jazyky hravo – čo hovorí veda – ako sa dieťa učí jazyky
Ako sa dieťa učí jazyky? – Inak než ostatní ľudia.
„Všetko, čo sa na vyučovaní dosiahne, v konečnom dôsledku závisí od toho, čo sa deje v psychike učiaceho sa jedinca“ (Lojová, 2005, s. 31).
Podľa Piageta (1997) je používanie jazyka a porozumenie cudzej reči podmienené úrovňami mentálneho vývinu, ktorý sa dynamicky mení s pribúdajúcim vekom. Bruner (1983) a Donaldson (1978) poukazovali na to, že dieťa rozmýšľa a učí sa úplne inak v jednotlivých fázach vývinu, výrazné sú odlišnosti voči neskorším vekovým obdobiam. Tento proces opisuje lingvopedagogika, ktorej základným východiskom je téza, že spoznávanie a osvojovanie si jazyka je iné u detí a iné u dospelých (vrátane tínedžerského veku).
Pri skúmaní detského myslenia a osvojovania si jazyka je potrebné uvedomiť si, že tradičná výučba cudzieho jazyka ráta so žiakom, ktorý už vie písať, nie je začiatočník v učení sa obsahov rôznych vyučovacích predmetov a má už rozvinuté aj vyššie úrovne myslenia (schopnosť analyzovať, abstraktne myslieť, syntetizovať, hodnotiť), pretože už viac rokov chodí do školy (v prípade začiatku výučby cudzieho jazyka od 3. alebo 4. ročníka). Rovnako je významným faktom to, že dieťa do 8-9 rokov má úplne iné potreby než staršie deti. Výskumy detskej psychológie ukazujú na štyri dôležité oblasti, kde sú rozdiely v zmýšľaní dieťaťa a dospelého človeka.
V čom sa líši detské myslenie?
- nie je teoretické, ale praktické, viaže sa k činnosti;
- rozvíja sa v interakcii s inými ľuďmi;
- umožňuje pochopiť svet objektívnej reality pomocou zmyslových orgánov;
- priťahujú známe (už poznané) situácie a ich štruktúry.
Detské myslenie a osobitosti detského učenia sa je možné zhrnúť nasledovne:
- Detské učenie sa je založené na činnosti.
- Detské učenie sa je úspešné, ak je výučba zámerne orientovaná na žiaka.
- K učeniu sa jazyka dochádza v interakcii s inými.
- Dieťa sa učí cez zmysluplné úlohy a zmysluplný obsah.
Prečo ten, kto chce učiť deti jazyky, potrebuje aj teoretické poznatky z lingvodidaktiky? – Preto, lebo mu umožnia pochopiť, aké prostredie deti potrebujú pre svoje efektívne učenie sa jazykov. Malo by to byť prostredie, v ktorom majú zabezpečené bohaté možnosti inputu cudzieho jazyka, a pritom nie sú nútené do jazykovej produkcie, kým na to nie sú pripravené a osobne odhodlané. Učenie sa cudzieho jazyka v detskom veku je oslobodené od lingvistických ohraničení.
Pre naplnenie vytýčených cieľov výučby jazyka je podstatné detailne sa oboznámiť so špecifikami detského myslenia a procesov, ktoré prebiehajú v jeho mysli počas učenia sa. Učitelia v primárnom vzdelávaní musia poznať špecifiká mladšieho školského veku, ale zároveň sú vhodné a využiteľné aj informácie o predchádzajúcom, predškolskom období. Súčasne je nevyhnutné, aby učiteľ disponoval spôsobilosťou, ako rozvíjať schopnosti strategického myslenia žiakov, ich kreativity, schopnosti riskovať, atď.).
Úspešnou je taká počiatočná výučba jazyka, ktorá je bohatá na obsah a činnosti, lebo je v súlade s detským spôsobom chápania sveta. Keď sú vytvorené vhodné podmienky, úspech takejto výučby môže mnohonásobný. Tieto podmienky spĺňa napríklad vyučovanie jazyka integrované s obsahom (CLIL).