FAQ

Často kladené otázky

Nižšie uvádzame otázky z praxe, ktoré kladú rodičia, učitelia, ako aj vedenia škôl ohľadom výučby jazykov v primárnom vzdelávaní, a vyplývajú zo spätných väzieb od rodičov a žiakov (výskum KEGA KEGA 011UMB-4/2022 v rokoch 2022-2024). Pre zjednodušenie budeme uvádzať ich formuláciu z pohľadu učiteľov, odpovede sa však týkajú všetkých skupín pýtajúcich sa.

SOM RODIČ DIEŤAŤA, KTORÉ SA ZAČÍNA UČIŤ CUDZÍ JAZYK: Ako mu ja, rodič, môžem pomôcť?

Odpoveď:

Či už je Vaše dieťa v 1. alebo v 3. ročníku ZŠ, je vo veku, v ktorom ešte prirodzene dychtí po nových informáciách, vrátane tých, ktoré sa týkajú iných jazykov a kultúr. Je zvedavé a schopné veľmi rýchlo absorbovať nové vedomosti i učiť sa nový jazyk. Podporte jeho schopnosti tým, že aj vy budete zvedaví na to, čo v škole na hodinách jazyka robia, aké hry sa hrajú, aké knižky čítajú.Buďte pripravení na to, že hneď nebudete počuť od nich súvislú vetu v cudzom jazyku. Neočakávajte ani to, že sa popri svojom dieťati naučíte dávno zabudnutú gramatiku, alebo že si zopakujete slovíčka. Môže sa dokonca stať, že vám dieťa nepovie v cudzom jazyku žiadne slovíčko. V takýchto situáciách sa pravdepodobne sami seba pýtate, aké výsledky zo školy mám očakávať, kedy budú? Môžem ako rodič pomôcť svojmu dieťaťu v učení sa cudzieho jazyka?

Najdôležitejšie je uvedomiť si, že deti v tomto veku sa učia jazyky inak než dospelí. Učí sa pohybom, aktivitami, napríklad hrami. Zároveň treba vedieť, že dieťa sa rýchlo učí, ale aj rýchlo zabúda. Nevyhnutné je časté opakovanie. Dieťa potrebuje rozumné, citlivé vedenie a starostlivosť. Živnou pôdou pre neho je prostredie, v ktorom sa cudzí jazyk učí a ľudia, s ktorými v ňom komunikuje. Sú potrebné bohaté a rôznorodé podnety zohľadňujúce vývinové potreby dieťaťa. Kľúčovými a zmysluplnými podnetmi sú pre dieťa rôzne hry, básničky, rýmovačky, rozprávky, pesničky, ako aj skúsenosti a zážitky v reálnych situáciách (stretnutia s ľuďmi, spoločné udalosti ako exkurzie, rozhovory a pod.), ale aj v simulovaných situáciách („akože“ sa to deje). Významné sú práve zážitky, emocionálne prežívanie, ktoré je v učení sa cudzieho jazyka prirodzené a potrebné. Osvojovanie si jazyka sa má diať v živej interakcii medzi učiteľom a deťmi, medzi deťmi navzájom. Deti by mali vnímať, že cudzí jazyk je funkčným nástrojom dorozumievania sa a poznávania. Dokonca objavujú, že sa ním dohovoria v rôznych hrách a situáciách.

Čo môžem ja, rodič, robiť, aby moje dieťa nezabudlo, čo sa v škole naučilo a rozvíjalo svoje znalosti cudzieho jazyka?

