jazyky hravo – ako učiť – počúvanie a hovorenie – jednoslovné odpovede
Druhý krok k úspechu je, že žiak sa odváži vysloviť jednoslovné odpovede.
Každé dieťa potrebuje svoj čas, kým sa začne cítiť na hodine cudzieho jazyka bezpečne, kým v ňom dozrieva radosť z toho, že rozumie pokynom učiteľa a vznikne v ňom prirodzená túžba niečo dokázať povedať v cudzom jazyku.
Medzi tichým obdobím a skutočnou produkciou reči existuje určité medziobdobie osvojovania si jazyka, tzv. pred-produkcia (pre-production stage), ktorá je občas prehliadaná, a predsa veľmi pomôže žiakom v ich počiatkoch hovorenia v cudzom jazyku. Ide o to, že medzi porozumením počutého (inštrukciám, príbehom) a samostatnou produkciou reči žiakom je potrebná značná vizuálna a nonverbálna pomoc zo strany učiteľa. Platí, že učiteľovo povzbudzovanie, v zmysle Vygotského teórie, umožňuje žiakom dosahovať väčšie pokroky. Rýchlejšie sa „rozhovoria“ a posunú do najbližšej zóny svojho vývinu. Opakom je stagnácia, zaostávanie a samotná strata motivácie učiť sa nové.
V tomto medziobdobí môže učiteľ žiakov pripraviť na skutočné produkčné obdobie rôznymi metódami. Efektívnou stratégiou je kladenie otázok, ktoré si vyžadujú rozhodovanie sa. Očakáva sa iba jednoslovná odpoveď – napríklad áno/nie. Aj napriek tomu, že žiak povedal len jedno slovo, bude mať pocit, že „hovoril“ cudzím jazykom, povzbudí ho to a nadobudne pocit, že už vie komunikovať. Napríklad: Učiteľ ukazuje obrázky rôzneho ovocia a pýta sa detí: „Máš rád jablko? Máš rád kiwi?“ A deti odpovedajú: „Áno./Nie.“ Alebo môže pokročiť ďalej, prinesie misku s ovocím. Vezmi si jedno a zahryzne sa doň a núka aj deťom s otázkou: „Dal by si si…. ? Dáš si?“ Deti čoskoro pochopia rozdiel medzi oboma vetami a im stačí len odpovedať: „Áno./Nie.“
Pinterová (2006) odporúča prejsť k rozprávaniu učením tzv. nemenných ustálených spojení, napríklad: Dovidenia! (See you later!) alebo Aké prekvapenie! (What a surprise!); Čo máš rád? (What do you like?); Si na rade! (It’s your turn!); Nerozumiem. (I don’t understand.). Tieto výrazy im potom pomôžu používať čiastočne fixované vetné spojenia, do ktorých len dopĺňajú jedno iné slovo, napríklad: Mám rád zmrzlinu., Mám rád hranolky., Mám rád…. Aj práca s jednoduchým príbehom alebo s obrázkami a predmetmi môže žiakov pripraviť na reprodukčné obdobie. Príbeh by sa mal žiakom čítať zjednodušene. Žiakom stačí vedieť len kľúčové slová. Dobrou pomôckou je logické zoradenie kľúčových slov do tabuľky. Do rozprávania príbehu možno vložiť aj hlbšie myšlienkové činnosti, napríklad žiaci majú hádať, čo bude na ďalšej strane (napríklad príbeh Where is Spot, kde deti hádajú, aké zviera je ukryté v rôznych častiach izby). Takéto využitie príbehov je veľmi užitočné už v prvej, ranej fáze ústnej produkcie. Najlepšími príbehmi sú známe rozprávky (napr. Ako dedko ťahal repu), pretože k pochopeniu obsahu dochádza aj skrz materinský jazyk.