakov najvhodnejšou alternatívou, nekopíruje spôsob nášho zapamätávania si nových informácií – v zhlukoch (tzv. myšlienkových mapách) (Straková, 2011). S väčším efektom si žiaci zapamätajú slovká v obrázkových slovníčkoch, kde pospájajú slová s obrázkami, alebo aj priamo prostredníctvom pojmových máp.
Pri výučbe lexiky cudzieho jazyka v prvých ročníkoch základnej školy si treba uvedomiť, že títo žiaci „si ešte stále budujú slovnú zásobu vo svojom materinskom jazyku“ (Bérešová, 2012, s. 28). Ak ide o príbuzné jazyky, môže to mať dvojaký dopad na osvojovanie si nového jazyka – môže im tá príbuznosť pomôcť, ale niekedy ide o „falošných“ priateľov medzi slovami, ktoré môžu spôsobiť chyby v osvojení či už výslovnosti alebo aj významu slov (ang. slovo „desert“ nie je dezert v slovenčine). Samozrejme, existujú aj rovnaké slová (tzv. skutoční priatelia) v oboch jazykoch (hotel).
Ako si dieťa osvojuje novú slovnú zásobu? Jej prezentáciou a nacvičovaním
V rámci primárnej edukácie sa žiaci učia novú slovnú zásobu a gramatiku v prirodzenom kontexte cez počúvanie s porozumením (piesní, rýmovačiek, príbehov). Je potrebné ich učiť spolu (Bérešová, 2016, s. 45). Slovká by sa mali učiť v ich lexikálnych kombináciách, a to v kontexte blízkom dieťaťu.
Prezentácia novej slovnej zásoby
Mladší žiaci sa prvýkrát v triede oboznamujú s novými slovami tým, že ich počujú buď od učiteľa, alebo z rôznych nahrávok. Prezentácia novej slovnej zásoby v nižších ročníkoch by mala prebiehať prirodzenou formou. Nejde o nejakú prezentáciu zoznamu slov, ktoré by si žiaci mali napísať do slovníčka a doma sa naučiť. Novú slovnú zásobu si osvojujú cez vhodné činnosti a v primeranom kontexte (situácia, obrázky a pod). Práve preto je v tejto fáze dôležitý čo najintenzívnejší input – hovorený prejav učiteľa, na ktorý žiaci reagujú podľa jeho TPR inštrukcií, napríklad pohybom, gestikou, mimikou, celým telom. Najmladších žiakov k vyslovovaniu nových slov nahlas nenútime (rešpektujeme tzv. tiché obdobie). Dôležité je, aby žiaci boli v tejto fáze motivovaní tým, že si vytvoria s každým slovom vlastnú asociáciu. Tá sa utvára v kontexte textu alebo situácie, a tým sa rozvíja asociačné myslenie žiakov.
Upevňovanie slovnej zásoby
K hlasnému opakovaniu slov dochádza, až keď sa deti cítia emocionálne pripravené a nadobudli k učiteľovi i k novému učivu dôveru. Fixovanie v pamäti nastáva pri viacnásobných ďalších „stretnutiach“ s tými istými slovami, najmä v nahrávkach, piesňach, riekankách, básničkách, jednoduchých inštrukciách a pod. U mladších žiakov platí, že tak, ako si rýchlo vedia nové slovo zapamätať, tak ho vedia aj rýchlo zabudnúť. Preto je v tomto veku nevyhnutné viacnásobné opakovanie, opäť cez rôzne činnosti. Nezabúdajme, že opakovanie musí byť zmysluplné, preto overujeme, či textu, v ktorom sa slovo vyskytuje, žiak rozumie.
Princípy učenia sa slovnej zásoby v mladšom školskom veku (Bérešová, 2016, s. 45-59):
- Nové slová by mali nadväzovať na tie, ktoré si žiaci už osvojili, tým sa im budú aj ľahšie vybavovať z pamäti.
- Žiaci odhadujú význam slov na základe audiovizuálnych podnetov (obrázky, piesne, kontext). Niektoré slová len zachytia, iné sa naučia (správna výslovnosť, spelovanie, gramatika).
- Učiteľ by mal v rámci prípravy na hodinu vybrať, ktoré slová by sa mali žiaci aktívne naučiť a precvičovať. Na začiatku hodiny je dôležité so žiakmi zopakovať a predstaviť všetky slová, ktoré sú cieľom hodiny (ak už žiaci vedia písať, je vhodné ich prezentovať aj v písomnej podobe).
- Treba dať pozor na množstvo nových slov, neprekračovať primeraný počet (autorská poznámka: odhaduje sa maximálne priemerne 5-7 slov na 1 hod v 1.-2. ročníku – Sousa, 2022).
Deti pristupujú k novým cudzojazyčným slovám inak než staršie vekové kategórie. Pamätajme, že nové slová sa neučia verbálne – hľadaním vhodného výrazu v obidvoch jazykoch (cudzom a materinskom). K osvojeniu potrebujú zážitok v zmysluplných hrových situáciách, vnímať kontext a neverbálne prostriedky učiteľa. Oboznamovanie sa so slovnou zásobou sa nedeje tradične v laviciach, kde sú žiaci pripútaní k jednému miestu. Prvoradou úlohou učiteľa je vytvorenie takého prostredia v triede, kde je veľa možností na bohaté spoznávanie slov prostredníctvom pohybu, premiestňovania sa, aktivovania mysle a sústredeného vnímania.