• Oboznámte sa so špecifikami detí mladšieho školského veku a spoznávajte, ako sa učia jazyky.
• Buďte trpezliví a počkajte, kým dieťa naberie dostatočné sebavedomie a začne komunikovať v cudzom jazyku. Dovtedy robí niečo veľmi dôležité: počúva, počúva, počúva cudzí jazyk! Cudzí jazyk má iný zvuk, iný rytmus a melódiu. Medzitým ho povzbudzujte a oceňujte, no zbytočne to s pochvalami nepreháňajte. Nevyvolajte u neho pocit, že má „predvádzať“ nové vedomosti.
• Pokiaľ je vaše dieťa ponorené do podnetného prostredia, kde má možnosť počúvať pesničky, čítať či pozerať rozprávky, príbehy, bude sa podvedome učiť základným gramatickým pravidlám. V škole si ich precvičuje v hrách. Netrápte sa preto vysvetľovaním gramatiky, môže ho to iba zmiasť.
• Spoľahnite sa na pedagogické vedenie, ktoré vášmu dieťaťu, poskytujú v škole. Ak chcete zvýšiť intenzitu vystavenia cudziemu jazyku, umožnite mu lepšie osvojenie si gramatiky prostredníctvom kvalitných audio alebo video nahrávok so správnou výslovnosťou (vhodné sú hovoriace knihy). V jeho správnej výslovnosti ho môžete podporiť stretnutiami s rodenými hovoriacimi žijúcimi v susedstve.
• Ak chcete podporiť čítanie a písanie dieťaťa, neiniciujte predčasne tieto aktivity. Radšej si vypožičajte v knižnici obrázkové knižky, kde pri každom predmete bude okrem obrázka napísané slovo. Zásobujte ho zaujímavými knižnými príbehmi. Vaše dieťa sa bude zo záujmu o príbehy postupne učiť čítať, neskôr aj písať. Dovoľte mu, aby pri čítaní rozvíjalo svoju fantáziu, nech čítanie a písanie v cudzom jazyku nie je preňho žiadnym strašiakom, ale hrou.
• Vaše dieťa, nezávisle od vás, má túžbu učiť sa jazyk. Ak z nejakého dôvodu túto prirodzenú motiváciu stratilo, rozprávajte sa s ním, reflektuje aj vlastné postoje. Ak vnímate prítomnosť negatívnych emocionálny postojov voči cudziemu jazyku, nečudujte sa, že si ich privlastnilo aj dieťa. Vytvorte mu priestor pre pozitívne skúsenosti s učením sa jazyka. Oceňte každú jeho snahu používať jazyk. Cieľavedome sa sústreďte na odblokovanie negatívneho postoja. Umožnite mu sledovať nejaké televízne programy v cudzom jazyku, sprostredkujte situácie, v ktorých jazyk prirodzene uplatní.
• Ak sa vám zdá , že vaše dieťa v škole nedôsledne pracuje s učebnicou a bojíte sa, aby to nebol dôvod zníženého hodnotenia, oslovte učiteľa, aby vám objasnil, čo sa od vášho dieťaťa očakáva. Nemajte obavy, ak učitelia striedajú učebnicu s inými zdrojmi. Nejde o to, aby prešli všetky strany v učebnici, ale naučili očakávané učivo a aby deti mali radosť zo zaujímavých vyučovacích hodín. Kombinovanie rôznych učebných zdrojov je charakteristické pre prax v najlepších vzdelávacích systémoch sveta, vo Fínsku, Dánsku, Holandsku a pod.
• Očakávajte, že na hodinách bude učiteľ komunikovať so žiakmi v cudzom jazyku. Pokiaľ tak nie je, pýtajte sa učiteľa na dôvod. Možno je vaše dieťa v inej situácii a nezvláda šok zo „skoku do hlbokej vody“ komunikácie čisto v cudzom jazyku. Povzbuďte ho. Čím viac cudzieho jazyka počuje, tým lepšie. Vysvetlite mu, že sa učí aj hravým odhadovaním významu. Podporte túto hravosť u dieťaťa aj v sebe. Dospelému takáto „neistota“ prekáža, dieťa ju však vie flexibilne znášať.

Viac otázok a ich detailnejšie vysvetlenie rodičom tu.

