jazyky hravo – ako učiť – slovnú zásobu – hrou so slovami
Mladšie deti sa učia nové slová inak než tínedžeri alebo dospelí – tí sa zvyčajne novú slovnú zásobu učia pomocou zoznamov slov (slovníčkov, slovníkov, kartičiek so slovami). Mladšie deti nevnímajú slová izolovane, preto im nezáleží na slovníkovom zoraďovaní. Deťom v porozumení a zapamätaní si významu nového slova pomáha určitá situácia spojená s pohybovou činnosťou, s ktorou si ju spojí. Činnosť poskytuje dieťaťu zážitok. Emocionálne prežívanie posilňuje proces zapamätávania. V triede sa dá skoro každé slovo „zahrať“ (najčastejšie pantomímou jednotlivcov či v skupine). Takto možno učiť slovnú zásobu k téme režimu dňa, k téme športu alebo hre na hudobnom nástroji. Učiteľ napríklad vyberie jedného žiaka, potom mu našepká do uší nejaký výraz (umývanie zubov, kajakovanie, hra na husliach atď.), ktorý neverbálne, bez slov, pohybom znázorní ostatným. Tí buď skupinovo, alebo individuálne môžu vykríknuť (alebo sa najskôr prihlásiť), ktoré slovo by to mohlo byť.
Vždy je veľmi potrebné dať deťom bohatý input, t. j. rozsah a obsah novej slovnej zásoby v kontexte, ktorý učiteľ poskytuje žiakom. Nie je cieľom, aby žiaci reagovali bezchybnými odpoveďami, čiže aby mali bezchybnú produkciu (nie vždy sa vedia dostatočne sústrediť, aby dokázali „vytiahnuť“ z pamäte vhodné slovo). Učiteľ cielene poskytuje žiakom také podnety, ktoré ukazujú na rôzne možnosti oboznamovania sa s jazykom, pričom žiaci získavajú pocit úspešnosti. Keď sa dieťa nemusí kŕčovito sústrediť na daný výraz, ale má viacero možností vybrať si, napríklad spájať obraz a slovnú kartičku, je oveľa pravdepodobnejšie, že výsledkom aktivity bude úspech, ktorý ho bude motivovať k ďalším pokusom s cudzou rečou. Nasledujúci príklad ukazuje možnosť opakovania a fixácie slov snáď najjednoduchším využitím pohybu: Učiteľ stojí v kruhu s deťmi. Ide im postupne hádzať loptu. S loptou vždy „hodí“ aj nové slovo, ktoré každý žiak, ktorému hodil loptu, musí zopakovať. To urobí so všetkými žiakmi v skupine. Takýmto spôsobom sa za 1-2 minúty slovo zopakuje aj 8-10-krát. Učiteľa potom postupne môže vystriedať niektorý žiak, čo preňho znamená dôležitý krok pri rozvíjaní jeho autonómnosti. Výskumy ukazujú, že fixácia novej slovnej zásoby je úspešná až po 7. opakovaní slova v rôznych kontextoch.
Pokiaľ chce učiteľ precvičovať celú skupinu nových slov, pomôže im pri tom, ak si ich napíšu na kartičky alebo na poster a prilepia na stenu. Pokiaľ ešte nečítajú, umiestnia na stenu kartičky s obrázkami, ktoré zobrazujú význam nových slov. Takto viditeľne vystavené obrázky na nástenke, na stene, s jednoduchými textami v angličtine podporujú tzv. podprahové učenie sa. Žiaci môžu každý deň pozerať na text na stene, na plagáte, a po nejakom čase budú schopné ho zopakovať, hoci si ho osvojili len podvedome (Balážová, 1996).
Ďalšou veľmi zážitkovou a užitočnou formou učenia sa novej lexiky sú úlohy s minimálnou potrebou čítania. Obľúbenou hrou je „slovný had“, ktorý obsahuje spolu 8 – 10 neoddelených slov. Tie môžu byť napísané buď na dlhokánskom páse papiera, alebo na tabuli. Úlohou žiakov je nájsť hranice medzi slovami a buď celý ten zoznam písmen správne prečítať, alebo napísať (postupne slovo za slovom).
Inou aktivitou, rozvíjajúcou schopnosť žiakov identifikovať jednotlivé slová, je napríklad osemsmerovka alebo iná podobná myšlienkovo-písomná aktivita na štvorčekovom papieri. Do štvorčekov sú po písmenách rôznym smerom umiestnené slová. Úlohou žiakov je, tak ako v osemsmerovke, v každom smere nájsť čo najviac zmysluplných slov. Takéto úlohy môžu žiaci vytvárať aj sami a vzájomne sa nimi obohatiť. Podobne môžu vytvárať a hrať slovné domino. Jeho podstata spočíva v tom, že sa napríklad slová jednej témy alebo jedného krátkeho textu postupne napíšu na dve polovice obdĺžnikových kartičiek, aké sa používajú v hre domino. Môže tiež ísť o kombináciu slov a obrázkov. Zadanie znie: K obrázku nájdime správny výraz podľa pravidiel domina. Tu je jeden príklad:
