jazyky hravo – ako učiť – slovnú zásobu – osobnou asociáciou
Pri vytváraní pozitívneho vzťahu žiaka k cudziemu jazyku vo veľkej miere pomáhajú slovné a obrázkové kartičky a manipulácia s nimi. Učiteľ môže povedať: „Vezmi zo svojho stola bicykel (na kartičke je slovo bicykel buď napísané, alebo je tam nakreslený obrázok) a polož ho do peračníka/pod svoju stoličku/do vrecka/vedľa desiaty!“ atď. Ide o slová a výrazy, ktoré učiteľ používa v každodennej komunikácii (príslovkové určenia miesta, času, podstatné mená, slovesá atď.). V druhej fáze nácviku si môže učiteľ vypýtať tie kartičky naspäť – nie „klasicky“: „Prosím, vráťte mi všetky kartičky,“ ale tvorivo a lexikálne bohato: „Vráť bicykel/psa z pravého vrecka/spod svojej stoličky/zo svojho peračníka,“ atď. Keď sa slovná forma opakuje viackrát a spojí sa s manipuláciou predmetu (aspoň kartičkou), učenie a zapamätanie má u dieťaťa oveľa trvalejší účinok, než keď sa použije iba hovorenie, výklad významu slova.
Spomedzi hier so slovami na fixáciu v pamäti (v pároch alebo skupinách) patrí k najobľúbenejším pexeso. Podstata je v tom, že každá lexikálna jednotka sa objaví v sade napríklad 20 kariet dvakrát, raz ako kartička so slovom, druhýkrát s obrázkom. Karty sú usporiadané v radoch 4×5 (originálne pexeso má viac kariet a hra by sa mohla príliš natiahnuť, záleží však od veku žiakov). Žiaci hovoria učiteľovi iba „koordináty“, napríklad: „Prosím si obrázok A4“. Učiteľ otočí danú kartičku (v prípade pexesa dve), a potom druhá skupina si prosí inú kartičku. Cieľom je, aby súťažiace skupiny alebo žiaci čo najskôr našli páry kariet. Dôležité je slovo na obrátenej kartičke vždy aj vysloviť. Pamäťové hry využívajú zvukovú a grafickú podobu slovnej zásoby, ide o rôzne typy kartových hier (kvarteto a pod.).