OTÁZKY UČITEĽOV, TÝKAJÚCE SA VÝUČBY ZMIEŠANÝCH SKUPÍN ŽIAKOV S RÔZNORODÝMI POTREBAMI

„Ako mám pracovať s rôznorodými skupinami žiakov (mám v triede deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, aj nadaných žiakov, aj žiakov s ŠVVP)?“ „Zároveň je pre mňa výzvou pripraviť hodinu, ktorá by posunula ako žiakov, ktorí už mali cudzí jazyk (napríklad v materskej škole alebo z domu), a zároveň aby bola primeraná žiakom, ktorí len teraz s jazykom začínajú.“

Odpoveď:

Musíme si uvedomiť, že deti v našej triede sa líšia ešte oveľa viac, než si vôbec uvedomujeme a než ste tu zmienili. To je na jednej strane možno nepríjemná správa, lebo veď už dosť energie chce od nás vytváranie aktivít, do ktorých dokážeme určitým spôsobom zapojiť aj žiakov s ŠVVP.
Psychológovia (napríklad Kačáni, V. a kol „Základy učiteľskej psychológie, 1999) nás už dlho upozorňujú, že každé dieťa, naozaj každé dieťa sa líši v niečom od tých ostatných. Žiadne dve deti v triede alebo v nejakej skupine nie sú rovnaké, a preto každé si v niečom vyžaduje individuálny prístup. Odlišnosti sa prejavujú v:

• aktivačno- motivačných vlastnostiach: každé dieťa ma iné záujmy a záľuby, na základe ktorých sa jednotlivec riadi;
• výkonových vlastnostiach: každé dieťa má iný inteligenčný potenciál, predstavujú kvalitu a kvantitu toho, čo dieťa dokáže;
• dynamických vlastnostiach, ktoré sú dané geneticky, charakterizujú formu prežívania a správania z hľadiska intenzity a tempa (najmä temperament);
• sebaregulačných schopnostiach človeka ovládať a riadiť svoje správanie (sebaovládanie), smerujúce k vytýčeným cieľom a realizujúce predstavu o ideáli seba samého. Sú ovplyvňované vekom a exogénnymi faktormi (napríklad aktuálnou situáciou v rodine, stresom);
• vzťahovo postojových vlastnostiach (Ide o systém hodnôt, ktoré dieťa uplatňuje vo svojej spoločenskej aktivite, ďalej o jeho postoje, presvedčenia, citové vzťahy, charakter – vplývajú naň vnútorné faktory, ako dedičnosť a vonkajšie faktory – prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, rodina, predchádzajúce pozitívne/negatívne socializačné aktivity, materiálne prostredie, v ktorom vyrastá, atď.).

Na druhej strane tieto poznatky psychológie učiteľa môže viesť k reálnemu pohľadu na to, akú úlohu v rozvoji dieťaťa zohráva jeho nastavenie a jeho konkrétna učiteľská aktivita. Ideálne je, ak si hneď spočiatku svojej učiteľskej dráhy uvedomí, že treba vytvoriť cestu – a to často odstránením bariér – k „rozkvitnutiu“ sa každého dieťaťa a prestať bazírovať na presných, bezchybných odpovediach na nejaké konvergentné, uzavreté otázky.
Takto uvedomelý učiteľ je schopný urobiť niečo pre to, aby otvoril priestor pre rozlet svojej vlastnej tvorivosti. Dokáže to robiť oveľa intenzívnejšie než učiteľ, ktorý realizuje tradičnú formu výučby. Učiteľ, uvedomujúci si celkovú veľkú rozmanitosť potrieb svojich žiakov (nielen s ŠVVP, ale aj všetkých ostatných), hľadá a dokáže nachádzať spôsoby, ako klásť otvorené otázky a pripravovať viacúrovňové aktivity (do ktorých sa vedia zapojiť žiaci na rôznom stupni jazykového rozvoja). Vie, že proces učenia sa prebieha v hlave a celkovo v osobnosti dieťaťa, a on, učiteľ, je len tým, kto dáva k tomuto rozvoju podnety. Pravdepodobne ich nedokáže nasmerovať presne na mieru nejakého priemerného dieťaťa a 100% zaručiť jeho úspech, môže však vytvárať prostredie, kde môže dôjsť k prirodzenému učeniu sa dieťaťa, ktoré je mu vlastné. Vo výučbe jazykov v rôznorodých skupinách žiakov je nesmierne dôležité spolupracovať s ostatnými pedagogickými aj nepedagogickými zamestnancami (celým podporným tímom), len tak je možné zabezpečiť inkluzívny prístup ku každému dieťaťu.

