jazyky hravo – čo hovorí veda – vplyv prostredia
Akú úlohu zohráva edukačné prostredie v učení sa cudzieho jazyka? – Vplýva na vzdelávacie výsledky a tiež ovplyvňuje vzťah žiakov k jazyku.
Kvalita prostredia priamo ovplyvňuje, ako sa žiaci cítia, ako sa správajú a k akým interakčným väzbám medzi nimi dochádza, preto pri vytváraní edukačného prostredia je potrebné individuálne zohľadňovať potreby a preferencie žiakov (Hanuliaková, 2015). Cieľom prostredia je podporovať u žiaka rozvoj vnútorných zdrojov a autonómnej aktivity, aby bol uprostred interakcie plnohodnotnou osobnosťou (Bertrand, 1998, s. 57-58).
Čo si máme pod „kvalitným edukačným prostredím“ pre učenie sa jazyky predstaviť?
Učenie sa cudzieho jazyka je ľahšie vďaka bohatému a zmysluplnému vystaveniu sa jazyku (input), primeranému veku a aktuálnej kognitívnej úrovni žiaka. Úlohou učiteľov je dbať na kognitívne, ale i afektívne zapojenie žiakov (Tomlinson, 2013). Bohaté afektívne stimuly, ktoré prinášajú žiakom radosť, vzrušenie či smiech, podporujú pozitívne emocionálne reakcie a uľahčujú osvojovanie si jazyka. Primerané kognitívne stimuly podporujú dostatočné mentálne zapojenie, vďaka čomu sa rozvíjajú u žiakov kognitívne zručnosti. Ak si majú žiaci osvojiť druhý jazyk, v procese učenia sa musia myslieť a cítiť (Kráľová a kol., 2022).
Edukačné prostredie tvorí viacero komponentov, ktoré navzájom na seba pôsobia (Zhang, 2023): 1. fyzikálne prostredie, 2. sociálny kontext, 3. kultúrne prostredie.
Ako pristupovať k tvorbe dobrého edukačného prostredia vo výučbe cudzích jazykov?
Úspešná výučba cudzieho jazyka v primárnom vzdelávaní si vyžaduje, aby učiteľ venoval veľkú pozornosť tvorbe pútavého a pozitívneho edukačného prostredia, ktoré vyhovuje potrebám detí mladšieho školského veku (vekuprimeranosť). Musí počítať s tým, že táto veková skupina žiakov prichádza do školského prostredia s veľkou dávkou prirodzenej zvedavosti, ale aj fyzickej vitality. Učiteľ by mal preto v prostredí triedy vytvoriť podmienky na upútanie záujmu i pozornosti žiakov, mal by dokázať prepájať ich záujmy s obsahom tematických celkov, tiež by mal rešpektovať vášeň žiakov pre hru, i túžbu spoznávať realitu, ktorá ich obklopuje. Trieda musí byť priestorom pre otvorené a bezpečné sociálne vzťahy, v ktorej sa dostane žiakovi aj dostatok individuálnej pozornosti. Tu je niekoľko návrhov pre učiteľov na tvorbu podporného edukačného prostredia:
- Vytvárajte učebný priestor, v ktorom zabezpečíte stálosť, ale aj dynamiku podnetov (Matějček, 2015). Zabezpečením dynamiky podnetnými aktivitami umožníte, aby sa žiaci na hodinách nenudili a boli aktívni, avšak vyhnite sa presýteniu, a tým preťaženiu žiakov.
- Dynamiku v prostredí zabezpečíme jednak prispôsobením učebného priestoru podľa typu prebiehajúcich aktivít. Je žiaduce, aby fyzické prostredie podporovalo spoluprácu medzi žiakmi navzájom. Odlišná komunikačná dynamika sa vytvára odlišnou organizáciou usporiadania pracovného priestoru pre deti; komunikácia so žiakmi v kruhu na koberci a v laviciach pred tabuľou bude odlišná (Scott a kol., 1999). Usporiadanie triedy a celkové fyzické prostredie vrátane tichej zóny, miesta pre samostatnú a pohodlnú prácu, tiež vplýva na koncentráciu a efektívnosť učenia (Zhang, 2023).
