jazyky hravo – ako učiť – autonómnosť
Viesť mladšieho žiaka k autonómnosti v učení sa jazyka znamená rozvíjať jeho schopnosť premýšľať o vlastnom myslení a učení sa a regulovať ho. „Dieťa je aktérom svojho vlastného učenia sa.“ Tento výrok možno pokladať za motto žiackej autonómnosti. Učí sa identifikovať úlohy, ktoré považuje za ľahké verzus náročné, a používať efektívne stratégie učenia sa. Stáva sa z neho samostatný žiak, schopný preberať zodpovednosť za vlastné učenie sa. Postupne sa naučí plánovať svoje učebné úlohy, ako aj hodnotiť a reflektovať svoj prístup k učeniu sa. Tento proces sa má odohrávať v rámci celého výchovno-vzdelávacieho procesu, aj počas výučby cudzieho jazyka (pozri Štátny vzdelávací program, 2023). (Poznámka: ŠVP nepoužíva pojem autonómnosť, samostatnosť, ale tieto spôsobilosti zaraďuje pod metakogníciu).
„Dieťa je aktérom svojho vlastného učenia sa.“ Tento výrok možno pokladať za motto žiackej autonómnosti. Nejde o žiadny módny trend, sformuloval ho už v roku 1967 známy britský dokument pre vzdelávanie prvého stupňa tzv. The Plowden Report (s.194). Pojem žiacka autonómnosť, resp. samostatnosť a autonómne učenie sa, zdôrazňujú výskumníci a didaktici už niekoľko desaťročí. Samozrejme, existuje celá škála rôznych stupňov žiackej samostatnosti, od drobných úkonov k plnej metakognitívnej gramotnosti. Iste, dá sa povedať, že v konečnom dôsledku každý žiak je samostatný, lebo nikto iný sa nemôže zaňho nič naučiť, len on sám. V slovenskom kontexte výučby cudzích jazykov sa tejto téme výskumne dlhodobo venuje Z. Straková. Jej systematický pohľad na rozvíjanie autonómneho učenia sa vo vyučovaní anglického jazyka (2003), ako aj ďalšie práce (Lojová, Straková, 2012) poukazujú na to, že výučba cudzieho jazyka v mladšom školskom veku predstavuje pre dieťa aj ďalšie benefity, plní totiž aj širšie vzdelávacie ciele. Dieťa sa napríklad učí kriticky rozmýšľať, rozvíjajú sa jeho kognitívne schopnosti na vyšších úrovniach. Podobne ako v iných vzdelávacích oblastiach, ani vo výučbe cudzieho jazyka sa neobmedzujeme len na používanie zručností nízkej mentálnej úrovne, ako je dekódovanie a kódovanie, učenie sa slovníkových definícií, rozpoznávanie a opakovanie zvukov, počúvanie a opakovanie výpovedí, hláskovanie alebo čítanie krátkych viet (Tomlinson, 2013). Žiakov by sme mali podnecovať aj k odvodzovaniu a spájaniu informácií, ich analýze a hodnoteniu. Takéto mentálne zapojenie vytvára predpoklady na rozvíjanie jazykových schopností. Žiak si postupne vytvára vlastné stratégie učenia sa, ktoré sú vhodné na zvládnutie učiva aj v iných vyučovacích predmetoch. Budovanie autonómnosti žiaka treba mať v cudzojazyčnej výučbe na zreteli pri plánovaní a realizovaní úloh a cvičení.
AKO ROZVÍJAŤ AUTONÓMNOSŤ – hravo a odborne?
Formovanie žiackej autonómnosti v rámci cudzojazyčnej výučby je veľmi dôležité. Prečo? Dospelý študent jazyka je už dostatočne samostatný, má metakognitívnu gramotnosť lepšie rozvinutú, vie si naplánovať, ako sa bude jazyk učiť, vie vyhodnotiť, či úsilie, ktoré vložil do určitého spôsobu učenia sa, prináša ovocie, inými slovami, zvláda svoju rolu učiaceho sa jazyk. Ovláda sústavu pojmov, ktorá je potrebná na učenie sa jazyka. Vie písať a čítať, a tak sa dostať k novým informáciám. Na rozdiel od neho dieťa v mladšom školskom veku ešte nemá rozvinuté takéto spôsobilosti a zručnosti práce s textom, čo ho limituje do tej miery, že je odkázané sprvu len na verbálne spoznávanie pojmov a na výdatnú pomoc učiteľa.