OTÁZKY, TÝKAJÚCE SA NÁROKOV RODIČOV NA UČITEĽA CUDZIEHO JAZYKA

Do akej miery máme rešpektovať požiadavky a tlaky rodičov na nás, učiteľov jazykov?

• Viacerí rodičia, ktorí veľmi túžia sledovať každý krok svojho dieťaťa v učení sa jazyka – možno aj z dôvodu, že sa chcú učiť daný jazyk spolu s dieťaťom – vyžadujú, aby sme prechádzali dôsledne všetkými lekciami a cvičeniami v učebnici a pracovnom zošite a aby tak mali ONI nadhľad nad tým, čo a nakoľko systematicky sa ich dieťa učí.
• Niektorí rodičia nástoja na tom, aby ich deti nosili učebnice jazykov domov, hoci niekedy to naozaj nie je potrebné a z nášho pohľadu pre precvičovanie jazyka doma stačia pracovné listy či rôzne projektové zadania.
• Dokonca od nás vyžadujú, aby sme dbali na precízne vytváranie slovníčka (v angličtine aj s prepisom výslovnosti, ktorý však vyžadujú v slovenskej „skomolenej“ verzii – veď ako sa dá prepísať hláska „th“ v slovenčine?).
• Iní, nedočkaví ovocia našej výučby, už po krátkom čase od začiatku výučby prejavujú nespokojnosť s tým, že ich deti „už chodia na jazyk 3-4 mesiace a ešte stále nerozprávajú“. Neuvedomujú si, že ich dieťa, ktoré sa prvýkrát stretáva s daným jazykom, potrebuje „nábeh“ – tzv. tiché obdobie.

Odpoveď:

Základné východiská k odpovediam na tieto aj ďalšie otázky nájdete v zdrojoch v knižnici odbornej literatúry ako aj v novej učebnici https://jazykyhravo.umb.sk/wp content/uploads/Jazyky_hravo_a_zmysluplne_ONLINE.pdf. Tu stručne niekoľko základných princípov:

• Základnou požiadavkou vo vzťahu k rodičom je snažiť sa vytvoriť vzájomnú dôveru. Ak sa toto podarí, rodičia zvyčajne veľmi dobre spolupracujú. Väčšina rodičov chce, aby ich deti prosperovali a ak cítia, že to isté chce aj učiteľ pre ich dieťa, budú s ním spolupracovať a snažiť sa to dosiahnuť. Je podstatné, aby sa rodičia cítili v prostredí školy vítaní. Treba im vopred objasniť a aj postupne ich sprevádzať v tom, ako najlepšie môžu podporovať svoje dieťa v učení sa jazykov. Je dôležité zabezpečiť, aby rodičia cítili, že učitelia a vedenie školy vnímajú rôzne rodinné kultúry a ich hodnoty.
• Rodičov teda treba primárne vnímať ako partnerov úsilia o to, aby sa ich dieťa niečo na hodinách jazyka naučilo. Pravdepodobne väčšina rodičov nemá dostatočné didaktické vzdelanie, aby mohli posúdiť adekvátnosť postupov učiteľa, ale to neznamená, že ich učiteľ neberie za partnerov v tejto snahe. V každom prípade má byť učiteľ nastavený rodičov aspoň v hlavných bodoch vopred informovať o postupoch vo výučbe (napríklad že v prvej časti školského roka sa žiaci budú oboznamovať s novým jazykom len načúvaním, scitlivovaním sa voči danému jazyku, aktivitami TPR – fyzickými, pohybovými reakciami na počuté slovo, že učiteľ zabezpečí ich dieťaťu dostatočný priestor pre bezpečný štart v produkcii jazyka (tzv. tiché obdobie a reprodukčnú fázu), vysvetlí rodičom spôsob práce s učebnicou/slovníčkom/domácimi úlohami/projektami/prácou s inou literatúrou pre deti a pod. Môže tak urobiť na rodičovských združeniach, cez rôzne informačné brožúrky, webovú stránku školy. Cieľom takéhoto proaktívneho prístupu k rodičom ako partnerom v rozvoji komunikačnej kompetencie v cudzom jazyku ich dieťaťa je rodičov oboznámiť s didaktickými princípmi, vniesť svetlo do celého procesu učenia sa dieťaťa, predísť zbytočným napätiam
• Čo sa týka požiadaviek na slovníčky, učebnice a pod., všetko sa dá rodičom vopred/priebežne odkomunikovať a objasniť princíp osvojovania si jazykov vo veku do 10 rokov: Dieťa sa dokáže učiť do značnej miery bez veľkého úsilia, inak než dospelý. Učí sa cez aktivity, činnosti, hry, nepotrebuje vysvetľovať gramatiku, nemusí dôsledne študovať učebnicu. Učí sa odpozorovaním a odpočúvaním výslovnosti, nepotrebuje prepis výslovnosti (pokiaľ učiteľ ovláda správnu výslovnosť). Tieto základné princípy treba rodičom vysvetliť a k tomu slúži aj nová publikácia, písaná jazykom dostupným aj pre rodičov: https://jazykyhravo.umb.sk/wp content/uploads/Jazyky_hravo_a_zmysluplne_ONLINE.pdf.