- Dynamiku do výučby jazykov prinášajú učebné zdroje. Výber materiálov pre žiakov by mal byť primeraný ich aktuálnemu mentálnemu a emocionálnemu stavu. Ak sú vybrané zdroje „náročné“ po jazykovej stránke, nerešpektujú afektívnu a kognitívnu vyspelosť žiakov či kultúrne špecifiká, spôsobia, že žiaci budú na nové podnety rezignovať a ich učenie sa nebude zmysluplné. Zmysluplné učenie si vyžaduje, aby vybrané učebné zdroje mali šancu byť pozitívne prijímané, aby im žiaci rozumeli a naučené dokázali uplatniť v rôznych iných, nových kontextoch (Mayer, 2024). Na druhej strane, ak sú učebné materiály žiakmi vnímané ako príliš ľahké, príliš detské a zjednodušené, nebudú mať o ne záujem a budú sa cítiť skôr demotivovane (Tomlinson, 2013). Posúdenie vhodnosti učebných zdrojov je síce náročné, no najlepšie ho vykoná učiteľ, ktorý dôverne pozná žiakov vo svojej triede. Dobré učebné zdroje spoznáte podľa reakcií žiakov, ak ich dokážu upútať, priam pohltiť a preniesť do stavu „flow“ (Csikszentmihalyi, 2009), vybrali ste správne. Odporúčame vyhľadávať také zdroje, ktoré budú pre žiakov blízke témami a záujmami, neobmedzovať svoju výučbu len na obsah učebnice, s ktorou v triede pracujete, ale využívať aj literatúru pre deti a ďalšie autentické zdroje.
- Stálosť podnetov do vyučovania cudzieho jazyka môžu priniesť rôzne rutinné činnosti, tzv. rituály. Tie umožnia žiakom vytvárať si v štruktúre vyučovacích hodín istý poriadok a zmysel. Z hľadiska učenia sa jazyka rituály vnášajú do procesu konzistentnosť a istotu v jeho používaní (Bergroth a kol., 2022). Rituály vo výučbe môžu zahŕňať napríklad: pravidelné jazykové cvičenia v konkrétnych etapách vyučovacej hodiny, komunikačné konvenčné aktivity a podobne. Začlenením rituálov do výučby jazyka si môžu žiaci vytvoriť komunikačné návyky, ktoré podporia aj ich ciele v učení sa jazyka, a zároveň pozitívne pocity z vyššieho zapojenia sa do procesu učenia. Ich opakovanie, repetitívnosť, zaručuje zažitie úspechu. Špačková a kol. (2019) oceňujú rituály aj z hľadiska rozvíjania fonematického uvedomovania, čo predstavuje rozhodujúci aspekt dekódovacích schopností v abecedných jazykoch. Stálosť podnetov však neznamená, že má učiteľ podľahnúť vo svojej práce rutine, práve naopak. Kreativita učiteľa je cenená a vo vyučovaní žiaduca.
- Umožnime žiakom učiť sa prostredníctvom zapojenia viacerých zmyslov, podporíme tak proces zapamätávania si. Uplatňujte vo vyučovaní vizuálne pomôcky (obrázky, plagáty, kartičky, reálie) a auditívne pomôcky (hudobné nahrávky, nahrávky zvukov, piesní, riekaniek) a prepájajte tieto podnety s pohybovými aktivitami, uplatnite TPR aktivity (TPR – total physical response). Vyberajme materiál, ktorý sprostredkuje zaujímavé témy a bude relevantný pre bežný život a záujmy žiakov. Vo vyučovaní je aj cudzí jazyk prostriedkom poznávania a chápania sveta. Jazyk je vhodné prepájať s inými predmetmi, ako napríklad matematika, prírodné alebo spoločenské vedy, aby bola docielená zmysluplná integrácia jazyka a obsahu (CLIL).
- Odolávajme v práci rutine, čím urobíme významný krok ku kreativite vo vyučovaní cudzieho jazyka (Bao, 2018). Prehodnocujme výber materiálov vo vzťahu ku konkrétnym žiakom. Nekompetentní učitelia zaobchádzajú so všetkými žiakmi rovnako a neefektívne učebnice majú tendenciu poskytovať väčšinou typické úlohy, pričom sa predpokladá, že všetci žiaci ich budú akceptovať a nebudú žiadať viac. Typické aktivity v skutočnosti ponúkajú len málo priestoru pre individuálne podnety pre žiakov. Aby boli úlohy inšpiratívne, musia stimulovať improvizáciu žiakov, no vďaka tomuto prvku podporíte aktívnosť žiakov v učení sa (Çakir, 2006). Príprava inšpiratívnych materiálov a na ne nadväzujúcich aktivít si vyžaduje dlhší čas na prípravu i čas na premýšľanie, ako ich vytvoriť. Avšak aby sme podporili zmysluplné učenie, mali by sme sa vyhnúť materiálom, ktoré by žiakov viedli k nude a neproduktívnemu učeniu.