Je nesmierne dôležité, aby si žiaci okrem konkrétnych jazykových vedomostí a komunikačných zručností osvojovali aj kognitívne zručnosti a učebné stratégie, ktoré im umožnia použiť už získané vedomosti. Využívanie viacerých kognitívnych zručností a schopnosť vybavovať si už vopred osvojené vedomosti v spojení s obsahom z rôznych vzdelávacích oblastí a cielene vybratých metodických postupov na hodinách cudzieho jazyka prispejú k celkovému (holistickému) rozvoju žiaka. Žiaci si s pomocou učiteľa osvojujú základné stratégie učenia sa, vykonávania úloh a riešenia problémov (napríklad sa naučia používať jednoduché stratégie na zapamätanie a usporiadanie nových informácií). Výsledkom bude nielen zdatný používateľ cudzieho jazyka, ale aj autonómny, samostatne rozmýšľajúci jedinec, schopný lepšie zastávať rolu žiaka v škole a neskôr rolu odborníka, profesionála. Autonómne učenie sa neznamená, že práca učiteľa je nepotrebná, ale že žiak je schopný zorganizovať si, čo a ako sa má naučiť, ako aj cieľavedome koncentrovať svoje úsilie na efektívne učenie sa.
Aj táto činnosť učiteľa – vedenie mladšieho žiaka k samostatnosti – sa môže a má diať veku primeraným, prirodzeným, hravým, spôsobom. V časti Učebné stratégie uvádzame niekoľko praktických príkladov hier a pohybových činností (napríklad úlohy, keď treba dve skupiny slov podľa ich významu zoraďovať do dvojíc (zvlášť zelenina a zvlášť ovocie), ďalej ide o predpovedanie (predikciu), zoraďovanie, „hádanie“ – tvorbu hypotéz, identifikáciu či usporadúvanie do skupín na základe určených kritérií atď.).
Ak učiteľovi naozaj ide o to, aby si žiaci osvojovali vedomosti, ktoré budú pre nich neskôr v živote užitočné, je nesmierne dôležité, aby okrem konkrétnych vedomostí a jazykových zručností spoznali aj také stratégie, ktoré im umožnia použiť už predtým nadobudnuté vedomosti. Využívanie viacerých kognitívnych schopností a vopred osvojených vedomostí žiakov, obsahu z rôznych vzdelávacích oblastí a cielene vybratých metodických postupov na hodinách cudzieho jazyka prispeje k celkovému (holistickému) rozvoju žiaka. Výsledkom bude nielen zdatný používateľ cudzieho jazyka, ale aj autonómna osobnosť dieťaťa, schopného lepšie zastávať rolu žiaka v škole a neskôr odborníka či profesionála v budúcom povolaní. Autonómne učenie sa neznamená, že práca učiteľa je nepotrebná, ale že žiak je schopný zorganizovať si, čo a ako sa má naučiť, ako aj cieľavedome koncentrovať svoje úsilie na efektívne učenie sa.
Bérešová (2012, s. 67) uvádza niekoľko overených postupov, čo môže učiteľ robiť na hodine jazyka, aby vychovával autonómnych žiakov:
• V úvodných hodinách k tematickým celkom môže byť veľmi užitočné zadať žiakom úlohu, aby k nasledujúcej téme zbierali rôzne predmety a skúsili uhádnuť, akú rolu budú hrať v procese ich učenia sa.
• Pri overovaní vedomostí, ktoré sa na hodine mali naučiť, je vhodné dať žiakom možnosť pripraviť jednoduché úlohy pre ostatných spolužiakov (môžu to byť aj rôzne zadania, ktoré spracujú v domácom prostredí).
• Na konci hodiny je vhodné zhrnúť so žiakmi, čo robili na hodine. Toto môže robiť učiteľ aj v cudzom jazyku pomocou kľúčových pojmov, napríklad: spievali sme, hrali sme spoločenskú hru, počúvali sme rozprávku, učili sme sa básničku atď.
• Na záver žiaci dostanú za úlohu vyhodnotiť jednotlivé aktivity, napríklad: „Dajte do poradia, ktorá aktivita sa vám najviac páčila.“ Môžu tiež vyhodnotiť svoju prácu a prácu svojej skupiny (aj pri tejto úlohe sa rutinne môžu používať nasledovné výrazy: dobre sme pracovali, mali by sme sa snažiť, najviac sa páčilo… atď.).
• Žiaci si môžu s učiteľom vytvárať portfólio svojich prác, ktoré s ním budú spoločne analyzovať; neučme ich hodnotiť polarizovanie, že je to dobré alebo zlé.