AKÝ BY MAL BYŤ IDEÁLNY UČITEĽ JAZYKOV V PRIMÁRNEJ EDUKÁCII?

Akú by mal mať ukončenú kvalifikáciu učiteľ jazykov v primárnej edukácii? Nemáme na mieste učiteľa cudzieho jazyka rodeného hovoriaceho – môže ho dostatočne nahradiť slovenský učiteľ, resp. učiteľ s iným materinským jazykom? Ako rozpoznáme kvalitného učiteľa jazykov? Kto je vhodnejší pre učenie cudzieho jazyka v 1.ročníku – rodený hovoriaci alebo…?

Odpoveď:

Detailný popis charakteristiky ideálneho učiteľa cudzieho jazyka v primárnej edukácii ako aj stručnú genézu vývinu tejto profesie v SR vrátane výsledkov najnovších výskumov prináša tento portál v časti „Prístup učiteľa“, ako aj publikácia https://jazykyhravo.umb.sk/wp content/uploads/Jazyky_hravo_a_zmysluplne_ONLINE.pdf a ďalšie https://jazykyhravo.umb.sk/index.php/kniznica-odbornej-literatury/.

Najdôležitejšou požiadavkou je, že učiteľ, ktorý učí jazyky žiakov vo veku 6-11 rokov, musí nevyhnutne byť odborník nielen na jazyk, ale aj na primárne vzdelávanie. Musí teoreticky aj prakticky ovládať princípy výučby orientovanej na dieťa, primeranej mladšiemu školskému veku detí. Čo sa týka lingvistických požiadaviek, na učiteľa jazykov na primárnom stupni sú kladené rovnaké požiadavky na úroveň komunikačnej kompetencie v cudzom jazyku ako v prípade iných učiteľov jazykov, najvýraznejšie sa však očakáva kvalitná výslovnosť. Deti v tomto veku predovšetkým imitujú učiteľovu výslovnosť, ktorý kladie ich základy správnej výslovnosti, preto nemožno v tejto oblasti riskovať a v tomto majú obrovskú výhodu školy, ktoré majú v učiteľskom kolektíve aj rodeného hovoriaceho (aspoň na nejaký čas).