- Pri tvorbe materiálov počítajte s osobnými skúsenosťami a vedomosťami žiakov, ktoré majú v materinskom jazyku. Zvažujme kultúrne relevantné materiály a aktivity vo vzťahu ku žiakom vašej triedy. Čoraz častejšie sa poukazuje na význam prístupu heritage-language education (Yiakoumetti, 2022) v jazykovo diverzifikovanom školskom prostredí – umožňuje vo výučbe autonómne využívať materinský jazyk žiakov ako nástroj učenia sa (integratívny a interkultúrny prístup). Aj v slovenských základných školách máme žiakov z rôznych jazykových prostredí a musíme sa naučiť s touto rozmanitosťou pracovať v prospech žiakov (Vančíková, 2024), ale aj si ju ceniť.
- V súčasnosti sa vo vyučovacom procese často uplatňujú digitálne technológie (DT). Lütge a kol. (2019) poukázali na nevyhnutnosť používania DT v súčasnom vzdelávaní, pretože sú žiakom blízke a umožňujú interaktívnu reflexiu. Zároveň ich však využívajme v rozumnej miere, pretože je stále potrebné realizovať ďalšie výskumy ohľadom využitia DT a ich dopadu na žiaka. Potrebné je dbať na sociálne interakcie a ponorenie sa do autentického kontextu (İlya, Daloğlu, 2023).
- Sociálne prostredie triedy významne ovplyvňuje proces učenia sa cudzieho jazyka. Dôležité je vytvárať edukačné prostredie s nízkou úrovňou úzkosti a podporovať pozitívnu atmosféru v triede. Učiteľ by mal byť srdečný, vtipný a chápavý. Hľadajte možnosti a inšpirácie na to, aby ste pripravili pútavé aktivity prispôsobené jazykovým úrovniam a záujmom žiakov. Umožnime žiakom pracovať v rôznych organizačných formách zvyšujúcich interakciu a spoluprácu, organizačne striedajte prácu vo dvojiciach, malých a väčších skupinách. Emocionálny komfort žiakov pri učení sa jazyka vplýva na mieru sebadôvery, emocionálnej spokojnosti pri formovaní ich jazykového sebavedomia, sence of agency (Nilsson, 2020). Vyučovanie vždy prebieha v určitej afektívnej atmosfére v interakcii učiteľ – žiak, žiak – žiak a pokiaľ vo vyučovacom procese súladne interagujú emócie, presvedčenia, očakávania a skúsenosti žiaka, dochádza aj k rastu jeho sebavedomia, k uvedomovaniu si vlastného akčného potenciálu.
- Na atmosféru v triede výrazne vplýva aj (seba)hodnotenie žiakov. Je potrebné akceptovať robenie chýb pri učení sa, pretože je jeho prirodzenou súčasťou. Citlivá spätná väzba, no predovšetkým neupozorňovanie na chyby priamo je pre priaznivé sociálne prostredie a učenie sa jazyka veľmi dôležité. Je prirodzené, že sa v triede žiaci správajú rozdielne. Žiaci s vyššou úrovňou jazykového sebavedomia bezproblémovo komunikujú s rovesníkmi aj s učiteľom, a to aj napriek chybovosti. Naopak, žiaci s nízkou úrovňou jazykového sebavedomia sa nemusia cítiť príjemne ani v komunikácii s rovesníkmi a niekedy viac uprednostňujú aktivity vedené učiteľom (Nilsson, 2020).
Predstavili sme len niekoľko inšpirácií na tvorbu optimálneho učebného prostredia pre výučbu cudzích jazykov. V nasledujúcich podkapitolách sa sústredíme detailnejšie na niekoľko najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú proces učenia sa žiaka v školskom prostredí: 1. prístup učiteľa, 2. učebnice a autentické materiály, 3. rutinné činnosti, 4. literatúra pre deti, 5. digitálne technológie.
Ďalšie podnety k téme učebného prostredia možno nájsť v publikáciách uvedených v zozname odporúčanej literatúry.