jazyky hravo – ako učiť – gramatiku – aktivitami
Komunikatívny spôsob výučby gramatiky mladších žiakov sa deje cez úlohy zamerané na vykonávanie určitej činnosti. To je skutočné uplatnenie myšlienky činnostného prístupu. Väčšina žiakov v tomto veku nepotrebuje nejaké náročné didaktické prostriedky, ale rôzne jazykové úlohy, prostredníctvom ktorých si postupne osvoja základné gramatické pravidlá.
Jednou z tých najjednoduchších úloh je, aby žiaci prečítali pomerne dlhú vetu, ktorú dostanú ako súvislý rad slov bez medzier medzi nimi. Môže byť napísaná na celej tabuli alebo na dlhom páse papiera, ktorý je viditeľný pre všetkých žiakov. Následne učiteľ vyzve žiakov, ktorí stoja v polkruhu okolo papiera alebo pred tabuľou, aby vetu prečítali. Na to, aby dokázali jednotlivé slová vo vete významovo oddeliť, musia disponovať pomerne veľkým počtom gramatických znalostí (napríklad ktoré slová sú členy, predpony v slovách, gramatické koncovky atď.). Inou úlohou je, keď dá učiteľ žiakom na papieroch slová z jednej vety v pomiešanom poradí (aj vo forme puzzle) (viď obrázok nižšie). Ich úlohou je vetu správne poskladať, a tak dekódovať „tajný odkaz“.
- príklad:
2. príklad:
Učenie gramatiky sa môže realizovať aj pomocou veľmi jednoduchých predmetov, napríklad s kaleidoskopom s farebnými sklíčkami. Je to výborná možnosť uvádzania pomocných slovies, keď sa spýtame: „Vidíš mesiac?“ Potom potrasieme hračku, aby sa utvorili aj iné motívy. Potom sa zase spýtame: „Vidíš mesiac?“ alebo utvoríme aj iné otázky, napríklad: „Čo vidíš? Hviezdy?“ atď.
Zábavné a efektívne je učiť gramatiku v rámci pohybových aktivít. Napríklad ak chceme, aby žiaci pochopili a osvojili si v angličtine jeden zo základných slovesných časov – prítomný priebehový čas, môžeme sa s nimi zahrať pohybovú hru „Nie, ty to nerobíš“. Žiaci stoja v kruhu. Učiteľ (alebo vedúci hry) ukáže jednu činnosť, napríklad že hrá na klavíri, a pritom hovorí: „(Ja) teraz kreslím obrázok.“ Ten, kto stojí v kruhu pri ňom, hovorí: „Nie, ty to nerobíš. Ty hráš na klavíri.“ Potom aj on ukáže inú činnosť, ktorú okomentuje tak ako pôvodne učiteľ, popieraním nepravdy a opraveným pravdivým výrokom. V tejto úlohe má každý žiak možnosť použiť tento gramatický čas minimálne trikrát, s inými slovesami, v zápornej aj v kladnej forme. Situácia, v ktorej žiaci robia túto činnosť, im pomôže pochopiť podstatu tohto anglického gramatického času, ktorý je odlišný od slovenského jazyka. Je to komentovaná pantomimická hra, počas ktorej sa deti cítia dobre a bavia sa. Majú možnosť sa navzájom kontrolovať a na chyby prichádzať spoločne, bez stresu. Podobne môže pomôcť vyrábanie rôznych vecí z plastelíny s otázkou: „Čo vyrábaš?“ Poznámka: Ak učiteľ učí žiakov v škole s rozšírenou výučbou cudzieho jazyka, s náročnejším obsahovým štandardom, môže touto aktivitou v angličtine „predučiť“ zvládnutie osvojenia si vetnej konštrukcie v jednoduchom predprítomnom čase: „Čo si vyrobil? (What have you made?)“ s odpoveďou: „I’ve made a table,“ „I’ve made a chair“ atď. Žiak sa tak názorne naučí pochopiť komplikovaný a pre neho nový gramatický čas ako súčasť komunikácie bez toho, že by vedel jeho názov alebo pravidlo, či postup použitia.