Ak by sme mali stručne odpovedať, tak áno, v SR je dlhodobo nedostatok učiteľov kvalifikovaných na cudzojazyčnú výučbu v primárnom vzdelávaní (napr. výskum ŠPÚ z r. 2018 stav-implementacie.pdf: kvalifikačné predpoklady spĺňalo len 20,17% učiteľov zo vzorky 917 respondentov. Žiaľ, príliš často sa stáva, že jazyky v prvých 3-4 ročníkoch učia jazykári z vyšších stupňov vzdelávania, ktorí nemajú absolvované patričné pedagogické vzdelanie pre mladší školský vek žiakov. Vyplýva to tiež z nášho „čerstvého“ výskumu na oveľa menšej vzorke 370 respondentov (Hanesová, Lipárová, 2024, v tlači).

Kvalifikačné predpoklady učiteľov cudzích jazykov v primárnom vzdelávaní popisuje na viacerých miestach Vyhláška 173/2023 Z. z., pričom do veľkej miery závisí aj od vedenia škôl, ako vie manažovať ponuku a dopyt po týchto učiteľoch. Z výskumov tiež vyplýva, že len malé percento škôl má k dispozícii rodeného hovoriaceho. Otázka je, či tento nedostatok možno pokladať za deficit danej školy. Z výskumu Margeťákovej (2024) na sociálnych sieťach vyplynulo, že iba 30% súčasných učiteľov si myslí, že žiaci v 1. ročníku nevyhnutne potrebujú za učiteľa cudzieho jazyka rodeného hovoriaceho (ak to má byť kmeňový učiteľ jazyka), ďalších 30% učiteľov pochybuje o jednoznačnom pozitívnom vplyve rodeného hovoriaceho (zvlášť v prípade verejných škôl s min. dotáciou na jazyky). Až 40% učiteľov sa nazdáva, že na tom až tak nezáleží, ale záleží predovšetkým od toho, či daný učiteľ ovláda metodiku výučby jazykov primeranú pre tento vek.

Keďže rodený hovoriaci často neovláda slovenský jazyk, sú žiaci nútení s ním komunikovať výhradne cudzom jazyku. To môže byť pokladané za výhodu, avšak súčasný eklektický didaktický prístup (kombinujúci viacero metód), zameraný na žiaka v súčasnosti pripúšťa a dokonca v niektorých situáciách odporúča používanie aj materinského jazyka. Ukázalo sa to aj vo výskume Margeťákovej (vyššie), kde až ¾ respondentov považuje za potrebné, aby bola na hodinách komunikácia nielen 100% v cudzom, ale v odôvodnených prípadoch aj v slovenskom jazyku. Výhoda rodených hovoriacich je v tom, že umožňujú rýchlejšie osvojovanie si sociolingvistickej a pragmatickej kompetencie, správne uplatnenie slovnej zásoby, správnu intonáciu, rozvoj hovorového jazyka. Nevýhodou je, že nepoznajú kultúrne zázemie detí a častejšie majú problém s pochopením konceptu gramatiky jazyka, ktorí je pre žiakov materinskí. Ak všetko prebieha od prvého stretu s novým jazykom výhradne v cudzom jazyku, niektoré deti sú viac vystresované (možno aj deti s určitými poruchami učenia), lebo nerozumejú, o čo ide, môžu prežiť určitý neúspech z neporozumenia a uzavierajú sa do seba. Vtedy je nevyhnutné robiť aktivity na odbúranie stresu. Až ¾ respondentov si myslí, že je dôležité, aby rodený hovoriaci mal aj určité pedagogické vzdelanie.

AKO VYZERÁ KVALITNÁ VÝUČBA JAZYKOV V PRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ?

Tomu, ako učiť, sa venuje tento portál v časti: https://jazykyhravo.umb.sk/index.php/co-premysliet/, ešte detailnejšie 3. kapitola učebnice https://jazykyhravo.umb.sk/wp content/uploads/Jazyky_hravo_a_zmysluplne_ONLINE.pdf.

Zásada je: Dieťa do 10 rokov sa učí jazyky inak než ľudia vyšších vekových kategórií!
Medzi najdôležitejšie princípy výučby jazykov v primárnej edukácii zaraďujeme nasledujúce – je nevyhnutné učiť:

• hravo a zážitkovo
• vekuprimerane
• komunikačne a zmysluplne
• bez strachu
• inkluzívne.

