jazyky hravo – ako učiť – slovnú zásobu – v kontexte
Na rozdiel od mládeže a dospelých, u detí funguje opačný proces osvojovania jazyka. Deti sa neučia jazyk cez jednotlivé slová. Deti počutú vetu, text alebo situáciu vnímajú ako jeden celok (globálne vnímanie), ktorého význam sa snažia pochopiť z kontextu – porozumením viacerých slov. Nevadí im, ak nerozumejú každému slovu. Rady si domýšľajú a dôležité je, že pri tejto činnosti najskôr aktivizujú svoje kognitívne funkcie a následne rozvíjajú jazykové zručnosti. Po vypočutí vety si vytvoria vlastnú hypotézu o tom, aký má tá veta význam. Pre pochopenie, resp. pre vytvorenie správnych hypotéz o význame počutej vety hrá veľkú rolu komunikačná situácia, pohyb účastníkov v konverzácii, mimika, gestikulácia, inými slovami – nonverbálne prostriedky. Na základe týchto prostriedkov pochopia význam vety, pričom význam viacerých slov vo vete len odhadnú, alebo im nevenujú pozornosť.
Hypotézy dieťaťa o tom, čo asi vypočutá veta a jednotlivé slová v nej znamenajú, sa potvrdia aj počas ďalšej interakcie. V porozumení významu nových slov vďaka vlastným hypotézam zohráva dôležitú úlohu aj hovorenie dieťaťa na princípe pokus – šťastie, čiže riskovanie. Dieťa, na rozdiel od dospelého, má jedinečnú schopnosť, a to, že si vie samé „vytvoriť“ význam slov (anglicky meaning-making). V jeho mysli prebieha proces kódovania slov, v ktorom nové slová pretvorí na svoje vlastné slová. Príklad zo života: štvorročný chlapec sa naučil slovo Angličan, nevedel však názov príslušníka Slovenska, tak si podľa jeho vzoru vytvoril vlastné slovo – Slovenčan. Keď sa viezol so starými rodičmi autobusom, vysvetľovali mu, že v noci chodia nočné autobusové spoje. Autobusy, ktoré chodia cez deň, starí rodičia nenazvali žiadnym spoločným názvom, taký v slovenčine nie je zaužívaný. Chlapec však, v plnej vážnosti, podľa vzoru nočných vymyslel nové slovo aj pre autobusy chodiace cez deň – nazval ich „denčné“ autobusy.
Dieťa sa teda nezľakne, ak sa stretne s novým, cudzím slovom, a ani ho nezaujíma zmysel daného výrazu, ale snaží sa nájsť význam podľa seba. Dospelý, ktorý s ním komunikuje, jeho hypotézu počas ďalšieho rozprávania buď potvrdí, alebo vyvráti, ale každopádne mu ďalšia komunikácia dospelého pomôže pri detailnejšom objasňovaní. Tu sa potvrdzuje dôležitosť pomoci dospelého pri presune do zóny najbližšieho, ďalšieho rozvoja (Vygotsky,1987) prostredníctvom poskytovania „lešenia“ (Bruner, 1983).
Detské globálne chápanie jazyka profituje z rôznych spôsobov učenia sa nových slov. V tomto mu výdatne pomáhajú jazykovo zdatnejší spolukomunikujúci, vrátane situačných a textových kontextov. Z tohto hľadiska sú krátke žánre literatúry pre deti jednoznačne významným podnetom pre osvojovanie si nových slov. Ide o básne, detské pesničky, riekanky alebo rozprávky.
Princíp: Pre dieťa má učenie sa nových slov v cudzom jazyku iný význam než pre staršie vekové kategórie.