Na pochopenie a nácvik anglického predprítomného času je veľmi užitočná aj hra „Čudné zmeny“. Žiaci si oblečú všelijaké kusy oblečenia a doplnkov, napríklad prstene, hodinky, retiazku, šál, klobúk atď. Potom si vyberú jedného žiaka, ktorý si veľmi dôkladne prezrie ostatných žiakov a vyjde z miestnosti. Kým je za dverami, ostatní si rýchlo vymieňajú veci, ktoré majú na sebe. Potom ho zavolajú späť. Jeho úlohou je vymenovať čo najviac zmien v oblečení žiakov. Napríklad: „Eva si obliekla Betkin klobúk“, „Peter si preložil hodinky z ľavej ruky na pravú“ alebo „Rita si požičala šál pani učiteľky“ atď. Počas hry sa vôbec nemusí spomínať názov gramatického času, jazykovú formu si však žiak osvojuje ako súčasť hodiny zameranej primárne na slovnú zásobu. Učiteľ v prípade potreby gramatickú správnosť „opravuje“ zopakovaním vety so správnymi gramatickými tvarmi, nie vysvetľovaním alebo napomínaním či násilným prerušovaním komunikácie žiakov.
Pri učení sa prísloviek miesta môžu byť veľmi užitočné rôzne plyšové hračky, predmety, slovné a obrázkové kartičky, pomocou ktorých je možné ukázať priestorové pomery alebo dávať priestorové pokyny. Napríklad cez úvodné TPR aktivity „Polož loptu do krabice/na okno/vedľa tašky“ alebo napríklad v úlohách, ktorými žiaci overujú, ktorá vec komu patrí: „Čia je tá modrá lopta na gauči?“ Učiteľ môže použiť obrázky v dostatočnej veľkosti, ktoré umiestni na tabuľu a žiakom rozdá texty, ktoré majú pripojiť k obrázkom: Jankova obľúbená hračka je medzi malým autíčkom a lietadlom. Diana sa hrá najradšej s tou hračkou, ktorá je umiestnená pod bodkovanou loptou. Peter má rád tú hračku, ktorá je vedľa detskej železnice, atď.
Veľmi podnetné sú aktivity, v ktorých si dieťa osvojuje gramatické javy a zároveň sa rozvíja jeho myslenie vo viacerých úrovniach, napríklad zručnosť hádania (odhadovania, tvorby vlastných hypotéz). Bérešová (2012) navrhuje aktivizovať žiakov týmto spôsobom. Napríklad jeden žiak pošepne spolužiakovi nejaký pokyn a potom ostatní hádajú „Čo on/ona chce?“ („What does he/she want?“). V druhej aktivite sa žiaci navzájom pýtajú: „Kam teraz ideš?“ („Where are you going now?“). Žiaci odpovedajú jednoslovne a postupne sa učia odpovedať celou vetou.
Ak učiteľ zaradí do obsahu stupňovanie prídavných mien, môže použiť nasledujúcu úlohu: Žiaci dostanú zoznam dvojíc slov. Učiteľ sa ich spýta, koľkými spôsobmi sa dajú tieto slová v dvojici porovnať. Žiaci si môžu vyberať z nasledovných párov: rádio a počítač, zajac a had, futbal a čítanie, Harry Potter a Profesor Dumpledore. Žiaci tvoria vety typu: počítač je novší ako rádio; had je dlhší ako zajac atď. Znamená to, že nereprodukujú daný text, ktorý dostali od učiteľa, ale samostatne tvoria nové texty s použitím novej gramatickej štruktúry. Ešte viac v učení stupňovania prídavných mien pomáha vizualizácia (obrázok predmetu s uvedeným prídavným menom). Náročnejšia je úloha, v ktorej žiaci tvoria argumenty a zdôvodňujú napríklad, kde sa lepšie žije: na vidieku alebo v meste; čo je lepšie: počítač alebo kniha atď.
Jednou z úloh, v ktorých žiaci aj píšu – hoci iba minimálne –, patria tie gramatické cvičenia, kde žiaci vypĺňajú dotazník o zvykoch, o záľubách svojich spolužiakov atď. Člen skupiny sa postupne pýta ďalších členov skupiny, aká je ich obľúbená zmrzlina, sendvič alebo pizza. Získané informácie potom iný člen skupiny za pomoci tímu spracuje do prehľadnej tabuľky:
Po ukončení interview sa žiaci navzájom informujú o získaných výsledkoch tak, že celými vetami opisujú údaje v tabuľke. Napríklad, Peter má rád vanilkovú zmrzlinu. Alena má rada šunkový sendvič. Zo svojich poznámok tvoria celé vety, v rámci ktorých sa ukáže, či sa naučili správne používať tvar 3. osoby v jednotnom čísle.