To zahŕňa bohaté a zmysluplné vystavenie dieťaťa jazyku (citové aj rozumové stimuly) uprostred pútavého a pozitívneho edukačného prostredia, zapájajúceho všetky zmysly dieťaťa, TPR aktivity (fyzickú reakciu celého tela), CLIL (prepojenie jazyka s obsahom predmetov, ktoré sa dieťa v škole učí), auditívne prostriedky, literatúru pre deti (rozprávky a príbehy, piesne, rýmovačky, hádanky a i.), autentické materiály, digitálne technológie. Didaktické metódy a organizačné formy sú primerané veku dieťaťa – dieťa sa lepšie učí v dynamickom materiálnom prostredí, uprostred ktorého sa môže pohybovať (nielen stále sedieť vo svojej lavici s perom v ruke a knihou na lavici). Dieťa potrebuje pohyb, hry, rôzne pomôcky – obrázky, plagáty, reálne predmety, momenty prekvapenia (k tomuto sú rôzne príklady videí z praxe – najmä video Daily routines/slovná zásoba/2.r., Daily routines-slovná zásoba, 3. os. prít. jedn. čas/čítanie/3.roč, Action verbs/slovná zásoba: zvieratá/I am… I can-I can’t/1.roč. Ideálna výučba vyvoláva radosť, úsmech, záujem, motiváciu žiakov počas ich oboznamovania sa a aj používania cudzieho jazyka! To sú hlavné „lakmusové“ papieriky výučby primeranej veku – výučba hravá a zároveň zmysluplná a na patričnej odbornej úrovni (čo sa týka pripravenosti a výkonu učiteľa).

Nevhodné v mladšom školskom veku je bazírovať na presnosti v komunikačnom prejave žiaka a na neomylnosti v gramatických pravidlách, lipnutie na učebnici a snahe prechádzať lineárne cez predpísané cvičenia v pracovných listoch, pracovať na jednom mieste v lavici celú hodinu, nevyužívajúc skupinovú a párovú činnosť žiakov, „umelé“ neautentické úlohy, nenadväzovanie na kontext každodenného života žiakov.

Stručné postupy, ako učiť jazykové prostriedky a komunikačné zručnosti TU.

AKO BY MALO VYZERAŤ HODNOTENIE NA HODINÁCH JAZYKA V PRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ?

Ako by mal učiteľ hodnotiť výkon žiakov na hodinách jazyka? Bolo by možné, aby sa na škole, kde chodia deti z málo podnetného prostredia, sa neznámkoval na prvom stupni cudzí jazyk? Ako hodnotíte preklad viet do cudzieho jazyka alebo diktáty v cudzom jazyku na primárnom stupni? Je na to nejaká smernica?

Odpoveď:

Učiteľ jazyka v prvých ročníkoch sa nezameriava výhradne na presnosť/chybovosť prejavu žiakov v cudzom jazyku. Naopak, mal by hodnotiť holisticky, aj snahu, aj usilovnosť žiakov, hodnotenie by malo byť predovšetkým slovné, v podobe pochvaly, povzbudenia. Účelom výučby jazykov v mladšom školskom veku, je tzv. „scitlivenie“ – oboznámiť žiakov s daným jazykom, umožniť im bez strachu a stresu vytvoriť si pozitívny vzťah k nemu a jeho učeniu sa, aj cez spoznávanie rôznych učebných stratégií (učiteľ by sa mal učiteľov viesť aj k tomu, ako sa učiť cudzí jazyk). Hodnotenie, podobne ako výučba, by mala prebiehať vekuprimerane, záživne, hravo. Veľký dôraz treba klásť na priebežné (tzv. formatívne) hodnotenie, nielen na záverečné hodnotenie na vysvedčení. Žiaci aj rodičia majú byť priebežne informovaní o tom, ako sa danému žiakovi darí, v čom by mal viac cvičiť a pod.

Hoci niektorí učitelia, zvlášť v školách s väčšou dotáciou disponibilných hodín v prospech cudzieho jazyka, dávajú žiakom v prvých 4 ročníkoch aj gramatické testy, diktáty a preklady viet, ich hodnotenie (t.j. hodnotenie presnosti) by nemalo prevážiť hodnotenie schopnosti komunikovať (plynulosti) v cudzom jazyku. Netreba riskovať stresovanie žiakov v tomto veku diktátmi alebo prekladmi na známku. Hodnotenie vo vyučovacom procese je v súčasnosti vo vysokej miere diskutovanou témou, v ktorej sa apeluje na zohľadňovanie individuálnych osobitostí každého žiaka. Vyučujúci cudzieho jazyka mladších žiakov by mali k hodnoteniu výkonov žiakov v procese osvojovania si cudzieho jazyka pristupovať s citlivosťou, nezameriavať sa pri hodnotení na chybu, pretože stresové situácie a strach z neúspechu vyvolané hodnotením môžu u žiaka spôsobiť negatívne pocity z cudzieho jazyka a pôsobiť na proces učenia demotivujúco, na čo sa odvoláva aj jeden z výrokov učiteľov (Margeťáková, 2024). Oveľa podstatnejšie je hodnotiť jednotlivé osvojené jazykové prostriedky a komunikačné zručnosti, a to hravou formou – či už prostredníctvom pracovných listov, krúžkovaním, kreslením, priraďovaním, logickým úlohami. Hodnotiť treba však najmä úroveň ústnej (a neskôr, od 2. ročníka, aj písomnej) komunikácie, a to počas komunikácie, ktorá má byť zmysluplná a vyjadrujúca očakávanú funkciu (t.j. hodnotí sa nielen lingvistická, ale aj sociolingvistická a pragmatická kompetencia.

AKO UDRŽIAVAŤ DISCIPLÍNU?

Najdôležitejší princíp je, že treba hľadať príčinu narušenia disciplíny, pričom „každé nežiaduce správanie žiaka je dôsledkom nedostatočného uspokojovania jeho potrieb … V žiadnom prípade nemožno hovoriť o prirodzenej potrebe narúšať disciplínu“ (Lojová, 2019, s. 164)

Dôležité je, aby učiteľ reflektoval spätne, prečo vznikol nejaký problém s udržiavaním disciplíny. Používal vhodné a primerané aktivity? Striedal ich po uplynutí doby, počas ktorej sa vie dieťa v tomto veku sústrediť? Zakomponoval aj určité rutinné prvky do hodiny? Deti ich potrebujú., „Ak pri týchto aktivitách budete vhodne a primerane používať, prezentovať a precvičovať cudzí jazyk, určite sa žiaci budú učiť oveľa efektívnejšie, určite nebudete mať problém s disciplínou a slabou motiváciou.“ Hlboké pochopenie ako aj osvedčené návody, ako postupovať pri narušení disciplíny, výsmechu, konfliktoch uvádza Lojová (2019, 2022).

Detailnejšie: https://jazykyhravo.umb.sk/index.php/hodnotit-a-opravovat-chyby/.

Ďalšie otázky od učiteľov, rodičov, riaditeľov

Ako a koľko žiakov testovať na hodinách CJ? Ako inak hodnotiť žiakov na hodinách CJ? Ako vypočuť každého žiaka? Odpoveď
Ako použiť učebnicu, aby sme sa nestali jej otrokom? Odpoveď
Ako zmysluplne použiť CLIL? Odpoveď
Ako využívať možnosti počítačov a technológií vo výučbe jazykov? Odpoveď
Ako vnímať funkciu mozgu v procese učenia sa jazykov? Odpoveď: neurovedné výskumy
Ako písať v CJ a neodradiť od písania? Odpoveď
Ako učiť deti počúvať s porozumením? Odpoveď
Čo je to TPR? (Total Physical Response – úplná fyzická reakcia dieťaťa na inštrukciu učiteľa Čo znamená učiť naozaj komunikačne? Odpoveď
Dá sa učiť jazyky inkluzívne? Odpoveď